V 2. polovici 50-tych rokov sa objavuje v literatúre nová vlna spisovateľov. Zo začiatku publikujú v časopisoch (Mladá tvorba, Slovenské pohľady). Snažili sa o netradičné zobrazenie skutočnosti a narúšali schematizmus socialistického realizmu.
Peter Jaroš(1940, Hybe)
Vyštudoval FF v Bratislave. Pracoval ako redaktor v časopisoch, rozhlase, vo filme. Narodil sa v Hybe (ako aj Dobroslav Chrobák). Vo svojej prozaickej tvorbe uplatňuje postupy moderných smerov - moderný román, existencializmus, magický realizmus. Píše i rozhlasové a televízne scenáre.
Stvárnil ju pomocou moderných postupov, uplatnil prvky postmoderny a magického realizmu - pre magický realizmus sú charakteristické neskutočné javy, predstavy včlenené do reálneho rozprávania. Jarošove príbehy sú plné napätia, záhadnosti, tajomnosti. Prelína sa v nich realita a sen, prvky grotesky a paródie. Jaroš píše psychologickú prózu.
(akoby voľným pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko)
Režisérom sa stal Juraj Jakubisko.
Je to rozsiahla rodinná sága 3 generácii Pichandovcov počas 30 rokov na prelome 19-teho a 20-teho storočia (1891-1918). Dej sa odohráva v Hybe a je oslavou práce a lásky. Do príbehu autor včlenil aj podrobné dejiny rodnej obce Hybe, informácie o remeslách, o mimoriadnych udalostiach - požiare, ľadovec. Práve pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť - vlastnosti typické pre včely - pomohli prežiť slovenskému človeku tisícročie plné krívd.
Dej: Hlavnou postavou je Martin Pichanda a jeho žena Ružena. Majú 3 deti: Kristínu, Sama a Valenta.
Martin bol roľník a murár. Jeho záľubou bol zemepis, mal staré knihy a mapy, sníval o Madagaskare, Zanzibare (Jáve a Cejtóne). V dedine bol obľúbený rozprávač, často si vymýšľal a nechcel chodiť do kostola. Mal včely a rád skúšal niečo nové aj v ovocinárstvo.
Syn Valent vyštudoval právo v Prahe. Stal sa z neho pán. Oženil sa s bohatou Hermínou. Predtým však čakal dieťa s dedinským dievčaťom Hankou, opustil ju. Hanka aj s dieťaťom pri pôrode zomreli.
Autor sa ďalej venuje postave Sama, ktorý bol murárom a roľníkom ako jeho otec. Ťažko pracoval a bol nespokojný s takýmto životom. Ani on nechodil do kostola a vstúpil do Sociálnodemokratickej strany. Mal 6 detí. Najstarší syn mu zahynul pri prestrelke, keď bol s ním na „múračkách“ v Maďarsku (počas demonštrácie). Vtedy Samo vystúpil zo strany, prenajal si mlyn a dal ho do poriadku (mlyn bol vyhorený). Narodilo sa mu najmladšie dieťa - syn Marek. Samovu rodinu postihli tragédie. Zomreli starí Pichandovci, jeho dcéru Emu zachytili mlynské remene, vypukla 1. svetová vojna. Samovi zostalo doma iba najmladšie dieťa. Trápila ho aj bieda a účasť na demonštrácii a za protištátne reči sa dostal do väzenia. Dej románu sa končí koncom 1. svetovej vojny.
Autor v diele využíva prvky magického realizmu - reálny dej oživujú sny, predstavy, zázraky, neskutočné javy a humorné situácie. Dej dopĺňa autentickými udalosťami. Tragické udalosti sa striedajú s komickými momentmi. Je tu irónia aj paródia. Jaroš si týmto dielom vyslúžil uznanie kritiky i čitateľov.
Rodokmeň Pichandovcov:
Martin a Ružena Pichandovci: Samo, Kristína, Valent
- Samko - stal sa horárom a ešte pred vojnou sa oženil a odišiel do Ameriky
- Janko - zomrel pri demonštrácii
- Peter - stal sa hodinárom, počas vojny sa dostal do zajatia, nevedeli o ňom nič
- Karol - študoval v Prahe maliarstvo, zomrel vo vojne
- Emka - zomrela
- Marek - najmladší, ktorý Samkovi zostal doma
Vincent Šikula (1932, Dubová - 2001, Modra)
Pochádzal z Modry, pracoval ako redaktor, učiteľ, dramaturg.
Baladicky ladený príbeh o mentálne zaostalom dievčati - fyzicky zrelom, ale mentálne na úrovni dieťaťa, a jej brata Ondreja, ktorý je rozprávačom novely. Ondrej s Rozarkou žije v rodičovskom dome. Usiluje sa o ňu postarať, chce preniknúť do jej sveta, rozpráva jej príbehy, rozprávky. Rozárka končí v sociálnom ústave. Ondrej zostáva sám s pocitom ľudského zlyhania. V popredí je psychologická kresba postáv.
Dedinské prostredie, príbeh má baladický charakter a je o hľadaní práce vo svete. Postavy sú neobyčajní ľudia - majstri, tuláci, žobráci, starí dedinskí remeselníci. Dej je situovaný v okolí Modry. Striedajú sa príbehy zo života tulákov, spomienky dvoch starcov na minulosť vidieckeho chlapca Vinca.
Tieto diela patria do 1.fázy tvorby, znaky prózy:
Po roku 1968 sa odmlčal na niekoľko rokov.
2.fáza tvorby:
Podáva obraz západoslovenskej dediny Okoličné cez rodinu tesárskeho majstra Guldána. Dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny, počas Povstania, po skončení vojny. Hlavnými postavami sú majster Guldán a jeho 3 dospelí synovia a nevesta Vilma. Ústrednou postavou je najmladší syn Imrich. Svet dedinčanov predstavil s humorom a vtipom. V popredí je vždy rozprávač. Historické udalosti ako Povstanie, vojna podáva netradičným spôsobom, ani ich nezlepšuje, ani ich nezhoršuje, čo mu vyčítali, že o Povstaní hovorí nedôstojne. Autor uvažuje aj o histórii, ale dôležitý je hlavne obyčajný človek.
Ďalšie diela: