Barok

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 122 slov
Počet zobrazení: 96
Tlačení: 3
Uložení: 5

BAROK ( 16. – 18. storočie)

Od druhej polovice 16. storočia sa začína šíriť v Španielsku a v Taliansku nový myšlienkový a umelecký prúd – BAROK.

Jeho názov pochádza z výtvarného umenia (barocco - veľkáperla nepravidelného tvaru, krivá, deformácia klasickej harmónie renesancie), pretože práve tu sa prejavili jeho charakteristické znaky:

  • dekoratívnosť (prehnaná ozdobnosť)
  • pompéznosť (veľkoleposť, nádhera)
  • patetickosť (nadnesenosť)
  • emocionálnosť (snahou autora je ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho city a zmysly)

Barok vyrastal z pochmúrnej spoločenskejsituácie, ktorú charakterizovali:turecké vpády, 30-ročnávojna, živelné pohromy, sociálny útlaknáboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi. Ľudí sazmocňovala !!! beznádejnosť, zúfalstvo, pesimizmus a nedôvera v pozemský život, jedinú istotu opäť hľadajúvo večnom, nadpozemskom živote a svete (mysticizmus). !!!

Barok predstavuje ! návrat k princípom stredovekej literatúry. ! Dôvera, že človek porozumie svetu svojím !! rozumom je nahradená vierou, radosť zo života - strachom zo života a pocitom márnosti !!! ! VANITAS VANITATUM – Márnosť nad márnosť !

! Barokový človek sa obracia k Bohu, orientuje sa na duchovné princípy, ktoré stoja nad poznaním, hľadáoporu v kresťanskej viereverí v posmrtný život. !

Barok sa rozštiepil na náboženský (katolícky a protestantský) a svetský (šľachtický, meštiansky a ľudový).Vyznačoval sa !!! veľkými protikladmi - rozpoltenosť barokového človeka človek sa zmietal medzi silami dobra a zla, medzi túžbou po šťastnom živote a strachom zo smrti. !!!

Barokové protiklady:

  1. náboženský a duchovný mysticizmus - pozemská až naturalistická zmyslovosť (láska)
  2. pominuteľnosť, márnosť svetských vecí – dychtivosť po svetskej nádhere, kráse a daroch života
  3. nadprirodzená honosnosť, nadnesenosť – vnútorná emocionálnosť (city)
  4. dekoratívny, knižný štýl – jednoduchý štýl
  5. upevňujú sa staré liter. žánre (epos, duchovná pieseň) – vznikajú nové (memoáre, cestopisy-dobrodružná literatúra, encyklopédie)

LiterÁRNY Barok

V literatúre sa nezobrazoval iba vzťah k nadpozemskému svetu, ale i pozemský život. Ten sa však zväčša zobrazoval v znakoch a symboloch. Pozemský život sa chápal ako hra alebo sen. Jeho nestálosť sa podčiarkovala pesimistickými myšlienkami o márnosti a pominuteľnosti všetkýchsvetských vecí. Barokové protiklady sa prejavili i v oblasti štylistiky:

  1. na jednej strane sa vytvoril dekoratívny, patetický štýl – v poézii so zložitými jazykovými prostriedkami a obrazmi
  2. na druhej strane jednoduchý, ľudový štýl s bezprostredným pohľadom na svet - v próze určenej pre širšie vrstvy

Pre barok je príznačná: protikladnosť v obsahu i vo výrazových prostriedkoch

  • hyperbolizácia (zveličovanie)negatívnych javov (bieda, útlak)
  • duchovnosť a mysticizmus (evanjelické a katolícke spevníky, zborníky)
  • naturalistická konkrétnosť (Hugolín Gavlovič prirovnáva človeka k hovädu)
  • nedôvera v rozum
  • absolutizácia viery
  • monumentalita (snaha ohromiť)
  • citovosť – až prehnaná (exhaltovanosť)
  • vnútorné napätie – zameranie na vlastné vnútro
  • patetickosť
  • kontrasty/ protiklady
  • veľa básnických prostriedkov, ich kumulácia (hromadenie): antitéza (v rámci 1strofy sa vyjadrí kladný aj protikladný postoj k danej skutočnosti), hyperboly, alegórie, symboly, podobenstvá, metafory

Z neskorého baroka v 2. pol. 18. stor. sa vytvoril štýl ROKOKO. V rokokovej literatúre sa písala poézia s tematikou idylického života a hravej lásky pastierov, priateľstva a vína.

TALIANSKA literatúra

Torquato Tasso: Oslobodený Jeruzalem – hrdinský epos o prvej križiackej výprave

ANGLICKÁ literatúra

John Milton: Stratený raj, Raj znovu nájdenýduchovné eposy na biblickú tému

NEMECKÁ literatúra

Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen: Dobrodružný Simplicius Simplicissimuspikareskný román, opisuje v ňom osudy naivného chlapca Simplicissima počas 30 – ročnej vojny. Dostane sa medzi vojakov, zažije rôzne dobrodružstvá, až ho choroba a nešťastie privedú späť k Bohu a stane sa pustovníkom na opustenom ostrove.

Pikareskný román hlavný hrdina – pikaro: ľudový šibal, dobrodruh. Román má situačne bohatý dej, kompozíciu, tvorí putovanie hrdinu a prežívanie drobných epizód, udalostí a spoločenských vzťahov.

Predstaviteľom ČESKEJ barokovej prózy je: filozof, pedagóg Jan Amos Komenský, ktorého stredobodom tvorby je človek. Napísal nábožensko – filozofický spisLabyrint sveta a ráj srdce.

Jeho nadčasové myšlienky tvoria základ dnešnej pedagogiky. Je autor diel Veľká didaktika (Didactica magna) – obsahuje všetky zásady modernej pedagogiky a premyslený systém výchovy a vzdelávania, učebnicu latinčiny Brána jazykov otvorená, jazykovú obrázkovú učebnicu Svet v obrazoch. Predškolskej výchove sa venoval v knihe Informatórium školy materskej. Komenského diela smerujú k pansofii - vševede.

Slovenská baroková literatúra ( 1650 – 1780 )

Barokové obdobie v Uhorsku sa vyznačovalo upevnením feudalizmu a prehĺbením hospodárskeho a spoločenského úpadku, na ktorom mali podiel turecké vpády, habsburské žoldierske vojská, protireformačné náboženské boje, sociálny útlak - vzbury ľudu, Juraj Jánošík.

Strediskom protireformácie bola Trnava, kde sa nachádzala katolícka univerzita a tlačiareň. U evanjelikov cirkevnopolitickú a kultúrnu úlohu spĺňalo lýceum v Prešove.

Slovenskú barokovú literatúru charakterizoval zvýšenýzáujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku a väčšia pestrosť žánrov. Rozčleňoval sa: na náboženský a svetský.

BAROKOVÁ POÉZIA - LYRIKA:

A/ NÁBOŽENSKÁ, DUCHOVNÁ POÉZIA:obracala sa k záhrobnému životu, hlásila sa k mysticizmu, zdôrazňovala pominuteľnosť, márnosť svetských vecí. Jej dominujúcim žánrom sú: duchovná pieseň, modlitby, kázne, duchovná poézia, predstavujú ju 2 spevníky:

  • evanjelický spevník: Citara svätých (Cithara sanctorum) (1636) Juraja Tranovského
  • katolícky spevník: Písne katholické(Cantus catholici) (1655) Benedikta Szőllősiho

V úvode katolíckeho spevníka vyzdvihuje autor cyrilometodskú tradíciu a chváli slovenský ľud, že spieva pri bohoslužbách vo svojom jazyku, prevažujú v ňom piesne českého pôvodu s teologickým zameraním, ale výrazne sa v ňom uplatňuje i ľudový prvok, najmä pri vianočných koledách a uspávankách (Ej panenka zmileného synka nám porodila).

!!! DUCHOVNÁ PIESEŇ !!! – jej prameňom bol biblický žalm. Nevyužívala sa len v chrámoch ale poslúžila aj čitateľom pri hľadaní útechy, pokoja. Jej hlavnými témami sú: blízkosť smrti, predstava posmrtného života, úvahy o nebi a pekle, žiaľ nad ťažkým životom, nad utrpením vo vojnách...!!!

Typickým príkladom je duchovná pieseň:

Obranca unavených (Obránce unavených) z katolíckeho spevníku Písne katholické

  • naliehavosť v modlitbe (te prosím, k tobe volám ja človek strápený!)
  • obracia sa k Bohu ( A ty pane, vyslyšíš i ochráníš snadne...)
  • barokový človek sa cítil byť vnútorne zdeptaný

Benedikt Szőllősi - Obránce unavených

Obránce unavených, Bože litostivý,   pátos vzletný spôsob vyjadrovania, prehnaná citovosť

uslyš modlitbu moji i hlas žalostivý! človek sa obracia modlitbou k Bohu, Boha vníma ako ochrancu – v

období baroka sa človek cítil vnútorne zdeptaný

RTe prosím, k tobe volám refrén – znak piesne, naliehavosť v modlitbe, kumulácia (hromadenie

ja človek strápený, prostriedkov), zdôraznenie opakovaním

 te prosím, k tobe volám

ja človek strápený!

I mlovím časem k sebe jako k človekovi:

Volno by bylo lítat jako holubovi, lietanie – sloboda, chce byť voľný ako duša, chce iný život -

R letel bych co najdál posmrtný

mezi pusté lesy,

i tam bych svúj vek strávil vecnost – tam nie je tak ťažko ako na zemi

a pretrval časy.

Ráno budem i večer i v poledne prosit,

budem svúj hlas žalostne pod nebe podnosit.

R A ty, Pane, vyslyšíš verí, že jeho ďalší život - posmrtný, večný bude krajší

i ochráníš snadne

a mne v nevinnosti mé

dáš místo u sebe.

! Emocionalita barokovej duchovnej lyriky: pesimizmus barokového človeka- hriešnika s dôrazom na jeho pozemskú ničotnosť, žiaľ nad ťažkým životom, nad utrpením, viera v lepší, krajší, posmrtný život. !

B/ SVETSKÁ BAROKOVÁ POÉZIA:
· ľúbostná
· jarmočná (spravodajský charakter)

· DIDAKTICKO – REFLEXÍVNA POÉZIA čiže MRAVOUČNO –ÚVAHOVÁ POÉZIA: prebásňovali sa v nej ľudové príslovia, ktoré obsahovali mravné ponaučenia a návody, ako sa zachovať v každej životnej situácii, predstavuje ju:

Peter BenickýSlovenské verše 1652 a

HUGOLÍN GAVLOVIĆ  – VALASKÁ ŠKOLA MRAVÚV STODOLA 1755 – obsahuje prvky rokoka, je rozsiahla veršovaná skladba. Cieľom Valaskej školy teda životnej múdrosti a skúsenosti pastierov bolodať čitateľovi množstvo praktických rád a mravných ponaučení o životných otázkach na základe náboženských, svetských a morálnych zásad, ktoré majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Zaoberá sa tu vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a k spoločnosti.

Gavlovič v nej pôsobivou formou nabáda: k slušnému správaniu, pracovitosti, k poctivosti, láske k vlasti(Veľmi je hlúpy, kto vlast svú tupí),k umeniu a vzdelaniu, kritizuje rozličné spoločenské neduhy – opilstvo ( Hle človek opilý – každému nemilý), moc peňazí (Peníze všecko múžú), lakomstvo, lenivosť, všíma si rozdiely medzi chudobou a pánmi, pánov označuje za príčinu biedy ľudu (Bohatý má mnoho penez a chudobný detí). Vyjadruje nesúhlas s vojnami.

Za pravé šťastie považuje Božiu milosť, odsudzuje poverčivosť.

Témy básní, v ktorých sa pokúsil opísať medziľudské vzťahy sú rozmanité: rodina, priateľstvo, práca mier, vzdelanie, vlasť, vrchnosť, vojna, chudoba, bohatstvo.

!! Jednotlivé naučenia sú zbásnené vo vyše 1200 12–veršových básňach napísaných v bohemizovanej češtine a združeným rýmom, 14- slabičným (sylabickým) veršovým systémom.!!

 Kompozične sú rozvrhnuté do 3 – členného pôdorysu:

  1. PROLÓG – názov básne – obsahuje vždy hlavnú myšlienku a tvorí s básňou neoddeliteľný významový celok
  2. JADRO – je podstatnou častou básne, nadväzuje na názov a rozvíja ústrednú myšlienku (prvých 5 dvojverší, resp. prvých 10 veršov)
  3. EPILÓG (záverečné dvojveršie) -v ktorom je ukrytákritická pointa

Východiskom básní sú:  príslovia, porekadlá(Bohatý ma mnoho penez a chudobný detí), povrávky, aforizmy( krátka výpoveď, ktorá vtipne vyjadruje životnú pravdu vo forme 1myšlienky).

!!! Väčšina básní sú: KRÁTKE REFLEXIE (úvahy), DIDAKTICKY (výchovne) ZAMERANÉ.!!!

Časté sú i opisy, napr. naturalistický až karikatúrny opis opitého človeka v nápadku Hle človek opilý, žádnemu nemilýpoužíva aj vulgarizmysviňa, hovado ....slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči,

Vždycky letíc dolu nosem, když nohú pokročí!

Valaská škola je poznačená zdravým, úprimným a kritickým pohľadom františkánskeho kňaza.

 

Hugolín Gavlavič : Hle, človek opilý - žádnemu nemilý názov básne poučujePROLÓG- hlavná myšlienka

 

Jestli se chceš, jako svedčí, opilstva varovat, J úmysel

tak sobe daj opilého človeka malovat:

Nech bude neočesaný a sliny po brade, A naturalistický až karikatúrny opis opitého človeka-

neumytý, nespúsobný,zaválaný všade. vymenúva všetky negatíva , nepripomína človeka, ale zviera

podľa týchto znakov poznáš opitého človeka

Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči, D mŕtvy jazyk – metafora, nevie rozprávať

vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokročí.

V hlave víno,v bruchu rozum, v údoch žádnej sily, metafora – prestal sa správať ako človek

tento nápis daj pod neho: Hle, človek opilý. R

Tento človek není človek, neb rozum utratil, stratil to, čo charakterizuje človeka - ROZUM

když se zbytečným nápojem v hovado obrátil. O vulgarizmus –expresívne slovo

A jak spadne do kaluže, bude postel jeho gradácia EPILÓG – kritická pointa, závereč. dvojveršie

a i svine tam líhajú z obyčeje svého. vulgarizmy – expresívne slová: hovado , svine -

metafora - pripodobnenie opitého človeka k zvieraťu !!!!

Mravoučná báseň - je !!!krátka reflexia (autor kritizuje opilstvo), výchovne zameraná !!!

Kompozícia:

3 pravidelné strofy, 12 veršov, každý verš má 14 slabík, združený rým AABB, bohemizovaná čeština

3 – členná kompozícia: PROLÓG – názov, JADRO – 10 veršov, EPILÓG – záverečné dvojveršie – kritická pointa.

BAROKOVÁ PRÓZA - EPIKA:

A/ MEMOÁROVÁ a CESTOPINÁ PRÓZA – v období baroka je pozoruhodný rozmach memoárov a cestopisov, čo súviselo najmä s tureckými vpádmi na naše územie a s prenasledovaním protestantskej inteligencie:

Štefan Pilárik – Osud Pilárika Štefana /memoárová próza - pamäte/

Ján Rezik – memoárová próza: Prešovské popravisko postavené roku 1687 čiže Prešovská jatka

JÁN SIMONIDES – je autorom latinskej cestopisnej prózy – cestovný denník: Väznenie, vyslobodenie a putovanie – zaoberá sa súdmi protestantov, životom vo väzeniach, cestou na španielske galeje, útekom z vojenského sprievodu a putovaním cudzinou najmä Itáliou.

Daniel Krman ml. – napísal latinský cestovný denníkItinerárium zaznamenáva Krmanove zážitky z cesty za švédskym kráľom Karolom XII v rokoch 1708 – 1709. Na ceste si všímal zemepisné, hospodárske, sociálne, politické, náboženské a kultúrne pomery krajín, ktoré prešiel: Poľsko, Prusku, Litvu, Bielorusko, Ukrajinu a Moldavsko.

!!! CESTOPIS písaný formou denníka !!! - má za úlohu oboznámiť čitateľov s dobrodružnými zážitkami z ciest po cudzine, so zážitkami z väzenia, náboženského prenasledovania, z úteku z vojenského sprievodu. Autori však prinášajú aj postrehy z geografie a hospodárstva danej krajiny, čím cestopis získava okrem nádychu dobrodružnosti aj náučný charakter. 

B/  DOBRODRUŽNÁ PRÓZA – predstavuje ju autobiografická a cestopisná próza Mórica Augusta BeňovskéhoPamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského - beletristicky stvárňuje svoje zajatie na Sibíri, Kamčatke, plavbu po mori do Číny a na Madagaskar, kde si ho domorodci zvolia za kráľa

C/ !!! ODBORNÁ PRÓZA !!! – jej rozkvet nastáva v 18. storočí – historická, filozofická a jazykovedná próza, ktorá sa sústredila na národnú a jazykovú obranu Slovákov – Ján Baltazár Magin, Adam František Kollár.

Jej najvýznamnejšou osobnosťou bol polyhistor MATEJ BEL – je autorom vedeckej práce encyklopedického zamerania  HISTORICKO – ZEMEPISNÁ VEDOMOSŤ O NOVOM UHORSKU – obsahuje historické, zemepisné, národopisné a prírodopisné poznatky z niektorých uhorských stolícprešporskej, liptovskej, zvolenskej malohontianskej. . .

Na mnohých miestach obdivuje nadanie a pracovitosť slovenského ľudu (Všetci sú vytrvalí v práci, zrastení s pôdou...), odsudzuje jeho znevažovateľov. Tým, že sa Bel odvoláva na slávnu minulosť Slovákov – „potomkovia kniežaťa Pribinu a kráľa Svätopluka“  - pomáha vtedajším intelektuálom formovať slovenské národné povedomie. Dielo bolo doplnené mnohými mapami.

  • dielo zaraďujeme medzi vedeckú a popularizačnú literatúru
  • znaky náučného štýlu
  • opisný slohový postup
  • odborné termíny
  • naznačuje, že barok pominie
  • týmto dielom sa posúva Bel k osvietenstvu
  • hovorí o slovenskom území

ENCYKLOPÉDIA – je žáner náučnej, odbornej literatúry, ktorá má za úlohu mapovať aktuálny stav a úroveň poznatkov spoločnosti v istej oblasti alebo všeobecne.

Matej Bel - Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku (úryvok)

 

Zvolenská stolica

  • XIV. Uvedené poľnohospodárske pomery umožňujú Zvolenčanom, obyvateľom Zvolenskej stolice, udržiavať znamenitý, nie príliš hojný, ale ani nie chudobný chov dobytka. Severná oblasť stolice, ktorú sme označili za najneúrodnejšiu, teší sa z najväčšieho chovu oviec. Obyvatelia ich v lete všade na horách usilovne vyháňajú na pašu a rovnako v zime v lesných ohradách kŕmia, a to podľa toho, či je vhodné pásť ich na pastvinách, alebo kŕmiť pozvážaným senom. Táto starostlivosť je zverená pastierom oviec, teda určitej skupine obyvateľov lesa, žijúcej svojráznym spôsobom na stráňach týchto hôr.

....................................................

Strava pastierov je jednoduchá. Pozostáva z mlieka a zo syra. Surové mlieko nepijú, lebo sa uchováva na výrobu syra takým spôsobom, ako sme sa už o tom zmienili.

Srvátku získanú pri výrobe nalejú do kotla a varia ju na otvorenom ohni. Len čo začne vrieť a peniť sa, dbajú na to, aby nevykypela a neprihorela. Keď začnú peny hustnúť, naberajú ich veľkým črpákom a nalievajú ich do drevenej nádoby. Aby v nádobe nezhustli, tak dlho ich roztrepávajú, až sú napokon tekuté ako mlieko. Týmto mliekom – ba je to srvátka, hustejšia než mlieko, ktoré nazývajú vo svojej reči žinčica, sa živia celé leto.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#matej bel zvolenska stolica #matej bel zvolenska stolica obsah #duchovna lyrika barok

Maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.029