Od druhej polovice 16. storočia sa začína šíriť v Španielsku a v Taliansku nový myšlienkový a umelecký prúd – BAROK.
Jeho názov pochádza z výtvarného umenia (barocco - veľkáperla nepravidelného tvaru, krivá, deformácia klasickej harmónie renesancie), pretože práve tu sa prejavili jeho charakteristické znaky:
Barok vyrastal z pochmúrnej spoločenskejsituácie, ktorú charakterizovali:turecké vpády, 30-ročnávojna, živelné pohromy, sociálny útlak a náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi. Ľudí sazmocňovala !!! beznádejnosť, zúfalstvo, pesimizmus a nedôvera v pozemský život, jedinú istotu opäť hľadajúvo večnom, nadpozemskom živote a svete (mysticizmus). !!!
Barok predstavuje ! návrat k princípom stredovekej literatúry. ! Dôvera, že človek porozumie svetu svojím !! rozumom je nahradená vierou, radosť zo života - strachom zo života a pocitom márnosti !!! ! VANITAS VANITATUM – Márnosť nad márnosť !
! Barokový človek sa obracia k Bohu, orientuje sa na duchovné princípy, ktoré stoja nad poznaním, hľadáoporu v kresťanskej viere a verí v posmrtný život. !
Barok sa rozštiepil na náboženský (katolícky a protestantský) a svetský (šľachtický, meštiansky a ľudový).Vyznačoval sa !!! veľkými protikladmi - rozpoltenosť barokového človeka – človek sa zmietal medzi silami dobra a zla, medzi túžbou po šťastnom živote a strachom zo smrti. !!!
Barokové protiklady:
V literatúre sa nezobrazoval iba vzťah k nadpozemskému svetu, ale i pozemský život. Ten sa však zväčša zobrazoval v znakoch a symboloch. Pozemský život sa chápal ako hra alebo sen. Jeho nestálosť sa podčiarkovala pesimistickými myšlienkami o márnosti a pominuteľnosti všetkýchsvetských vecí. Barokové protiklady sa prejavili i v oblasti štylistiky:
Pre barok je príznačná: protikladnosť v obsahu i vo výrazových prostriedkoch
Z neskorého baroka v 2. pol. 18. stor. sa vytvoril štýl ROKOKO. V rokokovej literatúre sa písala poézia s tematikou idylického života a hravej lásky pastierov, priateľstva a vína.
ANGLICKÁ literatúra
John Milton: Stratený raj, Raj znovu nájdený – duchovné eposy na biblickú tému
NEMECKÁ literatúra
Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen: Dobrodružný Simplicius Simplicissimus –pikareskný román, opisuje v ňom osudy naivného chlapca Simplicissima počas 30 – ročnej vojny. Dostane sa medzi vojakov, zažije rôzne dobrodružstvá, až ho choroba a nešťastie privedú späť k Bohu a stane sa pustovníkom na opustenom ostrove.
Pikareskný román – hlavný hrdina – pikaro: ľudový šibal, dobrodruh. Román má situačne bohatý dej, kompozíciu, tvorí putovanie hrdinu a prežívanie drobných epizód, udalostí a spoločenských vzťahov.
Predstaviteľom ČESKEJ barokovej prózy je: filozof, pedagóg Jan Amos Komenský, ktorého stredobodom tvorby je človek. Napísal nábožensko – filozofický spisLabyrint sveta a ráj srdce.
Jeho nadčasové myšlienky tvoria základ dnešnej pedagogiky. Je autor diel Veľká didaktika (Didactica magna) – obsahuje všetky zásady modernej pedagogiky a premyslený systém výchovy a vzdelávania, učebnicu latinčiny Brána jazykov otvorená, jazykovú obrázkovú učebnicu Svet v obrazoch. Predškolskej výchove sa venoval v knihe Informatórium školy materskej. Komenského diela smerujú k pansofii - vševede.
Slovenská baroková literatúra ( 1650 – 1780 )
Barokové obdobie v Uhorsku sa vyznačovalo upevnením feudalizmu a prehĺbením hospodárskeho a spoločenského úpadku, na ktorom mali podiel turecké vpády, habsburské žoldierske vojská, protireformačné náboženské boje, sociálny útlak - vzbury ľudu, Juraj Jánošík.
Strediskom protireformácie bola Trnava, kde sa nachádzala katolícka univerzita a tlačiareň. U evanjelikov cirkevnopolitickú a kultúrnu úlohu spĺňalo lýceum v Prešove.
Slovenskú barokovú literatúru charakterizoval zvýšenýzáujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku a väčšia pestrosť žánrov. Rozčleňoval sa: na náboženský a svetský.
BAROKOVÁ POÉZIA - LYRIKA:
A/ NÁBOŽENSKÁ, DUCHOVNÁ POÉZIA:obracala sa k záhrobnému životu, hlásila sa k mysticizmu, zdôrazňovala pominuteľnosť, márnosť svetských vecí. Jej dominujúcim žánrom sú: duchovná pieseň, modlitby, kázne, duchovná poézia, predstavujú ju 2 spevníky:
V úvode katolíckeho spevníka vyzdvihuje autor cyrilometodskú tradíciu a chváli slovenský ľud, že spieva pri bohoslužbách vo svojom jazyku, prevažujú v ňom piesne českého pôvodu s teologickým zameraním, ale výrazne sa v ňom uplatňuje i ľudový prvok, najmä pri vianočných koledách a uspávankách (Ej panenka zmileného synka nám porodila).
!!! DUCHOVNÁ PIESEŇ !!! – jej prameňom bol biblický žalm. Nevyužívala sa len v chrámoch ale poslúžila aj čitateľom pri hľadaní útechy, pokoja. Jej hlavnými témami sú: blízkosť smrti, predstava posmrtného života, úvahy o nebi a pekle, žiaľ nad ťažkým životom, nad utrpením vo vojnách...!!!
Typickým príkladom je duchovná pieseň:
Obranca unavených (Obránce unavených) z katolíckeho spevníku Písne katholické
Benedikt Szőllősi - Obránce unavených
Obránce unavených, Bože litostivý, pátos – vzletný spôsob vyjadrovania, prehnaná citovosť
uslyš modlitbu moji i hlas žalostivý! človek sa obracia modlitbou k Bohu, Boha vníma ako ochrancu – v
období baroka sa človek cítil vnútorne zdeptaný
RTe prosím, k tobe volám refrén – znak piesne, naliehavosť v modlitbe, kumulácia (hromadenie
ja človek strápený, prostriedkov), zdôraznenie opakovaním
te prosím, k tobe volám
ja človek strápený!
I mlovím časem k sebe jako k človekovi:
Volno by bylo lítat jako holubovi, lietanie – sloboda, chce byť voľný ako duša, chce iný život -
R letel bych co najdál posmrtný
mezi pusté lesy,
i tam bych svúj vek strávil vecnost – tam nie je tak ťažko ako na zemi
a pretrval časy.
Ráno budem i večer i v poledne prosit,
budem svúj hlas žalostne pod nebe podnosit.
R A ty, Pane, vyslyšíš verí, že jeho ďalší život - posmrtný, večný bude krajší
i ochráníš snadne
a mne v nevinnosti mé
dáš místo u sebe.
! Emocionalita barokovej duchovnej lyriky: pesimizmus barokového človeka- hriešnika s dôrazom na jeho pozemskú ničotnosť, žiaľ nad ťažkým životom, nad utrpením, viera v lepší, krajší, posmrtný život. !
B/ SVETSKÁ BAROKOVÁ POÉZIA:
· ľúbostná
· jarmočná (spravodajský charakter)
· DIDAKTICKO – REFLEXÍVNA POÉZIA čiže MRAVOUČNO –ÚVAHOVÁ POÉZIA: prebásňovali sa v nej ľudové príslovia, ktoré obsahovali mravné ponaučenia a návody, ako sa zachovať v každej životnej situácii, predstavuje ju:
Peter Benický – Slovenské verše 1652 a
HUGOLÍN GAVLOVIĆ – VALASKÁ ŠKOLA MRAVÚV STODOLA 1755 – obsahuje prvky rokoka, je rozsiahla veršovaná skladba. Cieľom Valaskej školy teda životnej múdrosti a skúsenosti pastierov bolodať čitateľovi množstvo praktických rád a mravných ponaučení o životných otázkach na základe náboženských, svetských a morálnych zásad, ktoré majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Zaoberá sa tu vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a k spoločnosti.
Gavlovič v nej pôsobivou formou nabáda: k slušnému správaniu, pracovitosti, k poctivosti, láske k vlasti(Veľmi je hlúpy, kto vlast svú tupí),k umeniu a vzdelaniu, kritizuje rozličné spoločenské neduhy – opilstvo ( Hle človek opilý – každému nemilý), moc peňazí (Peníze všecko múžú), lakomstvo, lenivosť, všíma si rozdiely medzi chudobou a pánmi, pánov označuje za príčinu biedy ľudu (Bohatý má mnoho penez a chudobný detí). Vyjadruje nesúhlas s vojnami.
Za pravé šťastie považuje Božiu milosť, odsudzuje poverčivosť.
Témy básní, v ktorých sa pokúsil opísať medziľudské vzťahy sú rozmanité: rodina, priateľstvo, práca mier, vzdelanie, vlasť, vrchnosť, vojna, chudoba, bohatstvo.
!! Jednotlivé naučenia sú zbásnené vo vyše 1200 12–veršových básňach napísaných v bohemizovanej češtine a združeným rýmom, 14- slabičným (sylabickým) veršovým systémom.!!
Kompozične sú rozvrhnuté do 3 – členného pôdorysu:
Východiskom básní sú: príslovia, porekadlá(Bohatý ma mnoho penez a chudobný detí), povrávky, aforizmy( krátka výpoveď, ktorá vtipne vyjadruje životnú pravdu vo forme 1myšlienky).
!!! Väčšina básní sú: KRÁTKE REFLEXIE (úvahy), DIDAKTICKY (výchovne) ZAMERANÉ.!!!
Časté sú i opisy, napr. naturalistický až karikatúrny opis opitého človeka v nápadku Hle človek opilý, žádnemu nemilýpoužíva aj vulgarizmysviňa, hovado ....slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči,
Vždycky letíc dolu nosem, když nohú pokročí!
Valaská škola je poznačená zdravým, úprimným a kritickým pohľadom františkánskeho kňaza.
Hugolín Gavlavič : Hle, človek opilý - žádnemu nemilý názov básne poučuje –PROLÓG- hlavná myšlienka
Jestli se chceš, jako svedčí, opilstva varovat, J úmysel
tak sobe daj opilého človeka malovat:
Nech bude neočesaný a sliny po brade, A naturalistický až karikatúrny opis opitého človeka-
neumytý, nespúsobný,zaválaný všade. vymenúva všetky negatíva , nepripomína človeka, ale zviera
podľa týchto znakov poznáš opitého človeka
Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči, D mŕtvy jazyk – metafora, nevie rozprávať
vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokročí.
V hlave víno,v bruchu rozum, v údoch žádnej sily, metafora – prestal sa správať ako človek
tento nápis daj pod neho: Hle, človek opilý. R
Tento človek není človek, neb rozum utratil, stratil to, čo charakterizuje človeka - ROZUM
když se zbytečným nápojem v hovado obrátil. O vulgarizmus –expresívne slovo
A jak spadne do kaluže, bude postel jeho gradácia EPILÓG – kritická pointa, závereč. dvojveršie
a i svine tam líhajú z obyčeje svého. vulgarizmy – expresívne slová: hovado , svine -
metafora - pripodobnenie opitého človeka k zvieraťu !!!!
Mravoučná báseň - je !!!krátka reflexia (autor kritizuje opilstvo), výchovne zameraná !!!
Kompozícia:
3 pravidelné strofy, 12 veršov, každý verš má 14 slabík, združený rým AABB, bohemizovaná čeština
3 – členná kompozícia: PROLÓG – názov, JADRO – 10 veršov, EPILÓG – záverečné dvojveršie – kritická pointa.
BAROKOVÁ PRÓZA - EPIKA:
A/ MEMOÁROVÁ a CESTOPINÁ PRÓZA – v období baroka je pozoruhodný rozmach memoárov a cestopisov, čo súviselo najmä s tureckými vpádmi na naše územie a s prenasledovaním protestantskej inteligencie:
Štefan Pilárik – Osud Pilárika Štefana /memoárová próza - pamäte/
Ján Rezik – memoárová próza: Prešovské popravisko postavené roku 1687 čiže Prešovská jatka
JÁN SIMONIDES – je autorom latinskej cestopisnej prózy – cestovný denník: Väznenie, vyslobodenie a putovanie – zaoberá sa súdmi protestantov, životom vo väzeniach, cestou na španielske galeje, útekom z vojenského sprievodu a putovaním cudzinou najmä Itáliou.
Daniel Krman ml. – napísal latinský cestovný denníkItinerárium zaznamenáva Krmanove zážitky z cesty za švédskym kráľom Karolom XII v rokoch 1708 – 1709. Na ceste si všímal zemepisné, hospodárske, sociálne, politické, náboženské a kultúrne pomery krajín, ktoré prešiel: Poľsko, Prusku, Litvu, Bielorusko, Ukrajinu a Moldavsko.
!!! CESTOPIS písaný formou denníka !!! - má za úlohu oboznámiť čitateľov s dobrodružnými zážitkami z ciest po cudzine, so zážitkami z väzenia, náboženského prenasledovania, z úteku z vojenského sprievodu. Autori však prinášajú aj postrehy z geografie a hospodárstva danej krajiny, čím cestopis získava okrem nádychu dobrodružnosti aj náučný charakter.
B/ DOBRODRUŽNÁ PRÓZA – predstavuje ju autobiografická a cestopisná próza Mórica Augusta Beňovského – Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského - beletristicky stvárňuje svoje zajatie na Sibíri, Kamčatke, plavbu po mori do Číny a na Madagaskar, kde si ho domorodci zvolia za kráľa
C/ !!! ODBORNÁ PRÓZA !!! – jej rozkvet nastáva v 18. storočí – historická, filozofická a jazykovedná próza, ktorá sa sústredila na národnú a jazykovú obranu Slovákov – Ján Baltazár Magin, Adam František Kollár.
Jej najvýznamnejšou osobnosťou bol polyhistor MATEJ BEL – je autorom vedeckej práce encyklopedického zamerania HISTORICKO – ZEMEPISNÁ VEDOMOSŤ O NOVOM UHORSKU – obsahuje historické, zemepisné, národopisné a prírodopisné poznatky z niektorých uhorských stolíc – prešporskej, liptovskej, zvolenskej malohontianskej. . .
Na mnohých miestach obdivuje nadanie a pracovitosť slovenského ľudu (Všetci sú vytrvalí v práci, zrastení s pôdou...), odsudzuje jeho znevažovateľov. Tým, že sa Bel odvoláva na slávnu minulosť Slovákov – „potomkovia kniežaťa Pribinu a kráľa Svätopluka“ - pomáha vtedajším intelektuálom formovať slovenské národné povedomie. Dielo bolo doplnené mnohými mapami.
ENCYKLOPÉDIA – je žáner náučnej, odbornej literatúry, ktorá má za úlohu mapovať aktuálny stav a úroveň poznatkov spoločnosti v istej oblasti alebo všeobecne.
Matej Bel - Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku (úryvok)
Zvolenská stolica
....................................................
Strava pastierov je jednoduchá. Pozostáva z mlieka a zo syra. Surové mlieko nepijú, lebo sa uchováva na výrobu syra takým spôsobom, ako sme sa už o tom zmienili.
Srvátku získanú pri výrobe nalejú do kotla a varia ju na otvorenom ohni. Len čo začne vrieť a peniť sa, dbajú na to, aby nevykypela a neprihorela. Keď začnú peny hustnúť, naberajú ich veľkým črpákom a nalievajú ich do drevenej nádoby. Aby v nádobe nezhustli, tak dlho ich roztrepávajú, až sú napokon tekuté ako mlieko. Týmto mliekom – ba je to srvátka, hustejšia než mlieko, ktoré nazývajú vo svojej reči žinčica, sa živia celé leto.