Obdobie Veľkej Moravy, legenda, staroslovienčina, hlaholika, cyrilika, latinské stredoveké legendy

Obdobie Veľkej Moravy, legenda, staroslovienčina, hlaholika, cyrilika, latinské stredoveké legendy

Staroslovienska literatúra (863-1000)

2 etapy : 1. Literatúra písaná po starosloviensky

1. Literatúra písaná po latinsky, česky alebo slovakizovanou češtinou

1. Literatúra písaná po starosloviensky

863 – príchod Konštantína a Metoda na VM

– Knieža Rastislav požiadal Byzantského cisára Michala III. Aby poslal na VM vzdelancov, kt. by šírili kresťanstvo a vzdelanosť v jazyku zrozumiteľnom ľudu

– K a M poznali Staroslovienčinu z okolia svojho rodiska Solúna

– doniesli písmo hlaholiku( z veľkých písmen gréckej abecedy), neskôr z nej vznikla cyrilika (z malých písmen gr. abecedy)

– K a M od príchodu bojovali s Franským duchovenstvom o zachovanie Slovanskej liturgie – Slovienskeho bohoslužobného jazyka ( uznávali iba Hebrejčinu, Latinčinu, Gréčtinu – trojjazyčníci )

Po 3,5 ročnom účinkovaní sa K a M v roku 867 vybrali do Ríma aby pred pápežom obhájili Slovanskú liturgiu – pápež schválil Slovienske preklady

Diela:

• Moravsko-panónske legendy-

– obsahujú životopis sv. Konštantína Cyrila(14.2.869) a Metoda(6.4.885); začínajú dátumom ich smrti

1. život sv. Konštantína – napísal Kliment

– Konštantínov život pred príchodom na VM: štúdiá, Konštantínova povaha, obhajoba starosloviečiny

1. život sv. Metoda – napísal Gorazd

– Metodova činnosť na VM 

• Proglas

– 1. slovanská báseň , veršovaný predslov k evanjeliu, oslavuje slovanský preklad sv. písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ a sprostredkovateľa knižnej vzdelanosti.

Preklad Proglasu do slovenčiny spracoval Eugen Paulíny a prebásnil Viliam Turčány.

„Bo, svätý Pavol učiteľ, nám hovorí,

keď najprv k Bohu svoju prosbu predniesol,

chcem iba radšej pätoro slov povedať,

rozumom prostým, chcem tých 5 slov vyrieknuť,

aby aj bratia všetko porozumeli,

než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“

„ Či Slnko nesvieti na všetkých rovnako? Či dážď nepadá na všetkých ... ?“

1. Literatúra písaná po latinsky, česky alebo slovakizovanou češtinou

– 14. St. spisovný jazyk čeština

– SVK územie súčasť feudálneho uhorského štátu

– centrá vzdelanosti – kláštory, mestské, cirkevné školy, univerzity

– husitské myšlienky

– Žánre: Exemplá – rímske príbehy

Legendy

Kroniky – Anonymova kronika – oslavuje Arpádovcov a maďarskú šľachtu

Maurus

• Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi

– Skalka pri Trenčíne

Dej:

Maurova legenda je rozsahom krátka, sústreďuje sa predovšetkým na podanie svedectva o svätom živote plnom askézy a sebatrýznenia (štyridsať orechov na štyridsať dní pôstu, telo omotané železnou reťazou, ktorá doň vrastala), mučeníckej smrti a zázrakoch, ktoré sa diali počas života i po smrti svätých (Svorada vyčerpaného prácou a askézou zachránil anjel, oživenie mŕtveho zbojníka a zachránenie odsúdeného zo šibenice, ktorý sa pred smrťou modlil k Andrejovi).

O Benediktovi zachytil Maurus iba správu o jeho smrti (zabili ho zbojníci). V súvislosti s ňou spomenul aj povesť o orlovi, ktorý sedával na mieste, z ktorého zbojníci zhodili Benedikta do Váhu, až kým ľudia nenašli jeho telo, ktoré zostalo neporušené.