Charakteristika obdobia:
Od druhej polovice 16. storočia sa v európskom umení začala rozvíjať tvorba, ktorej cieľom nebol bezprostredný obraz skutočnosti, ale usilovala sa zachytiť a zdôrazniť duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Tak vzniká nový umelecký smer BAROK. Jeho kolískou bolo Španielsko a Taliansko, v priebehu 17.st. sa rozšíril do celej Európy. Barok chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly, preto mu prislúchajú prívlastky: dekoratívny /ozdobný/, patetický /nadnesený/.
V období baroka nadobúdalo platnosť presvedčenie vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť, všetkého pominuteľného, v literatúre sa odrazilo tak, že umelci sa obracali k nadpozemským hodnotám.
Barokový človek – je zmietaný neistotou svojho bytia, stupňovanou najmä vojnami, a preto sa zameriava k večným a nadpozemským istotám.
V druhej polovici 18. storočia z neskorého baroka vzniká nový smer ROKOKO.
Talianska literatúra TORQUATO TASSO /torkvádo tasso/
Tvorba: hrdinský epos – Oslobodený Jeruzalem , zachytáva osud prvej križiackej výpravy. Symbolika eposu: Jeruzalem – predstavuje duchovné absolútno, svetlo, ktoré treba dobyť, moslimovia – predstavujú zlé stavy duše, brániace dosiahnuť pokoj svedomia.
Témou eposu je nielen dobrodružné dobývanie Jeruzalema, ale i boj človeka so sebou samým, napätie medzi pokušeniami sveta a vnútornými povinnosťami.
JOHN MILTON /džon miltn/
Bol bystrým pozorovateľom politického diania v Anglicku, písal diela o slobodnej demokracii, za svoje spisy bol väznený.
Duchovné eposy:
Stratený raj – autor v ňom spracúva biblický príbeh o stvorení sveta, o páde anjelov, o neposlušnosti človeka a vyhnaní Adama a Evy z raja. Dej prebieha v dvoch líniách:
Raj znovu nájdený – pokračuje v biblickom námete pokúšania Krista v púšti
Vo svojich dielach prezentoval nadčasové myšlienky, ktoré dodnes tvoria základ dnešnej pedagogiky. Komenského diela smerujú k pansofii – vševede, domnieval sa, že poznanie odstráni rozpory medzi ľuďmi a dovedie ich k večnému mieru.
Svet v obrazoch /Orbis pictus/ - prvá ilustrovaná učebnica cudzích
jazykov.
Charakterizuje ju zvýšený záujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku a jeho zintenzívnené používanie už ako literárneho jazyka.
A/ Náboženská – patrí sem najmä duchovná lyrika, ktorá sa sústreďovala v spevníkoch:
-prvý tlačený katolícky spevník: CANTUS CATOLICI (Písně katolícke)- vydal ho Benedikt Szöllöosi – obsahuje piesne s teologickým zameraním, ale uplatňujú sa aj ľudové prvky (vianočné koledy, uspávanky).
B/ Svetská – zachovala sa prevažne v spevníkoch a zborníkoch. Patrili sem napr. zbojnícke piesne, jarmočné piesne – šírili sa po jarmokoch. Predavač príbeh predspevoval, piesne mali spravodajský charakter. Obsahovali správy o historických udalostiach, živelných pohromách, vraždách.
C/Mravoučná – didakticko-reflexívna poézia – prebásňovali sa ľudové príslovia, ktoré obsahovali mravné ponaučenia a návody, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii.
Tvorba:
Zbierka básní: Slovenské verše
Podľa motívov ich možno zaradiť do 3 tematických okruhov:
„snaha o základnú výchovu človeka k slušnosti“.
Autor rozsiahlej veršovanej skladby: Valaská škola mravův stodola
Autor vo svojich básňach rieši problémy človeka vo vzťahu: k Bohu, k sebe samému a k spoločnosti, preto zbierka básní je tematicky veľmi bohatá (rodina, priateľstvo, mier, vlasť, zlodejstvo, opilstvo).
Jazyk diela: autor využíva prostriedky ľudového jazyka (príslovia, porekadlá, povrávky).
Dominovala memoárová a cestopisná próza, vedecká spisba.
JÁN SIMONIDES – cestopis: Väznenie, vyslobodenie a putovanie.
Predstaviteľ: MATEJ BEL