– Všeobecne sa tak označuje nemetrický verš, ktorý nemá presne vymedzenú normu zakotvenú v niektorom veršovom systéme. Nie je preň charakteristický záväzný počet slabík vo veršoch, ani pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík. Voľný verš vystačí s istým minimom prvkov tvoriacich rytmus.
– je protiklad viazaného verša
– obdobie literárnej moderny a avangardy
– Krasko – revolučný prevrat v poézii
– cieľ: oslobodiť básnika a jeho tvorivosť od zaužívaných pravidiel
– intonácia
– veršový presah
– intonácia
– veršový presah
– nemá pravidelnú veršovú a strofickú výstavbu
– nemá pravidelný rytmus ani rým
– má veršový presah ( veta pokračuje v 2. Verši )
– moment sklamaného očakávania ( pri vnímaní básne očakávame opakovanie rytmickú prvku, ale nepríde )
– premenlivosť metrického impulzu
– Vynecháva sa interpunkcia ( často )
Intonácia – Prvoradým metrickým impulzom je veršová intonácia, vyplývajúca z fonológie vety, dôležité je tempo a výraznejšie sa prejavuje funkcia presahu ako prostriedok významotvorného zdôrazňovania.
Opakovacia figúry,
Medziveršové pauzy,
Dôrazové vrcholy
Impresionizmus:
Senzualizmus (zmyslový princíp)
– básnik v nej uvažuje, zamýšľa sa tým , čo sa ho bezprostredne dotýka čo ho trápi.
– dominantný je výkladový ( úvahový ) slohový postup
– úvahy nad životom, rôznymi témami
– Autorský zážitok, autorské skúsenosti
– metafory, kontrast..
– duchovná: pridržiava sa náboženskej tematiky, prežívanie osobných a spoločenských problémov, slabší záujem autorov o osobnú sociálnu a národnú problematiku, má pochmúrny tón
– náboženská: používa sa na liturgické účely
Bujní žrebci, neosedlaní
— nezasiahne ich blesk —
ženú sa vpred,
ženú sa vpred,
kopyty rozbíjajú lebky
a nechávajú za sebou
dokaličené ľudské mŕtvoly.
Stepilí cowboyi
nad konské hrivy sklonení
sedia na pariacich sa chrbtoch
a stískajú ich koleny
kŕčovite.
Hurrá, hurrá!
Z cesty nám!!
Pádime!
Nevidíte?
Krasojazdcov sú stá,
divákov milióny.
Tie stá však jazdia ponad dómy,
ponad parížsku Notre Dame
a preskakujú Oceán,
ženú sa krkolomným cvalom
že nestihne ich ani Parom
chcú prelietať
zo stálic na stálice
presedlať na Lucifera šiju,
vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén,
možno: vo večnú energiu.
My mladí, jarí šarvanci
ktorí sme život — svoju milú —
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí —
my sme tí jazdci diví!
Sedíme na paripách:
uháňajúcich dňoch,
a pevne držíme sa hrivy —
nič nevadí, že niektorý
pri skoku ponad piliere
oceľového mosta
drží sa už len chvosta.
Nemôžme znať, či nespadneme
a nezlomíme väz —
lež nechceme sa predsa vtopiť
v to driemajúce ľudské plemä
v zakliaty živý les.
Dej tejto básne sa odohráva na bojisku. Vystupuje tu veľa postáv, nevystupujú však
jednotlivo, ale ako skupina- vojaci a ostatní ľudia. V básni je bojová atmosféra, vojaci si myslia že sú silní a že sa môžu vyvyšovať
nad ostatných. Básnik rozpráva o vojakoch, ešte nezaučených, ktorí sa vrhnú do boja a zabíjajú stovky ľudí. Zdatní chlapci, sediaci na
koňoch, kričia: „Hurá, choďte z cesty! Ideme, nevidíte?“ Vojakov je veľmi veľa, ale ostatných ľudí oveľa viac. Bežia rýchlo, nikto
ich nedobehne. Chcú niečo dosiahnuť. Autor opisuje ich energiu a odhodlanosť.
„My, mladí, jarní šarvanci, ktorí sme život- svoju
milú- objali prvom pri tanci....“ – tu autor opisuje nás, mladých ľudí. Opisuje našu energiu aj to, akí sme živí, ako si vychutnávame
život. Prekonávame rôzne prekážky a aj keď sa občas potkneme, nakoniec to pevne ustojíme.
V tejto básni boli použité:
TRÓPY:
Epiteton: bujní žrebci, neosedlaný žrebci, ľudské mŕtvoly, stepilí cowboyi, konské hrivy, krkolomný cval, večná energia, mladí jarní šarvanci, jazdci diví, oceľový most, driemajúce ľudské plamä, zakliaty živý les.
Personifikácia: pariace sa chrbty, uháňajúce dni.
Metafora: drží sa už len chvosta.
FIGÚRY:
Anafora: (je to opakovanie slov na začiatku veršov) ženú sa vpred, ženú sa vpred.
Aliterácia: Nič Nevadí že Niektorý...., Pri skoku Ponad Piliere.
Epizeuxa: hurá, hurá...,
Téma: Básnik v tejto básni charakterizuje zhon, pohyb, neskúsenosť. Opisuje mladých nespútaných ľudí, odhodlaných niečo robiť, je ich dosť, len tých, čo sa prizerajú je oveľa viac. Charakterizuje ich láska k životu, neboja sa ani smrti, nechcú žiť pasívne.
Idea: mala poukázať na životný elán mladej generácie, chuť žiť, dravosť a energiu mladých ľudí.
Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: báseň
Literárne obdobie: literatúra po roku 1945
Téma: viditeľná krása zasneženej Bratislavy
Idea: krása a harmónia prostredia
Jazyk a štýl: umelecký
Epiteton: roztratená kytica
Personifikácia: všetko ide peši
Metafora: obloky žiaria
Vonkajšia kompozícia: báseň
Vnútorná kompozícia: 5 strof
Makrokompozícia: opis
Mikrokompozícia: odsek
Je to ukážka reflexívnej úvahovej lyriky.
– sú tam paradoxy
Je to o Vianociach ale je tam aj niečo iné a pochmúrne.
čierna ozvena, z rozsievačských výšin, krvilačný rým – epiteton (básnický prívlastok)
– používa voľný verš
– má rôzny počet slabík vo verši
– bol kňaz – vnímal to ako osud
– zúčastnil sa 2. svetovej vojny na východnom fronte
– emigroval do Talianska a potom do Ameriky (1945)
– zomrel v emigrácii
– mal kontroverzné zbierky (na to že bol kňaz)
Tu som Ťa našiel v plátne rolí,
kde zrak Tvoj pätou ticha
stráži
klasy a žeň,
ó, Dome Boží, dovoľ v plachom poli,
abych Ťa chválil, ako škovran v raži
slnečný deň.
Studnica
milosti, Orodovnica,
skloň jasné čelo k raži zrelej
s oblohou modravou,
keď som sa zatúlal sem, hľadajúc Ťa
po celom dni, po noci
celej
a s dušou boľavou.