Slovenská humanistická, renesančná a baroková literatúra
HUMANISTICKÁ A RENESANČNÁ LITERATÚRA
(1500 – 1650)
Spoločensko-politické pomery:
- turecké vpády
- protihabskurské šľachtické povstania
- reformácia a protireformácia
(spory medzi katolíkmi a evanjelikmi)
- meštianstvo – slabo vyvinutá spol. vrstva
- začínajú na Slovensku vznikať školy
(Levoča)
- zakladanie kníhtlačiarní a knižníc (Bardejov)
- Hl. propagátorom H a R bol kráľ Matej Korvín – založil 1.
univerzitu r. 1465 Academia Istropolitana
- Rozvíjanie kultúrnych stykov medzi Čechmi a Slovákmi
-
Literárne jazyky: -
latinčina
- biblická čeština – liturgický jazyk evanielikov
- slovakizovaná čeština
Literárne žánre:
1. Latinská humanistická poézia
Martin Rakovský: O spoločenských vrstvách v štáte
a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach – Po latinsky napísaná veršovaná skladba. Autor sa
zamýšľa nad sociálnymi rozdielmi medzi ľuďmi. Uvažuje, ktoré spoločenské vrstvy sú prospešnejšie pre štát. Boháči – lakomí,
chamtiví, zdierajú iných. Chudobní – závidí, ale je neschopný, chudoba mu bráni v aktivite, v činnosti. Autor vyzdvihuje ideál zlatej
strednej cesty ( stredná vrstva je najviac prospešná štátu)
O svetskej vrchnosti – po latinsky
napísaná veršovaná skladba. Objasňuje vzorový model spravodlivého panovníka podľa anticko - kresťanských humanistických zásad
Jakub Jakobeus : Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa – latinská báseň
s národno-vlasteneckými myšlienkami. Personifikovaná postava ubiedenej Matky Slovákov, plače nad strašným osudom svojim a svojich detí
a rozpráva Kristovi o pohromách, o vojnách, o more, o tureckých nájazdoch. Táto skladba je prvý národný slovenský epos.
2. Latinská humanistická veda
Ján Jesenius – rodák z Oravy, rektor Karlovej univerzity, uskutočnil prvú
verejnú pitvu v Európe
Vavrinec Benedikt z Nedožier: dekan Karolovej univerzity, napísal pre Čechov 1. systematickú
gramatiku a otvorene sa hlásil k slovenskému pôvodu.
3. Renesančná poézia:
a) historické piesne – námety
proti-turecké a proti Habsburské povstania, obrana pevnosti a zámkov proti Turkom
Martin Bošnák : Píseň
o zámku Muránskem
Píseň o Sigetském zámku – Anonym rozpráva v historickej piesni
o obliehaní sigetskej pevnosti, ktorá padla do rúk Turkov pre zradu puškára. Nachádza sa tu motív ženy bojujúcej v mužskom prestrojení,
čo je reakciou na rytiersku európsku epiku.
Píseň o Modrom Kameni, Divíne a Zvolene – V tejto
anonymnej piesni sa nachádzajú znaky renesančného individualizmu, keď popri zbabelosti pánov a spoločnom hrdinstve obrancov je vyzdvihnutý
udatný a statočný jednotlivec.
b) ľúbostná poézia – anonymných ľúbostných básní zapísaných v tzv. Fantachaliho
kódexe
c) náboženská poézia
Ján Silván : báseň Marnost na všem znám a vidím
– v tomto diele je už nástup baroka, všetko pozemské je pominuteľné- fyzická krása, majetok. Zmysel má len posmrtný
život.
Juraj Tranovský : 1. evanjelický spevník – Cithara sanctorum –
dodones použiívaný evanjelický spevník, obsahuje veľa českých piesní, básnické lamenty nad ťažkým osudom prenasledovanej protestantskej
cirkvi.
4. Renesančná dráma
uplatňovali sa v školských hrách, v nich mali študenti ukázať, ako ovládajú
latinčinu, ako vedia vystupovať na verejnosti i deklarovať úlohy naspamäť.
Pavel Kyrmezer:
Komedia česká o bohatci a Lazarovi – hra spracováva biblický príbeh o nadutom boháčovi, ktorý nechce
zmierniť biedu chudobného Lazara ani omrvinkami zo svojho blahobytného stola, preto ha smrť prekvapí počas hodovania a čerti ho odvlečú do
pekla. Biedneho Lazara odnesú anjeli do neba k Abrahámovi, čo dodáva hre črtu alegorickosti.
Komedia nová o vdove
– hra poukazuje na spoločenskú priepasť medzi boháčmi (chamtivý kupec) a chudobou (vdova, vandrovný tovariš, súkenník),
na pozadí biblickej udalosti odsudzuje chamtivého úžerníckeho kupca, ktorý bezohľadne vymáha dlh od chudobnej vdovy. Ráchel pomôže prorok,
ktorý jej rozmnoží olej a ona za jeho predaj utŕži peniaze na vyplatenie dlhu.
Juraj Tesák Mošovský:
Ruth – hra spracováva biblický príbeh o statočnej neveste, ktorá sa obetavo stará o svoju svokru
SLOVENSKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA (1650 – 1780)
- spoločensko-politická situácia: - barokové
obdobie sa v Uhorsku vyznačovalo protihabsburskými povstaniami
- spormy medzi katolíkmi a evanjelikmi (centrum ev. vzdelanosti –
Prešovské kolégium, Bratislavské lýceum), (centrum kat. vzdelanosti – Trnavská univerzita)
- kruté vojnové pomery nahlodali dôveru
v ľudské sily pri ovládaní osudu a ľudí navyše ožobračovali aj dôsledky vojen – hlad, epidémie, mor. Proti útlaku protestovali
obyčajní ľudia vzburami a útekom do hôr (Juro Jánošík).
- typický znak SBL: vyhýbala sa dekoratívnemu a pompéznemu, extrémne
prehnanému štýlu. Charakterizoval ju záujem o slovenské dejiny a úcta k slovenskému jazyku
Baroková poézia:
Benedikt Sološi: Cantus catholici (písne katholické) – prvý tlačený katolícky spevník, v latinskom úvode autor vyzdvihuje cyrilometodskú
tradíciu a chváli slovenský ľud, že spieva pri bohoslužbách vo svojom jazyku.
Svetská baroková poézia
-čiastočne sa tvorila v latinčine, slovakizovanej češtine alebo v bohemizovanej slovenčine. Bola zachytená v rukopisných spevníkoch
a zborníkoch, ktoré zohrali významnú úlohu pri zbližovaní umelej tvorby s ľudovou a náboženskej so svetskou.
Peter
Benický: Slovenské verše – v zbierke básní zobrazuje ľudské chyby i prednosti, moralizuje a dáva rady.
Zamýšľa sa nad premenlivosťou a vrtkavosťou kolesa šťastia. Radí úradníkom a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali. Vyjadruje kladný postoj
k učeniu, vede a vzdelaniu. Odporúča pracovitosť, ironizuje pretvárku a panovačné ženy. Sympatizuje so sedliakmi a satirizuje zbabelosť
šľachticov, básne sú napísané v slovakizovanej češtine.
Hugolín Gavlovič: - v detstve osirel, po
štúdiách vstúpil do františkánskej rehole, keď ochorel chodieval sa v lete liečiť žinčicou a zdravým vzduchom do hôr na salaše.
Z tohto prostredia čerpá námet jeho Valaská škola mravúv stodola – rozsiahla veršovaná skladba napísaná
v bohemizovanej slovenčine. „Valaská škola“ – to je životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi, „mravúv stodola“ –
to sú mravné ponaučenia a praktické rady o životných otázkach na základe náboženských, svetských a morálnych zásad, ktoré majú
viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Objasňoval vzťah jednotlivca k Bohu blížnym a k spoločnosti, za pravé šťastie
považuje Božiu milosť, odsudzuje poverčivosť, vieru v sny a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, preto nabáda ľudí k bázni pred bohom.
Témy básní, v ktorých sa pokúsil opísať základné medziľudské vzťahy, sú rozmanité: rodina, priateľstvo, práca, mier, vzdelanie,
vlasť, vrchnosť, vojna, chudoba, bohatstvo, zlodejstvo a pod, v ponaučeniach uvažuje aj o opilstve a jeho vplyve na rodinu.
Baroková próza
- dominovala memoárová a cestopisná próza, dobrodružná literatúra, vedecká a popularizačná spisba.
a) – memoárová a cestopisná próza – opisuje turecké vpády na slovenské územie, náboženské prenasledovanie, protihabsbuské
šľachtické povstania
Štefan Pilárik: Osud Pilárikovský – opisuje svoje zážitky
z tureckého zajatia
Ján Simonides: Väznenie, vyslobodenie a putovanie –
latinská autobiografia, opisuje súd v Bratislave, odsúdenie a pochod na galeje do Neapola. Dojímavo vykresľuje utrpenie odsúdených,
s ktorými vojaci hrubo zaobchádzali. Útek z vojenského sprievodu, uväznenie, vykúpenie nemeckým kupcom a následné putovanie po Taliansku.
Ako slobodný človek uvoľnene vníma krásy krajiny a umelecké pamiatky v mestách Neapol, Rím, Florencia.
Ján
Rezik: Prešovské popravisko alebo prešovská jatka – ako očitý svedok zaznamenáva mučenie
a hromadné popravy.
Samuel Hruškovič: Život Samuela Hruškoviča – latinská
autobiografia, rozpráva o vlastných trpkých skúsenostiach chudobného študenta, oboznamuje čitateľa s dobových nižším i vyšším
školstvom. Opisuje zážitky s vojakmi a zbojníkmi.
Daniel Krman: Cestovný
denník (Itinerarium) – vrcholné dielo barokovej cestopisnej literatúry, napísal ho z poznámok, ktoré si urobil počas cesty
s náboženským poslaním za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý vtedy bojoval proti Petrovi Veľkému. Cesta trvala 2 roky, putoval tam
mnohými územiami: Poľskom, Pruskom, Litvou, Bieloruskom...Bol očitým svedkom porážky Švédov pri Poltave. Zaujímal sa o zemepisné,
sociálne, politické, národnostné, náboženské a kultúrne pomery. Zážitky podložil náboženskou interpretáciou skutočnosti.
b) – dobrodružná literatúra – má autobiografické črty a cestopisnú podobu
Móric August Beňovský:
Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského – cestopisná próza, vyšla vo viacerých jazykoch, autor
beletristicky stvárňuje svoje zajatie na Sibíri, Kamčatke, plavbu po mori do Číny a na Madagaskar, kde si ho domorodci zvolili za kráľa.
Napínavé rozprávanie dopĺňa vymyslenými ľúbostnými historkami.
c) – Vedecká a popularizačná spisba
Matej Bel – najvýznamnejšia osobnosť barokovej vedy, nazývali ho: „veľká ozdoba Uhroska“. Polyhistor a rektor
banskobystrického a neskôr bratislavského lýcea bol najväčšou vedeckou osobnosťou uznávanou aj v zahraničí. Narodil sa v Očovej. Vydal
množstvo diel napísaných po latinsky, nemecky, maďarsky a česky. Zaoberal sa v nich uhorskou kultúrou, históriou, jazykovedou, národopisom,
zemepisom, hospodárstvom, prírodnými vedami. Bol priekopníkom moderných vedeckých metód, ktorými sa približoval k osvietenskému obdobiu.
Vychádzal z vopred vypracovaného výskumného plánu, zorganizoval si sieť spolupracovníkov a opieral sa o historické pramene a archívne
dokumenty. Pôsobil ako rektor evanjelického lýcea v Banskej Bystrici a tiež aj ako evanjelický kňaz pri špitálskom kostole Sv. Alžbety
v Banskej Bystrici. Neskôr odchádza do Bratislavy na evanjelické lýceum za rektora a tu aj zomiera.
-jeho najvýznamnejším dielo
a projektom celého života bolo dielo:
Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – v tomto diele
opisuje podrobne viaceré Uhorské stolice a to z hľadiska historického, geografického, politického a národopisného. Pôvodne zamýšľal
vydať 7 zväzkov a však stihol vydať iba 4 zväzky:
1.zväzok – Bratislava a Bratislavská stolica
2. zväzok – Turčianska,
Zvolenská a Liptovská stolica
3. zväzok – Pešť
4. zväzok - Novohradská, Tekovská, Hontianska, Nitrianska a Malohonská
stolica
Ján Baltazár Magin: Ostne... alebo Obrana – národná obrana, odpovedá
na znevažujúce písanie maďarského profesora , bráni slovenskú šľachtu, duchovenstvo, meštianstvo i slovenský národ. Vychádza z teórie
o pohostinnom prijatí Maďarov na slovenské územie, tvrdí, že Maďari si Slovákov nepodrobili a z toho usudzuje , že oba národy sú
rovnoprávne a majú také isté občianske práva.
Adam František Kollár: historik, právnik a riaditeľ
viedenskej cisárskej knižnice prejavil národnoobranné tendencie a osvietenské myšlienky v knihe: O pôvode a stálom
používaní zákonodarnej moci – kritizuje zlé položenie poddaných a navrhuje zdanenie
šľachty a cirkvi, za toto dielo mu hrozilo vyhnanstvo a časť výtlačkov spálili.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta