Ukážte špecifiká zobrazenia 2. svetovej vojny v slovenskej literatúre
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 113
Uložení: 132
Ukážte špecifiká zobrazenia 2. svetovej vojny v slovenskej literatúre
a) charakteristika témy
- podobne ako vo svetovej literatúre je to jedna z nosných tém (platí až do dnes)
- slovenská literatúra ponúka obraz vo viacerých rovinách: vojna vo všeobecnosti, udalosti vojnovej slovenskej republiky, boje na východnom fronte, SNP, tragédia slovenských židov
- tesne po vojne vznikajú diela, ktoré umeleckým spôsobom zachytávajú skutočné udalosti => takéto diela nazývame kroniky ; cieľom týchto diel bolo zvečniť hrdinstvo obyčajných ľudí
- neskôr vzniknuté diela sa pokúšajú o psychologizáciu postáv: úvahy, motívy, dôsledky konaní, postoje
- po roku 1948 nastáva deformácia historického výkladu udalostí, ktoré sa premieta do literatúry
- na druhej strane slovenskí spisovatelia v emigrácii ponúkajú iné negatívne hodnotenie povstania
- výsledkom je, že objektívny pohľad a hodnotenie týchto udalostí je veľmi problematické (dodnes)
b) autori a diela:
LADISLAV MŇAČKO: Smrť sa volá Engelchen
AUTOR - účastník odboja, prežil zajatecký tábor, člen strany
- ako novinár a spisovateľ aktívny účastník politických zápasov
- na konci 50 rokov sa dostáva na stranu kritikou režimu
- aktívne vstupuje na pôde zväzu spisovateľov
- podarilo sa mu vydať významné kritické texty a po roku 1968 bol nútený emigrovať
- aktívny bol aj v emigrácii a jeho texty sa domov dostávali nelegálnym spôsobom
DIELO - román, ktorý získal aj filmovú podobu
- má niekoľko zvláštností a prvenstiev:
- vo veľkej miere autobiografický –sám autor sa zúčastnil partizánskeho odboja, dokonca prežil zajatie a koncentračný tábor
- román je z prostredia partizánskeho odboja, ale netypického prostredia – Morava
- zaujímavo využíva princíp vojny a odplaty
- využíva rozprávací princíp retrospektívy, návraty do minulosti
- hlavnou postavou je mladý partizán VOLOĎA
- stretávame ho po prechode frontu, po oslobodení v nemocnici, kde sa zotavuje z vojnových zranení
- je v ťažkom psychickom stave, lekárom sa zdá, že ani nemá chuť prežiť, ...
- iba postupne sa začína otvárať a rozprávať svoj vojnový príbeh
- bol členom partizánskej jednotky
- podrobne opisuje život v partizánskej skupine: do hôr ich priviedli rôzne motívy
- prežívajú silné emócie
- niektorí rozmýšľajú o veciach, ktoré robia, iní nepochybujú o ničom a slepo plnia príkazy
- ich činy sú vo vojne logické, ale niekedy čitateľ rozmýšľa, či brutalita činov je oprávnená/zmysluplná
- partizánsky oddiel žije v obci Ploština a zaujímavým spôsobom je vykreslený vzťah partizánov a občanov
- niektorí ich podporujú dobrovoľne, ale väčšina je k spolupráci prinútená
- navyše Voloďa prežíva ľúbostný vzťah, jeho úlohou je z času a čas chodiť do mesta a prinášať informácie od partizánskej spojky
- spojkou je mladé dievča, cenné informácie získava necudným spôsobom
- Voloďa sa s ňou bližšie spozná, pochopí jej správanie, motívy
- vznikne medzi nimi láska, dokonca si plánujú budúcnosť
- vzťah je trochu nerovnovážny
- kľúčovým momentom je príchod nemeckej jednotky, ktorej cieľom je vyčistiť oblasť od partizánov a ktorá smeruje na Ploštiny
- partizáni nie sú schopní odolávať presila a tak sa z dediny stiahnu bez ohľadu na to, čo sa stane s jej obyvateľmi; dedina je vyvraždená, vypálená
- všetko čo sa ďalej stane Voloďa chápe v rovine vina = trest
- jeho láska tak isto končí, dievča vojnu prežije, ale nedokáže žiť v oslobodenom meste
- odchádza s postupujúcou armádou
FORMA: Mňačko je v prvom rade novinár, preto v jeho diele dominuje publicistický štýl: jednoduchý, priamy, bez zbytočných odbočení, realistický, naliehavý
RUDOLF JAŠÍK: Námestie svätej Alžbety
DIELO :
- je to román (pomerne rozsiahly), vojnový
- veľmi často býva porovnávaný s románom Peter a Lucia – ústrednou témou je láska v čase vojny
- príbeh sa odohráva po roku 1941 na Slovensku v „Meste pod Viničným vrchom“ (identifikuje sa ako Nitra)
- ústredným motívom je láska dvoch ľudí v čase vojny
- medzi Igorom a Evou stoja židovské zákony
- ich príbeh sa začína v čase, keď bol prijatý židovský kódex a začínajú deporty
- v diele nájdeme viacero línií:
- LÁSKA
- láska je nesmrteľná, večná, vznikla v čase vojny; pár: IGOR EVA
- Igor – 18 ročný, bývalý gymnazista, predčasne ukončil štúdium – zo sociálnych a rodinných dôvodov je polosirota
- matka je chorá a v priebehu príbehu zomiera
- musel odísť zo školy, musel prevziať zodpovednosť za rodinu
- napriek včasnému dospievaniu je citlivý, vníma svet okolo seba, prudko reaguje na nespravodlivosť
- zaľúbi sa do Evy a je to cit veľmi intenzívny
- Eva – pochádza zo židovskej rodiny a z nižšej spoločenskej vrstvy, má citlivú dušu
- bojí sa budúcnosti, bojí sa o seba a o rodinu, snaží sa prispôsobiť, nevyčnievať
- svoj osud vníma s istým FATALIZMOM
- Igor sa snaží vyriešiť jej problém, chcel by jej zariadiť čierny krst – hľadá kňaza, ktorý by Evu pokrstil
- natrafí na kňaza, ktorý takto pomáha len za peniaze
- problémom je zohnať peniaze – vykradne klenotníctvo, ukradne iba falzifikáty
- Evin príbeh končí tragicky, napriek tomu, že sa ju snaží ukryť, odhalia ju, zomiera ešte doma na stanici, pri ochrane malého dieťaťa
- ŽIDOVSTVO
- autor ukazuje židovskú komunitu vo všetkých sociálnych vrstvách, aj v bohatých aj v chudobných, ukazuje, že zákony dopadli na všetkých rovnako
- deportácie sú opísané emotívne, ľudia sa menia na dobytok
- MOTÍV KOLABORÁCIE A ZRADY
- hlavné postavy majú rôzne motívy, niektorí tomu veria, niektorí to robia pre peniaze alebo dokonca osobné prečiny (závisť, nenávisť, ...)
- MOTÍV VZBURY
- vo všeobecnosti sú to vzbury individuálne
- Igor sa snaží zachrániť Evu
- jeho pokus je neúspešný, ale jeho samotného to privedie až do radov odboja
- v židovskej komunite sa vzbura prejavuje rôznymi drobnými činmi
- Maxi nosí židovskú hviezdu na chrbte
- Samko (Evin otec) v neochote z budúcnosti otrávi seba aj celú rodinu
FORMA: - základnou témou je socialistický realizmus, ktorý sa prejavuje najmä vo vykreslení samotných postáv, opise situácií a naznačených riešeniach + - lyrizácia prózy využívajúca trendy známe spred vojny
- text je vo veľkej miere metaforický, obrazný
- biblické námety
- rozprávač, ktorý sa dostáva do podoby aktívneho, zaujatého
ALFONZ BEDNÁR
SKLENÝ VRCH
- román predvojnový/protivojnový, jeho príbeh má časový presah do súčasnosti (románovou súčasnosťou sú roky)
- román psychologický, v centre pozornosti je jednotlivec x vojna
- román retrospektívny, je písaný denníkovou formou
- hlavnou postavou je EMA KLASOVÁ – spoznávame ju v prostredí veľkej stavby rokov, je na zodpovednom mieste (vypĺňa jej skoro celý život) – doma začínajú vznikať problémy
- jej manželstvo je bezdetné, ale začína sa kaziť vzťah s manželom
- Ema hľadá riešenie, plánuje dovolenku v Tichej doline, na mieste, kde sa s mužom zoznámili
- skôr ako sa dovolenka uskutoční, Ema zomiera
- po jej smrti manžel nájde jej denníky a z nich sa dozvedá celú pravdu o svojej žene
- cez denníky sa retrospektívou dostávame do jej minulosti
- Emin život prešiel viacerými etapami, v ktorých kľúčovú úlohu zohrali muži a jedno konkrétne miesto – Tichá dolina (V.Tatry)
- ETAPA
- Ema pochádza z mesta
- na začiatku vojny sa jej otec prihlásil k Nemcom a zastáva radikálne názory
- kvôli svojmu novému presvedčeniu neváha ohroziť rodinu
- jeho žena zomiera (Emina matka) a Ema musí ujsť
- dostane sa do prostredia Tichej doliny na horskú chatu a z jej pohľadu je to úplne iný svet (prečo?): iné životné hodnoty, nadhľad, nikto nerieši minulosť človeka, hodnotia sa iba jeho činy – tu a teraz
- nájde si tu aj lásku – MILAN KALIŠ – tento vzťah je veľmi dôležitý – naučí ju veriť ľuďom, veriť sebe samej, veriť v isté hodnoty a ideály
- práve od neho Ema po prvý krát počuje rozprávku o Sklenom vrchu, ktorá sa dostáva aj do názvu celého diela: je to metafora hľadania šťastia v živote, ktoré je vzdialené, nedostupné a cesta za ním je náročná, ale! zvládnuteľná
- Milanove ideály ho zavedú do odboja
- ich príbeh končí tragicky a Ema má výčitky svedomia – Milan zomiera, ale v podstate náhodou cestou na stretnutie s ňou
- ETAPA
- po vojne Ema opúšťa Tichú dolinu, vracia sa domov a pokúša sa začať odznova
- dostihne ju minulosť jej rodiny – odrazu je len dcérou kolaboranta a vojnového zločinca
- dostáva sa dokonca do internačného tábora
- z tábora ju dostane ZOLTÁN BALA (ZOLO) – v tábore zháňa personál a vyberie si aj Emu
- Zolo je úspešný mladý muž; „zachytil“ vlnu tesne po vojne; jeho minulosť je čistá ale! dokáže sa pohybovať v nových pomeroch: obchod, kontakty, šmelina (čierny a sivý obchod), ...
- ich vzťah sa vyvinie v partnerstvo, dokonca sa chystá svadba
- pred svadbou chystajú výlet do Tichej doliny a vtedy sa v Eme niečo zlomí: uvedomí si, že Zolo nepatrí medzi ľudí Tichej doliny a v podstate ani do jej života
- ETAPA
- je to po roku 1947 – sme opäť v Tichej doline a Ema si tu znovu usporadúva svoj život
- stretáva sa tu s JOŽOM SOLANOM
- vznikne medzi nimi úprimný vzťah a končí manželstvom
- spoločný život postupne začína narúšať minulosť
- Ema o minulosti veľa nehovorí, ale je v nej niečo, čo spôsobuje problémy v spolužití
- Ema cíti vinu za to, že ich manželstvo je bezdetné
- napätie v manželstve sa stupňuje
ZÁVER: cez netradičnú postavu a netradičným spôsobom autor ukazuje ako vojna vstupuje do života obyčajných ľudí a to, že v živote ľudí, ktorí vojnu prežili, vojna nikdy nekončí
FORMA: 1. zvláštnosť – rozprávka o Sklenom vrchu – variácia na ľudové rozprávky, ktorá sa stáva metaforou celého príbehu, dokonca sa dostáva aj do názvu
- zvláštnosť – Tichá dolina – miestom a funkciou pripomína postupy lyrizovanej prózy (prečo?):
miesto čistých ľudských vzťahov; miesto, kde sa upokoja ľudské osudy; miesto, ktoré lieči
KOLÍSKA
- novela, ktorá ako súčasť zbierky vyšla v roku 1956 – v čase, kedy začínajú veľké spoločenské zmeny
- téma: povstanie + 50. roky
- opäť sa vo veľkej miere využíva retrospektíva
- príbeh začína v súčasnosti (1952) ZITA ČERNEKOVÁ – v rozhlase počúva prenos zo súdu s JOZEFOM MAJERSKÝM
- je to dej známy, dobre ho pozná
- pred súdom stojí ešte za vojnové zločiny
- kľúčovým svedkom v procese je Zitin manžel
- Zitu jeho výpoveď prekvapí
- V spomienkach sa vracia k udalostiam, ktoré sú na súde spomínané
Zima 1944/45
- jej muž je v horách veliteľom partizánskeho oddielu (ona je doma s dieťaťom)
- dedina je obsadená Nemcami – hľadajú partizánov, kontaktné osoby, vypaľujú, vraždia
- v noci sa u nej objaví Majerský – je tiež medzi partizánmi, ale teraz je v dedine a žiada Zitu o úkryt
- Zita ho pozná z minulosti, pracovala u neho na veľkostatku - prejavil o ňu záujem a výsledkom je, že s ním čaká dieťa
- Majerský je ženatý, nechce si komplikovať život a tak ju „dá“ jednému z robotníkov na statku
- z veľkostatku je nakoniec aj tak vyhnaná, dokonca je obvinená z krádeže
- ČERNEK je jej druhý muž pri ktorom našla trochu šťastia
- k partizánom sa Majerský dal z vypočítavosti, v lesoch ale ochorel a preto hľadá v dedine úkryt
- Zita ho skutočne ukryje
- zvuk kolísky upúta pozornosť hladujúcim Nemcov – vstúpia do domu a začnú sa tam správať ako doma
- Majerský všetko vníma v druhej izbe
- vojaci sa začínajú zaujímať o Zitu
- atmosféra v chalupe hustne a Zita aj s dieťaťom nakoniec pred vojakmi uteká do susednej izby dúfajúc, že Majerský jej pomôže
– on ale zatiaľ uteká oknom a Nemci ho začínajú prenasledovať
- výsledkom je prestrelka s partizánmi, v ktorej sú mŕtvi aj partizáni aj Nemci
- 1952 – Majerský je odsúdený na 12 rokov, je mu skonfiškovaný majetok a žena a deti sa musia vysťahovať z okresu
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#spracovanie témy 2. svetovej vojny v slovenskej literatúre