Ukážte špecifiká zobrazenia 2. svetovej vojny v slovenskej literatúre

Ukážte špecifiká zobrazenia 2. svetovej vojny v slovenskej literatúre 

a) charakteristika témy

• podobne ako vo svetovej literatúre je to jedna z nosných tém (platí až do dnes)
• slovenská literatúra ponúka obraz vo viacerých rovinách: vojna vo všeobecnosti, udalosti vojnovej slovenskej republiky, boje na východnom fronte, SNP, tragédia slovenských židov
• tesne po vojne vznikajú diela, ktoré umeleckým spôsobom zachytávajú skutočné udalosti => takéto diela nazývame kroniky ; cieľom týchto diel bolo zvečniť hrdinstvo obyčajných ľudí
• neskôr vzniknuté diela sa pokúšajú o psychologizáciu postáv: úvahy, motívy, dôsledky konaní, postoje
• po roku 1948 nastáva deformácia historického výkladu udalostí, ktoré sa premieta do literatúry
• na druhej strane slovenskí spisovatelia v emigrácii ponúkajú iné negatívne hodnotenie povstania
• výsledkom je, že objektívny pohľad a hodnotenie týchto udalostí je veľmi problematické (dodnes)

b) autori a diela:

LADISLAV MŇAČKO: Smrť sa volá Engelchen

AUTOR - účastník odboja, prežil zajatecký tábor, člen strany

– ako novinár a spisovateľ aktívny účastník politických zápasov

– na konci 50 rokov sa dostáva na stranu kritikou režimu

• aktívne vstupuje na pôde zväzu spisovateľov
• podarilo sa mu vydať významné kritické texty a po roku 1968 bol nútený emigrovať

– aktívny bol aj v emigrácii a jeho texty sa domov dostávali nelegálnym spôsobom

DIELO - román, ktorý získal aj filmovú podobu

– má niekoľko zvláštností a prvenstiev:

• vo veľkej miere autobiografický –sám autor sa zúčastnil partizánskeho odboja, dokonca prežil zajatie a koncentračný tábor
• román je z prostredia partizánskeho odboja, ale netypického prostredia – Morava
• zaujímavo využíva princíp vojny a odplaty
• využíva rozprávací princíp retrospektívy, návraty do minulosti

• hlavnou postavou je mladý partizán VOLOĎA
• stretávame ho po prechode frontu, po oslobodení v nemocnici, kde sa zotavuje z vojnových zranení
• je v ťažkom psychickom stave, lekárom sa zdá, že ani nemá chuť prežiť, ...
• iba postupne sa začína otvárať a rozprávať svoj vojnový príbeh
• bol členom partizánskej jednotky
• podrobne opisuje život v partizánskej skupine: do hôr ich priviedli rôzne motívy
• prežívajú silné emócie
• niektorí rozmýšľajú o veciach, ktoré robia, iní nepochybujú o ničom a slepo plnia príkazy
• ich činy sú vo vojne logické, ale niekedy čitateľ rozmýšľa, či brutalita činov je oprávnená/zmysluplná
• partizánsky oddiel žije v obci Ploština a zaujímavým spôsobom je vykreslený vzťah partizánov a občanov
• niektorí ich podporujú dobrovoľne, ale väčšina je k spolupráci prinútená
• navyše Voloďa prežíva ľúbostný vzťah, jeho úlohou je z času a čas chodiť do mesta a prinášať informácie od partizánskej spojky
• spojkou je mladé dievča, cenné informácie získava necudným spôsobom
• Voloďa sa s ňou bližšie spozná, pochopí jej správanie, motívy
• vznikne medzi nimi láska, dokonca si plánujú budúcnosť
• vzťah je trochu nerovnovážny
• kľúčovým momentom je príchod nemeckej jednotky, ktorej cieľom je vyčistiť oblasť od partizánov a ktorá smeruje na Ploštiny
• partizáni nie sú schopní odolávať presila a tak sa z dediny stiahnu bez ohľadu na to, čo sa stane s jej obyvateľmi; dedina je vyvraždená, vypálená
• všetko čo sa ďalej stane Voloďa chápe v rovine vina = trest
• jeho láska tak isto končí, dievča vojnu prežije, ale nedokáže žiť v oslobodenom meste
• odchádza s postupujúcou armádou

FORMA: Mňačko je v prvom rade novinár, preto v jeho diele dominuje publicistický štýl: jednoduchý, priamy, bez zbytočných odbočení, realistický, naliehavý

RUDOLF JAŠÍK: Námestie svätej Alžbety

DIELO :

• je to román (pomerne rozsiahly), vojnový
• veľmi často býva porovnávaný s románom Peter a Lucia – ústrednou témou je láska v čase vojny
• príbeh sa odohráva po roku 1941 na Slovensku v „Meste pod Viničným vrchom“ (identifikuje sa ako Nitra)
  • ústredným motívom je láska dvoch ľudí v čase vojny
  • medzi Igorom a Evou stoja židovské zákony
  • ich príbeh sa začína v čase, keď bol prijatý židovský kódex a začínajú deporty
  • v diele nájdeme viacero línií:

1. LÁSKA

• láska je nesmrteľná, večná, vznikla v čase vojny; pár: IGOR EVA
• Igor – 18 ročný, bývalý gymnazista, predčasne ukončil štúdium – zo sociálnych a rodinných dôvodov je polosirota
• matka je chorá a v priebehu príbehu zomiera
• musel odísť zo školy, musel prevziať zodpovednosť za rodinu
• napriek včasnému dospievaniu je citlivý, vníma svet okolo seba, prudko reaguje na nespravodlivosť
• zaľúbi sa do Evy a je to cit veľmi intenzívny
• Eva – pochádza zo židovskej rodiny a z nižšej spoločenskej vrstvy, má citlivú dušu
• bojí sa budúcnosti, bojí sa o seba a o rodinu, snaží sa prispôsobiť, nevyčnievať
• svoj osud vníma s istým FATALIZMOM
• Igor sa snaží vyriešiť jej problém, chcel by jej zariadiť čierny krst – hľadá kňaza, ktorý by Evu pokrstil
• natrafí na kňaza, ktorý takto pomáha len za peniaze
• problémom je zohnať peniaze – vykradne klenotníctvo, ukradne iba falzifikáty
• Evin príbeh končí tragicky, napriek tomu, že sa ju snaží ukryť, odhalia ju, zomiera ešte doma na stanici, pri ochrane malého dieťaťa

1. ŽIDOVSTVO

• autor ukazuje židovskú komunitu vo všetkých sociálnych vrstvách, aj v bohatých aj v chudobných, ukazuje, že zákony dopadli na všetkých rovnako
• deportácie sú opísané emotívne, ľudia sa menia na dobytok

1. MOTÍV KOLABORÁCIE A ZRADY

• hlavné postavy majú rôzne motívy, niektorí tomu veria, niektorí to robia pre peniaze alebo dokonca osobné prečiny (závisť, nenávisť, ...)

1. MOTÍV VZBURY

• vo všeobecnosti sú to vzbury individuálne
• Igor sa snaží zachrániť Evu
• jeho pokus je neúspešný, ale jeho samotného to privedie až do radov odboja
• v židovskej komunite sa vzbura prejavuje rôznymi drobnými činmi
• Maxi nosí židovskú hviezdu na chrbte
• Samko (Evin otec) v neochote z budúcnosti otrávi seba aj celú rodinu

FORMA: – základnou témou je socialistický realizmus, ktorý sa prejavuje najmä vo vykreslení samotných postáv, opise situácií a naznačených riešeniach + – lyrizácia prózy využívajúca trendy známe spred vojny

• text je vo veľkej miere metaforický, obrazný
• biblické námety
• rozprávač, ktorý sa dostáva do podoby aktívneho, zaujatého

ALFONZ BEDNÁR

SKLENÝ VRCH

• román predvojnový/protivojnový, jeho príbeh má časový presah do súčasnosti (románovou súčasnosťou sú roky)
• román psychologický, v centre pozornosti je jednotlivec x vojna
• román retrospektívny, je písaný denníkovou formou

• hlavnou postavou je EMA KLASOVÁ – spoznávame ju v prostredí veľkej stavby rokov, je na zodpovednom mieste (vypĺňa jej skoro celý život) – doma začínajú vznikať problémy
• jej manželstvo je bezdetné, ale začína sa kaziť vzťah s manželom
• Ema hľadá riešenie, plánuje dovolenku v Tichej doline, na mieste, kde sa s mužom zoznámili
• skôr ako sa dovolenka uskutoční, Ema zomiera
• po jej smrti manžel nájde jej denníky a z nich sa dozvedá celú pravdu o svojej žene
• cez denníky sa retrospektívou dostávame do jej minulosti
• Emin život prešiel viacerými etapami, v ktorých kľúčovú úlohu zohrali muži a jedno konkrétne miesto – Tichá dolina (V.Tatry)

1. ETAPA

• Ema pochádza z mesta
• na začiatku vojny sa jej otec prihlásil k Nemcom a zastáva radikálne názory
• kvôli svojmu novému presvedčeniu neváha ohroziť rodinu
• jeho žena zomiera (Emina matka) a Ema musí ujsť
• dostane sa do prostredia Tichej doliny na horskú chatu a z jej pohľadu je to úplne iný svet (prečo?): iné životné hodnoty, nadhľad, nikto nerieši minulosť človeka, hodnotia sa iba jeho činy – tu a teraz
• nájde si tu aj lásku – MILAN KALIŠ – tento vzťah je veľmi dôležitý – naučí ju veriť ľuďom, veriť sebe samej, veriť v isté hodnoty a ideály
• práve od neho Ema po prvý krát počuje rozprávku o Sklenom vrchu, ktorá sa dostáva aj do názvu celého diela: je to metafora hľadania šťastia v živote, ktoré je vzdialené, nedostupné a cesta za ním je náročná, ale! zvládnuteľná
• Milanove ideály ho zavedú do odboja
• ich príbeh končí tragicky a Ema má výčitky svedomia – Milan zomiera, ale v podstate náhodou cestou na stretnutie s ňou

1. ETAPA

• po vojne Ema opúšťa Tichú dolinu, vracia sa domov a pokúša sa začať odznova
• dostihne ju minulosť jej rodiny – odrazu je len dcérou kolaboranta a vojnového zločinca
• dostáva sa dokonca do internačného tábora
• z tábora ju dostane ZOLTÁN BALA (ZOLO) – v tábore zháňa personál a vyberie si aj Emu
• Zolo je úspešný mladý muž; „zachytil“ vlnu tesne po vojne; jeho minulosť je čistá ale! dokáže sa pohybovať v nových pomeroch: obchod, kontakty, šmelina (čierny a sivý obchod), ...
• ich vzťah sa vyvinie v partnerstvo, dokonca sa chystá svadba
• pred svadbou chystajú výlet do Tichej doliny a vtedy sa v Eme niečo zlomí: uvedomí si, že Zolo nepatrí medzi ľudí Tichej doliny a v podstate ani do jej života

1. ETAPA

• je to po roku 1947 – sme opäť v Tichej doline a Ema si tu znovu usporadúva svoj život
• stretáva sa tu s JOŽOM SOLANOM
• vznikne medzi nimi úprimný vzťah a končí manželstvom
• spoločný život postupne začína narúšať minulosť
• Ema o minulosti veľa nehovorí, ale je v nej niečo, čo spôsobuje problémy v spolužití
• Ema cíti vinu za to, že ich manželstvo je bezdetné
• napätie v manželstve sa stupňuje

ZÁVER: cez netradičnú postavu a netradičným spôsobom autor ukazuje ako vojna vstupuje do života obyčajných ľudí a to, že v živote ľudí, ktorí vojnu prežili, vojna nikdy nekončí

FORMA: 1. zvláštnosť – rozprávka o Sklenom vrchu – variácia na ľudové rozprávky, ktorá sa stáva metaforou celého príbehu, dokonca sa dostáva aj do názvu

1. zvláštnosť – Tichá dolina – miestom a funkciou pripomína postupy lyrizovanej prózy (prečo?):

miesto čistých ľudských vzťahov; miesto, kde sa upokoja ľudské osudy; miesto, ktoré lieči

KOLÍSKA

• novela, ktorá ako súčasť zbierky vyšla v roku 1956 – v čase, kedy začínajú veľké spoločenské zmeny
• téma: povstanie + 50. roky
• opäť sa vo veľkej miere využíva retrospektíva

• príbeh začína v súčasnosti (1952) ZITA ČERNEKOVÁ – v rozhlase počúva prenos zo súdu s JOZEFOM MAJERSKÝM
• je to dej známy, dobre ho pozná
• pred súdom stojí ešte za vojnové zločiny
• kľúčovým svedkom v procese je Zitin manžel
• Zitu jeho výpoveď prekvapí
• V spomienkach sa vracia k udalostiam, ktoré sú na súde spomínané

Zima 1944/45

• jej muž je v horách veliteľom partizánskeho oddielu (ona je doma s dieťaťom)
• dedina je obsadená Nemcami – hľadajú partizánov, kontaktné osoby, vypaľujú, vraždia
• v noci sa u nej objaví Majerský – je tiež medzi partizánmi, ale teraz je v dedine a žiada Zitu o úkryt
• Zita ho pozná z minulosti, pracovala u neho na veľkostatku – prejavil o ňu záujem a výsledkom je, že s ním čaká dieťa
• Majerský je ženatý, nechce si komplikovať život a tak ju „dá“ jednému z robotníkov na statku
• z veľkostatku je nakoniec aj tak vyhnaná, dokonca je obvinená z krádeže
• ČERNEK je jej druhý muž pri ktorom našla trochu šťastia
• k partizánom sa Majerský dal z vypočítavosti, v lesoch ale ochorel a preto hľadá v dedine úkryt
• Zita ho skutočne ukryje
• zvuk kolísky upúta pozornosť hladujúcim Nemcov – vstúpia do domu a začnú sa tam správať ako doma
• Majerský všetko vníma v druhej izbe
• vojaci sa začínajú zaujímať o Zitu
• atmosféra v chalupe hustne a Zita aj s dieťaťom nakoniec pred vojakmi uteká do susednej izby dúfajúc, že Majerský jej pomôže

– on ale zatiaľ uteká oknom a Nemci ho začínajú prenasledovať

• výsledkom je prestrelka s partizánmi, v ktorej sú mŕtvi aj partizáni aj Nemci

• 1952 – Majerský je odsúdený na 12 rokov, je mu skonfiškovaný majetok a žena a deti sa musia vysťahovať z okresu