Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapizalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe (j. Chalupka, J. Palárik, J. G. Tajovský)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: filomena (16)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 14.01.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 386 slov
Počet zobrazení: 68
Tlačení: 3
Uložení: 4

Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapizalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe (j. Chalupka, J. Palárik, J. G. Tajovský) 

Autori divadelných hier na začiatku 19. storočia opisovali ľudí na dedine. Podávali realistický obraz honby za majetkom, ktorý bol pre niektorých dôležitejší ako rodinné šťastie. Dráma však zaostávala za poéziou a prózou, pretože nebolo dostatok peňazí na výstavbu divadiel.

Začiatok ochotníckeho divadla sa teda datuje do prvej polovice 19. storočia.

Obľúbené boli najmä školské hry a hry o zvykoch. 

Dráma sa delila na:

  • Vyšší žáner – tragédie – zábava šľachty
  • Nižší žáner – komédie – zábava ľudu
  1. Ochotnícky divadelný súbor (1830) založil Gašpar Fejerpataky Belopotocký v Liptovskom Mikuláši. Podľa tohto vzoru vznikali potom na celom Slovensku ďalšie.
  2. hra, ktorú uviedol tento súbor:

JÁN CHALUPKA – Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali

Ján Chalupka pôsobil ako evanjelický farár v malých slovenských mestách, najdlhšie v Brezne , kde vznikla jeho prvá hra. Kocúrkovo je satirický obraz slovenského malomesta v 1. polovici 19. storočia; ďalej symbolizuje chaos, neporiadok, namýšľanie, odtrhnutie od reality. Hra predstavuje hlavné spoločenské vrstvy prostredníctvom postáv, ktoré sú nositeľmi vlastností typických pre určitú spoločenskú vrstvu (typizácia).

Hlavné postavy:

Pán z Chudobíc – malomeštiak ( človek, ktorý si myslí, že je viac ako ostatní, pritom dokazuje, že aj to málo čo vie, je nesprávne) predstaviteľ schudobneného zemianstva. Prišiel o majetok. Chudobný je aj duchom. V Kocúrkove je cirkevný školský inšpektor, má sa starať o kostol, školu, božie služby. Dal si za úlohu pomaďarčiť Kocúrkovo. Myslí si, že je viac ako ostatní, používa rôzne maďarské slová, ktorým často ani on sám nerozumie. Škola pod jeho dohľadom: zaostalá, deravá strecha, povybíjané okná, v okolí kopy hnoja, rozlámaný plot (skaza, neporiadok).

Majster Tesnošil – malomeštiak, predstaviteľ nastupujúcej podnikateľskej vrstvy, pre ktorého je najdôležitejší zisk. Je obuvnícky majster, ktorý tesno šije, aby z mála vyrobil čo najviac a aby čo najviac zarobil. Nezáleží mu na kvalite. Svojej dcére sa snaží nájsť najlepšieho učiteľa, aby nemusela robiť a mala sa dobre.

Učiteľ Sloboda – mladá slovenská inteligencia, ktorý uznáva slobodu osobnú aj slobodu národa. Do Kocúrkova prichádza aby vystriedal starého učiteľa. Je predmetom záujmu mamičiek aj dcér. Vyberá si podľa srdca, a to dcéru predchádzajúceho učiteľa. Pôsobí kladne. Odmieta odnárodňovanie. Pán z Chudobíc mu kázal učiť po maďarsky, no on odmietol: Každý národ má niečo, čo je preň typické a netreba mu nanucovať nič cudzie.

Po potlačení revolúcie 1848/49 zabudla Viedenská vláda na sľuby, ktoré dala štúrovcom a nastolila na Slovensku Bachov absolutizmus (policajné prenasledovanie, prísna cenzúra, germanizácia, roky suchoty a nemoty= roky úpadu slovenského národa, atmosféra strachu. Uvoľnenie nastalo až po páde absolutizmu v 50. rokoch 19. storočia. Oživuje sa činnosť ochotníckych súborov. Prispel k tomu aj

JÁN PALÁRIK BESKYDOV

Venoval sa aj politike, vydávaniu časopisov, pôsobil ako kňaz. Mal konflikt s cirkevnou vrchnosťou, vyčítal jej honbu za majetkom, odnárodnenie – odrodilstvo (strata povedomia k národu, priznanie sa k inému). Presadzoval myšlienku ZMIERENIA – či už medzi národmi, spol. vrstvami, ľuďmi navzájom, v človeku samom. Chcel zmierenie v rámci Uhorska, pretože tam je dosť miesta pre oba národy. Za jeho názory ho cirkev uväznila a bez jeho vedomia uverejnila článok, v kt. odvolal svoje názory. Pochovaný v Majcichove (aj jeho izba). Najväčší význam pripisoval dramatickej tvorbe, najmä veselohrám- humor vyplýva zo zámeny postáv. Postavy z vyšších vrstiev boli záporné, postavy z ľudu zvyčajne idealizované. Poskytoval zábavu, snažil sa vyjadriť svoje politicko – spol. názory.

Inkognito – zobrazenie slovenského malomesta, postavy z ľudu idealizoval, pokračovanie kocúrkovskej problematiky.

Drotár – vyzdvihol statočnosť jednoduchého slovenského človeka, alkoholizmus a odrodilstvo vyššej spoločnosti.

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

obžinky (dožinky) – oslava zberu úrody (Nitra), oslava Slovákov. Zvyk: zástup ľudí prichádzal do kaštieľa na čele s mládencom a dievčaťom. Hlavné postavy: Eliza Hrabovská = Eržika – grófka, Miluša – grófkina spoločníčka, jej otec učiteľ Orieška ich vzdelával. Ctí si práva Slovákov a Maďarov, niet dôvodov pre konflikty. Časť šľachty sa odnárodnila, na školách v cudzine zabudli na národ, pohŕdali ním, hoci žili z jeho práce. Ľudovít Kostrovický – Lajoš – barón, Eržikin snúbenec už odmalička, nikdy sa však nevideli, zapieral slovenský pôvod, hovoril po maďarsky a vyžadoval to aj od svojho okolia. Inžinier Rohon – Lajošov priateľ. Eržika, aby si preverila baróna, vymení si úlohu s Milušou. Avšak barón dostane ten istý nápad, inžiniera oblečie za baróna. Ľudovít a Rohon prišli na obed ku grófke, hovorili maďarsky. Miluša im na to povedala, že maďarčina je pekný jazyk, ale v dolnozemskom kraji, pod Tatrami krajšie znie reč slovenská. Autor vyčíta šľachte, že sa hanbí za svoj pôvod hlásiac sa k Maďarom. Koniec žatvy, ľudia idú v sprievode od panského domu, spievajú piesne. Medzi nimi aj grófka Eržika. Ľudovít sa zaľúbil do grófky prezlečenej v kroji. Neprekážalo mu, že sa má oženiť s obyčajným dievčaťom. Rohon a Miluša si o zámene povedali, oznámili to aj Eržike. Kostrovický a Rohon žiadajú učiteľa Oriešku o ruku dcéry. Kostrovický o Eržikinu, Rohon o Milušinu. Barón pred svojím otcom obhajoval slovenský ľud. Láska spôsobila zmenu názoru k ľudu. Situácia vyjasnená : Grófka + barón, Miluša + Rohon. Všeobecné zmierenie medzi zainteresovanými stranami a tiež spol. vrstvami. Vyplýva aj zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, o čo žiadal Palárik. Chcel ukázať, že problém odrodilstva sa netýka len šľachty, ale aj iných spoločenských vrstiev; stvárnil to napríklad na postave madam Capkovej (grófkina komorná). Predstavuje zápornú postavu, ktorá chcela grófke prekaziť plány, dávala prednosť cudzím vzorom. Slovenka, hoci hovorila maďarsky a francúzsky.

K významným dramatikom svojej doby patril:

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ

Je predstaviteľ kritického realizmu. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny, poznal nedostatok, mal krásne detstvo, ujali sa ho starí rodičia. Bol učiteľom v Tajove a prostr. žiakov sa dozvedal o osudoch dedinčanov. Nepáčilo sa mu maďarizovanie detí, nechal učiteľstvo. Stal sa bankárom, aj v TT (Tatra Banka). Jeho tvorba mala ľudový charakter, sústredil sa na najchudobnejšie vrstvy, ktorých neidealizoval (aj klady, aj zápory). Má základ v reálnom živote jednoduchého človeka. Kritizoval pasivitu, národnú nevyhradenosť, odnárodnenie a neochotu vzdelávať sa. Využíval aj humor, chcel svojimi hrami prispieť aj k záujmu o divadlo. Písal hlavne jednoaktovky – krátke hry s 1 dejstvom, napríkad hru Sľuby neskôr prepracoval na úplnú divadelnú hru – veselohru a dal jej názov:

Ženský zákon (ženské klebety, ohováranie)

Bohatý chlapec (Miško Malecký) + chudobné dievča (Anička Javorková). Matka nesúhlasila, chcela pre syna bohatú nevestu. Matka chudobnej dievčiny nesúhlasila z hrdosti. Miestna klebetnica Dora Kalinská je tvorcom problémov v dedine, je miestna klebetnica, má z toho osoh. Konflikty stupňovala, chcela niečo pre seba získať. Za finančnú odmenu natrúsi chýry o Aničke. Doru hryzie svedomie, chce napraviť čo napáchala. Dochádza k zmiereniu oboch rodín aj mladých. Je to veselohra, všetko sa končí dobre, mladí sa zoberú. Hlavné slovo majú ženy, muži v tejto hre ostávajú v úzadí. Hlavnou otázkou je hodnota človeka v skapitalizovanej spoločnosti.

Statky – zmätky

V tejto hre kriticky zobrazil ako honba za majetkom a špekulantstvo dedinských boháčov spôsobia nešťastie a rozpad manželstva. STATKY = bohatstvo, majetok. ZMÄTKY = konflikty, neporozumenie, nenávisť, rozpadnuté manželstvo. Hl. postavami sú 3 rodiny:

Ľavkovci: Jano, Žofka a ich syn Ďuro

Kamenskí: Tomáš, Kata a ich dcéra Zuzka

Palčíkovci: bezdetní gazdovia Ondrej a Mara

Manželia Palčíkovci majú veľký majetok, ale sami na ňom nevládzu pracovať, preto nahovoria chudobných Ľavkovcovh, aby svojho syna Ďura oženili so Zuzkou. Zuzka by pomáhala chorľavej Mare, a po ich smrti by majetok zdedili. Ľavkovci sú chamtiví, nedávajú si pozor a nahovárajú svojho syna, aby sa so Zuzkou oženil. Zuzka je neskúsená a tiež sa dá nahovoriť. Jej otcovi sa celá záležitosť nepáči, ale matka zaslepená túžbou po peniazoch o všetkom rozhodne. Po krátkom čase sa v manželstve Ďura a Zuzky objavia problémy. Ďuro chodí po krčmách a začína so svojou starou frajerkou Betou. Palčíkovci sú nespokojní s Ďurom(predával za chrbtom) a Zuzkou(nestarala sa ako sa mala). Vzťah Ďura sa nezmení ani po tom, čo Zuzka čaká dieťa. Zuzka odchádza od Ďura, a ten si vzal Betu, aby sa starala o majetok Palčíkovcov. Napokon chce odísť aj Ďuro a jeho roztržka s Palčíkovcom vyvrcholí veľkou hádkou. Posledné dejstvo sa odohráva u Kamenských v čase Vianoc. Nesie sa v atmosfére zmierenia. Palčíkovci prosia Kamenských o odpustenie a Ďuro chce späť Zuzku. Ona ho odmietne, pretože nedávna životná skúsenosť ich veľmi zmenila. Už nie je ochotná vzdať sa svojej cti a svojim rozhodnutím chce učiniť spravodlivosť a dokazuje aj morálnu silu. Nevráti sa k Ďurovi, dieťaťu povie, že otec zomrel. Najväčšou zmenou prechádza teda Zuzka. Nakoniec sa mení aj Ďuro. Palčíkovci sa stále nemenia, Ľavkovci tiež – záporne typizované postavy, ktoré chcú len majetok.

S nástupom kapitalizmu sa začali na Slovensku rozvíjať ochotnícke divadelné súbory. Písali sa väčšinou veselohry (okrem Statkov-zmätkov), ktoré mali veselý charakter – veselým spôsobom podávali vážne témy. Postavy sú typizované.

Ján Chalupka chcel upozorniť len na to, že každý národ má niečo, čo je preň typické a netreba mu nanucovať nič cudzie. Zároveň ukazuje ako smiešne môže vyznieť malomeštiacke správanie sa.

Ján Palárik Beskydov vyčítal mnohým odrodilstvo. Veril, že v Uhorsku je dosť miesta pre oba národy.

Jozef Gregor Tajovský uviedol do slov. literatúry postavy a problémy zo sveta nejbiednejších a z prostredia slov. vidieka. Vychádzal z kresťanského humanizmu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapizalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe (j. Chalupka, J. Palárik, J. G. Tajovský)

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.021