Autori divadelných hier na začiatku 19. storočia opisovali ľudí na dedine. Podávali realistický obraz honby za majetkom, ktorý bol pre niektorých dôležitejší ako rodinné šťastie. Dráma však zaostávala za poéziou a prózou, pretože nebolo dostatok peňazí na výstavbu divadiel.
Začiatok ochotníckeho divadla sa teda datuje do prvej polovice 19. storočia.
Obľúbené boli najmä školské hry a hry o zvykoch.
Dráma sa delila na:
Ján Chalupka pôsobil ako evanjelický farár v malých slovenských mestách, najdlhšie v Brezne , kde vznikla jeho prvá hra. Kocúrkovo je satirický obraz slovenského malomesta v 1. polovici 19. storočia; ďalej symbolizuje chaos, neporiadok, namýšľanie, odtrhnutie od reality. Hra predstavuje hlavné spoločenské vrstvy prostredníctvom postáv, ktoré sú nositeľmi vlastností typických pre určitú spoločenskú vrstvu (typizácia).
Hlavné postavy:
Pán z Chudobíc – malomeštiak ( človek, ktorý si myslí, že je viac ako ostatní, pritom dokazuje, že aj to málo čo vie, je nesprávne) predstaviteľ schudobneného zemianstva. Prišiel o majetok. Chudobný je aj duchom. V Kocúrkove je cirkevný školský inšpektor, má sa starať o kostol, školu, božie služby. Dal si za úlohu pomaďarčiť Kocúrkovo. Myslí si, že je viac ako ostatní, používa rôzne maďarské slová, ktorým často ani on sám nerozumie. Škola pod jeho dohľadom: zaostalá, deravá strecha, povybíjané okná, v okolí kopy hnoja, rozlámaný plot (skaza, neporiadok).
Majster Tesnošil – malomeštiak, predstaviteľ nastupujúcej podnikateľskej vrstvy, pre ktorého je najdôležitejší zisk. Je obuvnícky majster, ktorý tesno šije, aby z mála vyrobil čo najviac a aby čo najviac zarobil. Nezáleží mu na kvalite. Svojej dcére sa snaží nájsť najlepšieho učiteľa, aby nemusela robiť a mala sa dobre.
Učiteľ Sloboda – mladá slovenská inteligencia, ktorý uznáva slobodu osobnú aj slobodu národa. Do Kocúrkova prichádza aby vystriedal starého učiteľa. Je predmetom záujmu mamičiek aj dcér. Vyberá si podľa srdca, a to dcéru predchádzajúceho učiteľa. Pôsobí kladne. Odmieta odnárodňovanie. Pán z Chudobíc mu kázal učiť po maďarsky, no on odmietol: Každý národ má niečo, čo je preň typické a netreba mu nanucovať nič cudzie.
Po potlačení revolúcie 1848/49 zabudla Viedenská vláda na sľuby, ktoré dala štúrovcom a nastolila na Slovensku Bachov absolutizmus (policajné prenasledovanie, prísna cenzúra, germanizácia, roky suchoty a nemoty= roky úpadu slovenského národa, atmosféra strachu. Uvoľnenie nastalo až po páde absolutizmu v 50. rokoch 19. storočia. Oživuje sa činnosť ochotníckych súborov. Prispel k tomu aj
Venoval sa aj politike, vydávaniu časopisov, pôsobil ako kňaz. Mal konflikt s cirkevnou vrchnosťou, vyčítal jej honbu za majetkom, odnárodnenie – odrodilstvo (strata povedomia k národu, priznanie sa k inému). Presadzoval myšlienku ZMIERENIA – či už medzi národmi, spol. vrstvami, ľuďmi navzájom, v človeku samom. Chcel zmierenie v rámci Uhorska, pretože tam je dosť miesta pre oba národy. Za jeho názory ho cirkev uväznila a bez jeho vedomia uverejnila článok, v kt. odvolal svoje názory. Pochovaný v Majcichove (aj jeho izba). Najväčší význam pripisoval dramatickej tvorbe, najmä veselohrám- humor vyplýva zo zámeny postáv. Postavy z vyšších vrstiev boli záporné, postavy z ľudu zvyčajne idealizované. Poskytoval zábavu, snažil sa vyjadriť svoje politicko – spol. názory.
Inkognito – zobrazenie slovenského malomesta, postavy z ľudu idealizoval, pokračovanie kocúrkovskej problematiky.
Drotár – vyzdvihol statočnosť jednoduchého slovenského človeka, alkoholizmus a odrodilstvo vyššej spoločnosti.
obžinky (dožinky) – oslava zberu úrody (Nitra), oslava Slovákov. Zvyk: zástup ľudí prichádzal do kaštieľa na čele s mládencom a dievčaťom. Hlavné postavy: Eliza Hrabovská = Eržika – grófka, Miluša – grófkina spoločníčka, jej otec učiteľ Orieška ich vzdelával. Ctí si práva Slovákov a Maďarov, niet dôvodov pre konflikty. Časť šľachty sa odnárodnila, na školách v cudzine zabudli na národ, pohŕdali ním, hoci žili z jeho práce. Ľudovít Kostrovický – Lajoš – barón, Eržikin snúbenec už odmalička, nikdy sa však nevideli, zapieral slovenský pôvod, hovoril po maďarsky a vyžadoval to aj od svojho okolia. Inžinier Rohon – Lajošov priateľ. Eržika, aby si preverila baróna, vymení si úlohu s Milušou. Avšak barón dostane ten istý nápad, inžiniera oblečie za baróna. Ľudovít a Rohon prišli na obed ku grófke, hovorili maďarsky. Miluša im na to povedala, že maďarčina je pekný jazyk, ale v dolnozemskom kraji, pod Tatrami krajšie znie reč slovenská. Autor vyčíta šľachte, že sa hanbí za svoj pôvod hlásiac sa k Maďarom. Koniec žatvy, ľudia idú v sprievode od panského domu, spievajú piesne. Medzi nimi aj grófka Eržika. Ľudovít sa zaľúbil do grófky prezlečenej v kroji. Neprekážalo mu, že sa má oženiť s obyčajným dievčaťom. Rohon a Miluša si o zámene povedali, oznámili to aj Eržike. Kostrovický a Rohon žiadajú učiteľa Oriešku o ruku dcéry. Kostrovický o Eržikinu, Rohon o Milušinu. Barón pred svojím otcom obhajoval slovenský ľud. Láska spôsobila zmenu názoru k ľudu. Situácia vyjasnená : Grófka + barón, Miluša + Rohon. Všeobecné zmierenie medzi zainteresovanými stranami a tiež spol. vrstvami. Vyplýva aj zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, o čo žiadal Palárik. Chcel ukázať, že problém odrodilstva sa netýka len šľachty, ale aj iných spoločenských vrstiev; stvárnil to napríklad na postave madam Capkovej (grófkina komorná). Predstavuje zápornú postavu, ktorá chcela grófke prekaziť plány, dávala prednosť cudzím vzorom. Slovenka, hoci hovorila maďarsky a francúzsky.
K významným dramatikom svojej doby patril:
Je predstaviteľ kritického realizmu. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny, poznal nedostatok, mal krásne detstvo, ujali sa ho starí rodičia. Bol učiteľom v Tajove a prostr. žiakov sa dozvedal o osudoch dedinčanov. Nepáčilo sa mu maďarizovanie detí, nechal učiteľstvo. Stal sa bankárom, aj v TT (Tatra Banka). Jeho tvorba mala ľudový charakter, sústredil sa na najchudobnejšie vrstvy, ktorých neidealizoval (aj klady, aj zápory). Má základ v reálnom živote jednoduchého človeka. Kritizoval pasivitu, národnú nevyhradenosť, odnárodnenie a neochotu vzdelávať sa. Využíval aj humor, chcel svojimi hrami prispieť aj k záujmu o divadlo. Písal hlavne jednoaktovky – krátke hry s 1 dejstvom, napríkad hru Sľuby neskôr prepracoval na úplnú divadelnú hru – veselohru a dal jej názov:
Ženský zákon (ženské klebety, ohováranie)
Bohatý chlapec (Miško Malecký) + chudobné dievča (Anička Javorková). Matka nesúhlasila, chcela pre syna bohatú nevestu. Matka chudobnej dievčiny nesúhlasila z hrdosti. Miestna klebetnica Dora Kalinská je tvorcom problémov v dedine, je miestna klebetnica, má z toho osoh. Konflikty stupňovala, chcela niečo pre seba získať. Za finančnú odmenu natrúsi chýry o Aničke. Doru hryzie svedomie, chce napraviť čo napáchala. Dochádza k zmiereniu oboch rodín aj mladých. Je to veselohra, všetko sa končí dobre, mladí sa zoberú. Hlavné slovo majú ženy, muži v tejto hre ostávajú v úzadí. Hlavnou otázkou je hodnota človeka v skapitalizovanej spoločnosti.
V tejto hre kriticky zobrazil ako honba za majetkom a špekulantstvo dedinských boháčov spôsobia nešťastie a rozpad manželstva. STATKY = bohatstvo, majetok. ZMÄTKY = konflikty, neporozumenie, nenávisť, rozpadnuté manželstvo. Hl. postavami sú 3 rodiny:
Ľavkovci: Jano, Žofka a ich syn Ďuro
Kamenskí: Tomáš, Kata a ich dcéra Zuzka
Palčíkovci: bezdetní gazdovia Ondrej a Mara
Manželia Palčíkovci majú veľký majetok, ale sami na ňom nevládzu pracovať, preto nahovoria chudobných Ľavkovcovh, aby svojho syna Ďura oženili so Zuzkou. Zuzka by pomáhala chorľavej Mare, a po ich smrti by majetok zdedili. Ľavkovci sú chamtiví, nedávajú si pozor a nahovárajú svojho syna, aby sa so Zuzkou oženil. Zuzka je neskúsená a tiež sa dá nahovoriť. Jej otcovi sa celá záležitosť nepáči, ale matka zaslepená túžbou po peniazoch o všetkom rozhodne. Po krátkom čase sa v manželstve Ďura a Zuzky objavia problémy. Ďuro chodí po krčmách a začína so svojou starou frajerkou Betou. Palčíkovci sú nespokojní s Ďurom(predával za chrbtom) a Zuzkou(nestarala sa ako sa mala). Vzťah Ďura sa nezmení ani po tom, čo Zuzka čaká dieťa. Zuzka odchádza od Ďura, a ten si vzal Betu, aby sa starala o majetok Palčíkovcov. Napokon chce odísť aj Ďuro a jeho roztržka s Palčíkovcom vyvrcholí veľkou hádkou. Posledné dejstvo sa odohráva u Kamenských v čase Vianoc. Nesie sa v atmosfére zmierenia. Palčíkovci prosia Kamenských o odpustenie a Ďuro chce späť Zuzku. Ona ho odmietne, pretože nedávna životná skúsenosť ich veľmi zmenila. Už nie je ochotná vzdať sa svojej cti a svojim rozhodnutím chce učiniť spravodlivosť a dokazuje aj morálnu silu. Nevráti sa k Ďurovi, dieťaťu povie, že otec zomrel. Najväčšou zmenou prechádza teda Zuzka. Nakoniec sa mení aj Ďuro. Palčíkovci sa stále nemenia, Ľavkovci tiež – záporne typizované postavy, ktoré chcú len majetok.
S nástupom kapitalizmu sa začali na Slovensku rozvíjať ochotnícke divadelné súbory. Písali sa väčšinou veselohry (okrem Statkov-zmätkov), ktoré mali veselý charakter – veselým spôsobom podávali vážne témy. Postavy sú typizované.
Ján Chalupka chcel upozorniť len na to, že každý národ má niečo, čo je preň typické a netreba mu nanucovať nič cudzie. Zároveň ukazuje ako smiešne môže vyznieť malomeštiacke správanie sa.
Ján Palárik Beskydov vyčítal mnohým odrodilstvo. Veril, že v Uhorsku je dosť miesta pre oba národy.
Jozef Gregor Tajovský uviedol do slov. literatúry postavy a problémy zo sveta nejbiednejších a z prostredia slov. vidieka. Vychádzal z kresťanského humanizmu.