VÝCHODNÝ BLOK – literatúra totalitných režimov
exilová literatúra (diela vychádzali v zahraničí)
Západný blok
realizmus J. Steinbeck, J. Heller, J.D. Salinger
existencializmus J. P. Sartre, A. Camus
neorealizmus A. Moravia
magický realizmus G.G. Marquez
nový román A.R. Grillet
postmoderna U. Eco,
absurdná dráma S. Beckett, E. Ionesco
O myšiach a ľuďoch
Príbeh dvoch sezónnych robotníkov Lennieho a Georga na farme v Amerike, ktorí snívajú svoj americký sen, že získajú kus pôdy, na ktorej si postavia dom, založia zajačiu farmu a nájdu lásku a pochopenie.
Lennie je mocný chlap, ale mentálne postihnutý, rád hladká jemné veci, najmä myši, obyčajne však všetky zvieratá končia smrťou, nedokáže, keď ich hladká kontrolovať svoju silu.
Farmárova žena s ním začne flirtovať, chce aby ju hladkal a utešoval, keď chce odísť, Lennie ju nechce pustiť a nechtiac jej zlomí väzy. Hrozí mu krutá smrť, a tak ho George z milosrdenstva zastrelí.
Hlava XXII
Protivojnový román z r. 1955. Miesto deja - americká základňa, ostrov Pianosa v Stredozemnom mori- Román je plný irónie, satiry, čierneho humoru, paradoxov a absurdít, čím autor podčiarkuje zvrátenosť a nezmyselnosť vojny. Hlavnou postavou je Yossarian (joserien), kapitán americkej letky. Hlava XXII = súbor nezmyselných nariadení, ktorými sa určujú práva a povinnosti vojakov
Yossarian
Albert Camus
Najvýznamnejšie diela:
MOR – román
Mor je fiktívnou kronikou o neskutočných udalostiach v alžírskom Orane, v ktorom vypukne morová epidémia
Pod vplyvom moru sa obyvateľstvo rozdelí na dve skupiny. Jedni tŕpne čakajú, kým na nich príde rad, druhí sa snažia proti pohrome bojovaťi za cenu vlastného života
Rozprávačom príbehu je lekár Rieux, ktorý aj napriek riziku, že sa nakazí pomáha zmierňovať utrpenie. „ Mne záleží na tom, byť človekom.“
Zaujímavou postavou je kňaz Peneloux, ktorý káže, že mor je odplatou za hriechy, ktoré ľudia napáchali. Takto Boh trestá a oddeľuje zrno od pliev. V závere románu sa podarí mor dostať pod kontrolu. Ľudia sú nadšení, len doktorov pohľad je pesimistický pretože...
Alexandr Solženicyn
Tvorba: Jeden deň Ivana Denisoviča, Súostrovie Gulag, Rakovina
Jeho tvorbu veľmi ovplyvnila druhá svetová vojna, odsúdenie do gulagu a následný pobyt vo vyhnanstve.
Ešte počas vojny ho vo februári 1945 zatkli a za protištátnu činnosť (v liste priateľovi kritizoval Stalina) ho odsúdili na 8 rokov väzenia, 2 roky strávil na nútených prácach v gulagu a potom vo vyhnanstve.
Za otvorenú kritiku režimu sa však dostal do nemilosti najvyšších predstaviteľov. Bol vylúčený zo Zväzu soviet. spisovateľov, nesmel si prevziať Nobelovu cenu, r.1974 bol zbavený štát. občianstva a musel opustiť krajinu.
Súostrovie Gulag
Príbeh človeka nespravodlivo odsúdeného na nútené práce v sibírskom väzenskom tábore. Jeden deň je naplnený ťažkou prácou na stavbe v podmienkach sibírskej zimy a hlavne nezmerateľnou snahou o prežitie, ktorá sa prejavuje v jeho vzťahu k spoluväzňom a k biednemu, ale vzácnemu jedlu. Autor presvedčivo vysvetlil posun hierarchie hodnôt v živote väzňa, rubeľ je tam lacnejší ako na slobode, teplo, nekvalitné jedlo, chvíľa odpočinku sú odmenou a impulzom. Ponižovanie jednotlivca v tábore je zákonom. Preto si Ivan Denisovič vrýva do pamäti všetky predpisy a zákazy, aby sa mu 10 – ročný trest nepredĺžil.
Jean- Paul Sartre
Hnus – historik Roqentin žije jednotvárnym životom v prímorskom mestečku, celý čas trávi v hotelovej izbe a v mestskej knižnici, kde zbiera materiál na svoju knihu, žije z renty, nemá rodinu, priateľov, cíti sa stale osamelý, až svoju existenciu považuje za chorobu, existencia vecí a človeka je ním pociťovaná ako stav znechutenia a hnusu, čoraz viac vníma samotu, nezmyselnosť života a k ľudom cíti pohŕdanie, knihu nedopíše, odchádza z mesta a cíti sa slobodný, oslobodený od všetkého čím sa sám sebe hnusil
Múr . – autor ilustruje základné myšlienky svojej filozofie – pocit absurdnosti života, motív odcudzenia a slobody voľby, hrdinami príbehov sú výnimoční jedinci, ktorí sa uzatvárajú do svojho vnútra a chcú alebo musia žiť mimo konvenčných vzťahov, múr je symbolom oddelenosti ľudí, núti ich uzavrieť sa do seba, postavy sa dostávajú do hraničných situácii, pričom každá z nich reaguje inak, jedine človek dohnaný do takejto situácie prejaví svoj charakter