Staroslovienska literatúra (863-1000)
2 etapy : 1. Literatúra písaná po starosloviensky
863 – príchod Konštantína a Metoda na VM
– Knieža Rastislav požiadal Byzantského cisára Michala III. Aby poslal na VM vzdelancov, kt. by šírili kresťanstvo a vzdelanosť v jazyku zrozumiteľnom ľudu
– K a M poznali Staroslovienčinu z okolia svojho rodiska Solúna
– doniesli písmo hlaholiku( z veľkých písmen gréckej abecedy), neskôr z nej vznikla cyrilika (z malých písmen gr. abecedy)
– K a M od príchodu bojovali s Franským duchovenstvom o zachovanie Slovanskej liturgie – Slovienskeho bohoslužobného jazyka ( uznávali iba Hebrejčinu, Latinčinu, Gréčtinu – trojjazyčníci )
Po 3,5 ročnom účinkovaní sa K a M v roku 867 vybrali do Ríma aby pred pápežom obhájili Slovanskú liturgiu – pápež schválil Slovienske preklady
Diela:
– obsahujú životopis sv. Konštantína Cyrila(14.2.869) a Metoda(6.4.885); začínajú dátumom ich smrti
– Konštantínov život pred príchodom na VM: štúdiá, Konštantínova povaha, obhajoba starosloviečiny
– Metodova činnosť na VM
– 1. slovanská báseň , veršovaný predslov k evanjeliu, oslavuje slovanský preklad sv. písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ a sprostredkovateľa knižnej vzdelanosti.
Preklad Proglasu do slovenčiny spracoval Eugen Paulíny a prebásnil Viliam Turčány.
„Bo, svätý Pavol učiteľ, nám hovorí,
keď najprv k Bohu svoju prosbu predniesol,
chcem iba radšej pätoro slov povedať,
rozumom prostým, chcem tých 5 slov vyrieknuť,
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“
„ Či Slnko nesvieti na všetkých rovnako? Či dážď nepadá na všetkých ... ?“
– 14. St. spisovný jazyk čeština
– SVK územie súčasť feudálneho uhorského štátu
– centrá vzdelanosti – kláštory, mestské, cirkevné školy, univerzity
– husitské myšlienky
– Žánre: Exemplá – rímske príbehy
Legendy
Kroniky – Anonymova kronika – oslavuje Arpádovcov a maďarskú šľachtu
Maurus
– Skalka pri Trenčíne
Dej:
Maurova legenda je rozsahom krátka, sústreďuje sa predovšetkým na podanie svedectva o svätom živote plnom askézy a sebatrýznenia (štyridsať orechov na štyridsať dní pôstu, telo omotané železnou reťazou, ktorá doň vrastala), mučeníckej smrti a zázrakoch, ktoré sa diali počas života i po smrti svätých (Svorada vyčerpaného prácou a askézou zachránil anjel, oživenie mŕtveho zbojníka a zachránenie odsúdeného zo šibenice, ktorý sa pred smrťou modlil k Andrejovi).
O Benediktovi zachytil Maurus iba správu o jeho smrti (zabili ho zbojníci). V súvislosti s ňou spomenul aj povesť o orlovi, ktorý sedával na mieste, z ktorého zbojníci zhodili Benedikta do Váhu, až kým ľudia nenašli jeho telo, ktoré zostalo neporušené.