Dedina v slovenskej realistickej tvorbe (maturitná téma)
Dedina v slovenskej realistickej tvorbe
- rozvíja sa oneskorene – 80.-90.roky 19. storočia
- obdobie 1.
svetovej vojny, medzivojnové obdobie
- 3 vlny → dedina iba 1. a 2.
- príznačná krátka epická próza
- poviedka –
krátky epický žáner, postavy sa nevvíjajú, dej je priamočiary bez odbočení
- novela – stredne veľký žáner, menej postáv,
postavy sú charakterovo vyhranené, autor im venuje viac pozornosti, môže mať prekvapivý obrat v deji
- vlna –
opisný realizmus
- aká spoločenská vrstva má stáť na čele národa
- možnosti:
- vzdelanci spolu so zemianskou
spoločenskou vrstvou → ale nedostatok vzdelancov, zemianska vrstva upadá =
- Svetozár Hurban Vajanský (syn Milolava
Hurbana)
- obyčajný ľud → ľud nevzdelaný, pasívny =
- O.
Hviezdoslav
- Ežo Vlkolínsky a Gábor Vlkolínsky
- písal lyriku aj drámu
- obchodnícka vrstva, podnikatelia
(na Slovensku pomalšie ako inde v Európe)
- Martin Kukučín
- Keď Báčik z Chochoľova umrie
(poviedka)
- Elene Maróty Šoltésová, Emília Vansová
- obe mali manželov kňazov,
vzdelané
- snažili sa o spolky pre vzdelávanie žien – Živena (spolok), Delnica
(časopis)
- vlna – kritický
realizmus
- hodnotiaci charakter
- hodnotí život na slovenskej dedine
- rozličné, individuálne vnímanie situácie,
svojsky vnímané sociálne problémy
- Martin Kukučín
- Božena
Slančíková-Ťimrava
- najkritickejšia
- písala aj romány
- Jozef Gregor
Tajovský
- najsociálnejší, najcitlivejšie zobrazený život chudobných
Martin
Kukučín
- pre neho typický láskavý humor – kritizuje, ale zmierlivo
- charakterizuje
menom
Neprebudený
- poviedka/novela
- všíma si človeka na okraji spoločnosti
- jediná, ktorá
končí smrťou hlavnej postavy
- postava: Ondráš Machuľa
- machuľa – niečo, čo zavadzia
- dedinský
husiar
- tučnučký, škaredý, neohrabaný
- žije s tetou, stavia si „vzdušné zámky“ – sníva
- postihnutý →
jeho otec to psychicky nezvládne, rieši to alkoholom – odchádza preč
- → mama z toho ochorie a zomrie
- do jeho stereotypu
vstupuje Zuzka Bežanovie, najkrajšie dievča z dediny
- prichádza za ním, flirtuje s ním, neuvedomuje si, že on ju berie
vážne
- uverí jej, že si ju určite vezme → začína sa chystať na sobáš
- v jeho detskej hlave si neuvedomuje, že všetci sa
mu smejú
- neuvedomuje si, že Zuzka sa tiež chystá na sobáš, ale nie s ním – s Janom, najlepším chlapom z dediny
- konflikt
– deň svadby Zuzky a Jana
- tetka si uvedomuje, čo sa deje, zamyká Ondráša doma
- on ujde
- začne horieť stodola, kde boli
husi, ktoré pásaval
- v stodole na neho padne horiaci trám a zomiera
- Zuzka si uvedomuje, čo mu spôsobila – uvedomuje si, že to
nebolo správne
- symbolicky: zomiera s husami, v podstate ho to oslobodilo
Rysavá
jalovica
- Adam Krt a Adam Trnka a ich manželky Evy
- opisuje susedské vzťahy/spory
- obaja sú pod
papučou
- robia všetko pre to, aby unikli
- autor poukazuje na chuť Slováka si vypiť
- v čase jarmoku – kúpa a predaj
jalovice
- Adamovia –jeden predáva, jeden kupuje
- obchod idú do krčmy zapiť – krava priviazaná pred krčmou
- ženy kravu
odviazali, skryli
- keď prišli domov, dostali výprask – ani krava ani peniaze → museli sľúbiť, že sa
polepšia
Keď Báčik z Chochoľova umrie
- kto má riadiť spoločnosť
- na Slovensku musí vzniknúť
podnikateľská vrstva
- upadajúca zemianska vrstva ↔ nový svet, podnikateľský
- Aduš Domanický ↔ Ondrej
Tráva
- Domanický – žije v tom, že má ešte veľa
- na pozemku má jasene, pod ktorými sú hroby jeho predkov – má emoc.
hodnotu
- Tráva – prišiel zo sveta, chce investovať na Slovensku
- nechá sa oklamať Adušovým pozérstvom, stále hovorí
ako zbohatne, keď báčik (strýko) z Chochoľova umrie
- Aduš sľúbi Ondrejovi obchod s jačmeňom, za čo dostane preddavok
(peniaze dopredu)
- časom vyjde pravda najavo
- Ondrej zistí, že Aduš nič nemá, že ho oklamal
- obrat v deji – Ondrej
prichádza na Adušove schátrané panstvo, nárokuje si navrátenie peňazí → chce stromy a pozemok
- vtedy si Aduš uvedomí, že tie
hroby sú pre neho cenné, posvätné = akoby predal duchov
- Aduš sľúbi, že Ondrejovi dlh vyrovná prácou (=
ponaučenie)
Božena Slančíková-Ťimrava
- najkritickejšia
- vnáša nové prvky
- dominantné ženské postavy
– riadia rodinu, snažia sa o emancipáciu
- vnáša do literatúry psychologizáciu postavy
- vniesla do slov. poviedky vnútorný
monológ (= pocity, duševné stavy postáv)
- nie je jednostranná, viaceré povahové
črty
Ťapákovci
- ťapákovčina – zadubenosť, neschopnosť vymaniť sa zo stereotypov,
lenivosť
- kritická novela
- Dej:
- rodina Ťapákovcov -16 ľudí v jednom dome
- 2 kľúčové
postavy:
- Iľa – privydatá do rodiny
- manželka najstaršieho brata
- „kráľovná“ – rozkazovačná,
panovačná, ale na druhej strane je hybná sila
- vnáša princípy hygieny, chce ich rozhýbať
- Anča –
sestra, rodená Ťapáková
- rozporuplná
- je proti Ile, len z princípu
- „zmija kalika“ – zmija lebo je uštipačná, nič
Ili nedaruje; mala detskú obrnu
- na druhej strane je citlivá, vnímavá → vnútorný monológ
- krásne vyšívala
- tajne
zaľúbená do bratranca Jana, aj pre jeho deti šila oblečenie
- Iľa sa rozhodne odísť od rodiny, dáva Paľovi ultimátum: chce
s ním žiť, ale sama, nie s jeho rodinou
- napokon sa Paľo spolu ňou odsťahuje
- všetci ostatní ostávajú
- nový svet –
Iľa ↔ starý svet (+ psychologizácia) – Anča
Skon Paľa Ročku
- motívy viny a trestu,
výčitiek svedomia
- východiskom je chudoba na Slovensku
- svet chudobných ↔ svet bohatých
- postava: Paľo
- psychicky
trpí tým, že je chudobný
- jeho otec bol tyran a alkoholik, ale mama ho neopustila
- hľadá vinníka
- ožení sa s bohatšou
dievčinou (jej rodina s tým nesúhlasí)
- do jeho života prichádza vojna
- nechce odísť – aby ho žena neopustila → usekne si
prsty na ruke
- ostáva doma – chorľavie, nemôže robiť
- Zuza, jeho žena ľutuje, že si ho zobrala
- svoje starosti zosobní
na matku → vykope ju z domu, týra ju
- Paľo smrteľne ochorie → neskutočné výčitky svedomia
- matka nechce, ale napokon mu
odpustí
- Paľo zomiera
Jozef Gregor Tajovský
- sústreďuje sa na najbiednejších
- postavy na vysokej
morálnej úrovn
- predstaviteľ kritického realizmu – kritizuje pasivitu
- snaží sa svoje postavy presvečiť, že sú
cenný
- píše krátku epickú prózu – poviedky, novely
- píše monografické poviedky (chlebové poviedky – hrdinovia potrebujú
len to najnutnejšie, zarobiť si na živobytie/chlieb)– 1 postava
Maco Mlieč
- porovnávacia charakteristika
–každý z inej sociálnej vrstvy
- Maco Mlieč a gazda (obaja rovnako starí)
- Maco pracuje pre gazdu
- je pracovitý,
celoživotný sluha oddaný gazdovi, neuvedomuje si svoje postavenie
- stará sa o kone, robí rozvoz svojmu pánovi, váži si svojho
pána
- nedostáva plat, iba jedlo, miesto na spánok
- žije „od zodratia do zodratia“ – nové veci dostáva až keď sa mu
opotrebujú
- autor upozorňuje na pasivitu, Maco je v podstate spokojný so svojím životom
- EKoKrPKa
- v úvode
autor/rozprávač má rozhovor s Macom
- pýta sa ho ako je spokojný so svojím životom → Maco je spokojný
- snaží sa mu
vysvetliť, že by mal za prácu dostávať plácu
- keď si zlomí nohu, gazda ho pošle do nemocnice, ale iba preto, aby stále mal
lacnú pracovnú silu
- napokon ochorel → keď cítil, že sa blíži koniec, prišiel za gazdom a ešte sa pýtal či niečo nie je
dlžný
- gazda si uvedomil, že Macovi by mal vystrojiť veľký pohreb
- záver – obrovský pohreb, dedinčania hovoria v podstate
autorove názory (oni boli rovnakí), že gazda predsa má za čo ten pohreb vystrojiť
- Maco – zanedbaný, gazda – dobre
živený
Apoliena
- 15-16 ročné dievča
- mama sa stará o deti, otec alkoholik
- matka ju
posiela do služby k bohatému majstrovi, aby zarábala pre rodinu peniaze
- u majstra ju šikanujú, lebo je hluchá
- prezývajú ju
poleno
- vysmievajú sa jej len do chvíle, kedy zistia prečo je hluchá
- opitý otec bije svoje deti, aj preto sú
postihnuté
- potom sa k nej správajú inak
- matka nechce odísť, lebo nevie čo by bez muža robila, kam by
šla
Horký chlieb
- príbeh mladej ženy, vdovy
- chudobná, zomrel jej muž
- nemala peniaze –
bývala len v opustenej maštali
- išla raz v noci opatrovať deti, keď rodičia boli na zábave
- mala výčitky svedomia, že svoje
vlastné deti necháva doma samé
- odbiehala kontrolovať svoje deti (v krutej zime) → prechladla
- dostala síce peniaze, ale bola
chorá tak, že je možné, že časom zomrie
Mamka Pôstková
- príbeh 60 ročnej ženy, ktorá drie na celú
svoju rodinu
- začína sa vstupom autora ako bankového úradníka, ktorý sa v banke stretáva s mamkou Pôstkovou
- pýta sa koľko
má ešte splatiť
- sám jej navrhol, že dlh môže prepísať ten malý dlh na iných dlžníkov
- mamka absolútne poctivá – chce
sama splácať
- prostredníctvom rozhovoru zisťuje aký ťažký život mala, nikto jej nepomáha v živote, nemá oporu
- mamka
poctivá, pokorná
- v závere predala to posledné čo mala – perinu (v lete, lebo predpokladala, že zimy sa nedožije), len aby splatila
dlh
Zones.sk – Zóny pre každého študenta