Ján Kollár a Ján Hollý sú predstaviteľmi klasicizmu v slovenskej literatúre. Klasicizmus vznikol vo Francúzsku v 17. stor. za vlády Ľudovíta XIV a centrom dvorského života sa stal zámok Versailles. Klasicizmus pretrvával aj v 18. stor. Termín klasicizmus pochádza z latinského slova classicius a znamená dokonalý, vzorový, príkladný. Ako umelecký smer sa riadil filozofiou racionalizmu, ktorej zakladateľom bol René Descartes, známy výrokom „Myslím teda som.“
Ideálom klasicistického umenia bola rozumová disciplína a harmónia pravdy, krásy a dobra. Klasicistické umenie sa riadilo pravidlami,
ktoré sa museli dodržať, ak umelci chceli, aby ich dielo bolo považované za dokonalé. Napr. dielo muselo obsahovať jasnú myšlienku, dôraz
sa kládol aj na dodržanie štýlu, žánru, presnosť vyjadrovania, tragédia si vyžadovala jednotu miesta, času a deja. Žánre sa delili na
vysoké (tragédia, epos, óda) a nízke (komédia, bájka). Vzorom klasicistického umenia sa stalo umenie antické, ktoré sa považovalo za
dokonalé.
-narodil sa v Mošovciach, študoval v Kremnici ,BB a v nemeckej Jene
-v
Budapešti pôsobil ako evanjelický kňaz
-na sklonku života ho menovali profesorom slovanskej archeológie na viedenskej univerzite
-zomrel vo Viedni
-v Jene sa zaľúbil do Frederiky Wilhelmíny Schidtovej, dcéry evanjelického pastora
-matka jej bránila vo vydaji,
lebo Uhorsko považovala za barbarské
-až po smrti rodičov, po 16 rokoch mohla za ním ísť do Pešti
Myšlienka
všeslovanskej vzájomnosti
-zoznámil sa s filozofiou J. Hedera a myšlienkou slovanskej vzájomnosti
-neskôr sa stal stúpencom austroslavizmu = politický smer slovanských politikov, kt. sa usilovali o zblíženie slovanov v rámci
Habsburskej monarchie
Jednotný čs jazyk
-žiadal, aby sa zvyšovala vzdelanosť slovanských národov, hl.
výmenou literatúry písanej len v 4 slovanských nárečiach
-Slováci mali používať češtinu obohatenú o prvky slovenských nárečí
Básne Ján Kollára – zbierka sonetov
Slávy
dcéra – básnická skladba
O literární vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slávskými –
literárna rozprava
Národnie spievanky – zbierka ľud. básní
Básne Jána
Kollára
-zbierka sonetov
-obsahuje vlastenecké, lyrické i ľúbostné básne
-v popredí je osobnosť s hlbokým
citovým prejavom
Národnie spievanky
-zozbierané ľud. Piesne
-poukázal na veľké bohatstvo jazykovej
a estetickej kultúry ľudu
Slávy dcéra
Kompozícia
- Předspěv
- 5 spevov
Vo
veršoch sa ozýva idea humanity, kt. má byť vo vzťahoch medzi národmi na prvom mieste.
1. Spev – Sála
-básnik spomína na krásne časy lásky k Míne v Jene. Priznáva sa, že rovnako miluje svoju vlasť a tu začne rásť a mocnieť jeho
vlastenecká orientácia
-intímnu lyriku nahradil rétorickou naliehavosťou
-lúči sa s Mínou, krajom – svedkom svojej lásky
2. Spev – Labe, Rén, Vltana
3. Spev - Dunaj
-básnik putuje z Jeny
údolím Labe do svojej vlasti, pod Tatry, k brehom Dunaja
-spomienky na Mínu sú poznačené žiaľom, bolesťou
z rozchodu láska ho celkom zmenila
4. Spev – Léthe
-je pomenovaním
slovanského neba, kam básnik nechá vchádzať vlastencov, spisovateľov, kt. sa zaslúžili o slovanské národy, jazyk
a kultúru
-sprevádza ho Mína, stala sa nadprirodzenou bytosťou, symbolom idey slovanstva, spojením pravdy, krásy, citu
a viery – dcérou bohyne Slávy
-hranice medzi ľúbostnou poéziou a nadosobným sa prekrývajú
5. Spev
– Acheron
-je pomenovaním slovanského pekla, doň posiela neprajníkov, protivníkov Slovanov
Verš
-Předspěv je písaný časomerným veršom
-znelky sú napísané v prízvučných trochejských veršoch
Prvky klasicizmu
-prvky antickej mytológie – mená, motívy, prvky racionalizmu vo vlasteneckých úvahách
-rozdelenia srdca podľa Kollára – pol Míne a pol vlasti
Prvky romantizmu
-zobrazenie citu
-vrúcne priznanie
k láske
-hist. Námety
-obrazy prírody
-rozpor medzi svetom a osobnosťou básnika
-hl. hrdina obetuje svoj život za
vyššie ideály, mnohokrát zomiera