Slovenská baroková literatúra
Slovenská baroková literatúra
Spoločenská situácia
- Protihabsburské povstania (Tököli, Rákoci,
Vešeléni), náboženské boje, hlad, mor, epidémie
- Kruté vojnové pomery nahlodali doveru v ľudské sily
- Proti útlaku
protestovali ľudia vzburami a útekom do hôr (Juro Jánošík)
- Silný pocit ohrozenia a zároveň túžba dostať sa von z krízy –
barokové protirečenie
- Reformácia a protireformácia – ďalší protiklad – protestanti a katolíci sa navzájom prenasledovali, ale
snažili sa tiež ľudí na svoju stranu získať osvetou, literatúrou a školami
- Strediskom katolíckej vzdelanosti bola univerzita v
Trnave
- Dôležitosť vzdelávať ľudí a zároveň ich aj prevychovávať, vzbudzovanie národnej hrdosti – slováci jako súčasť
Rakúsko-Uhorska
Baroková literatúra
- Prevažovala náboženská literatúra
- Zvýšil sa
záujem o slovenské dejiny a úcta k slovenskému jazyku
- K obľúbeným žánrom pribudli: duchovná poézia, modlitby, kázne, školské
hry
- Používanie slovenského jazyka v literatúre
- Didakticko-reflexívna poézia
- Prebásňovali sa
ľudové príslovia, ktoré vyjadrovali ľudovú múdrosť a podávajú návrh, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii
- Zamýšľa
sa nad etikou spoločnosti, snaží sa vychovávať
- Zverejňovali sa v rukopise, až neskor verše vydávali
tlačou
Hugolín Gavlovič (1712-1787)
Ako dieťa osirel a po stredoškolských štúdiách vstúpil do
františkánskej rehole
- Keď ochorel na pľúca, chodieval sa liečiť žinčicou a zdravým vzduchom na salaše do hôr, kde načerpal
múdrosť valachov
- Bol rozhľadený a vzdelaný, poznal Bibliu, antickú, stredovekú i barokovú literatúru
- Vo svojom diele zhrnul
životné zásady a obohatil ich o humor a iróniu
- Jeho dielo možme označiť za základnú výchovu človeka k
slušnosti
Valaská škola mravúv stodola
- Rozsiahla veršovaná skladba
- Životné múdrosti
spísané medzi pastiermi
- Objasňuje vzťah jednotlivca k Bohu, blížnym i spoločnosti
- Témy – rozne: rodina, priateľstvo,
práca, mier, vlasť, zloba, vojna, opilstvo, povery, ..
Velmi je hlúpý, kdo vlast svú tupí
Blázen je, kdo pred jinými vlast
svú potupuje,
s potupením svojej vlasti cudzú vychvaluje.
Kdo vlast svoju potupuje, i sám seba haní,
nevdečný je, kdo
uctivost svej matky nebrání.
který v neuctivej vlasti narodzení mívá.
A tým vetšé pro nevdečnost potupení získá,
jak
nálezky, cudzé mravy do svej vlasti vtíská.
Hle, človek opilý – žádnému nemilý
Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé
oči,
vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokročí.
V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily
tento nápis daj
pod neho: Hle, človek opilý!
Tento človek neni človek, neb rozum utratil,
když se s zbytečným nápojem v hovado
obrátil.
A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,
a i svine tam líhajú z obyčeje
svého
Romantizmus
- Vláda dynastie Habsburgovcov
- 30-te a 40-te roky 19. st – aj do Uhorska preniká
kapitalizmus – trieda buržoázie
- Revolučné nálady a politické boje vyvrcholili v revolúciách v roku 1848 : Paríž, Viedeň, Pešť
– koniec feudalizmu v Európe
- Pohol sa aj slovenský národný život – formuje sa mladá pokroková generácia tzv. Mladé Slovensko –
jej národný program vychádzal z myšlienok predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik)
Znaky slovenskej
romantickej literatúry:
- Vzor – ľudová slovesnosť, nie antika
- Z ľudovej slovesnosti – rýmy,
prozódiu, reč, štylistické prostriedky, tematiku i žánre
- Dôraz – na národný charakter: postavy z ľudu, ktoré často
idealizovali, hrdina – ľudový
- Témy – také, pomocou ktorých mohli vyjadriť svoje túžby a ideály
(ľudový odboj, revolučné nálady, idey vlastenectva, boj za slobodu, kladné hodnoty ľudu,...), témy zo súčasnosti, ale
hlavne z minulosti (jánošíkovská, protiturecká a národná minulosť)
- Hlavný literárny druh –
lyrika, veršovaná epika, ale aj próza – hlavne historické povesti a kratšie prózy zo súčasnosti
- Hrdina: túžba po
ideáli, pretože skutočnosť mu neprináša uspokojenie
jeho sny a ideály sú v ostrom rozpore so skutočnosťou
často
autoštylizácia básnika, ako pútnika, zbojníka, je ovládaný silnými vášňami,
Znaky štúrovskej
poézie
- Izosylabizmus – rovnoslabičnosť
- V polovici verša – intonačná prestávka
- Spájanie veršov do
2-verší a 2-veršov do 4-verší
- Združený a striedavý rým
- Sylabický (slabičný) veršový systém (okrem
Sládkoviča)
- Rytmicko-syntaktický paralelizmus (čo verš – to veta)
- Symbol – orol
Samo
Chalupka
- Najstarší zo štúrovcov
- Tvorca národnej a hrdinskej epiky – blízko k ľudu
- Hlboké vlastenecké
cítenie a nadšenie pre boj za národnú slobodu
Znaky tvorby:
- Téma tvorby: boj za slobodu, viera v
lepšiu budúcnosť, vo vlastné sily, odhodlanosť položiť za víťazstvo aj svoj život
- Monumentalizmus – udalosti lokalizované do
vzťahu s nejakým hradom, riekou, bralom, okolo ktorého sa rozvíja osud postavy
- Motív vatry – symbol slobody
- Tematika:
protiturecká, jánošíkovská, historická
Mor ho!
- Námet – u Šafárika v Dejinách reči a
literatúry slovanskej – o panónskom kmeni Limigantov, ktorí sa v 4. storočí postavili na odpor rímskemu cisárovi Konštantínovi a vrhli sa
na neho s výkrikom Mar ha!, čo Chalupka prekladá ako Mor ho!
- Cieľom nie je verné zobrazenie histórie, ale
vyjadrenie hlbokého vlasteneckého cítenia
- Chalupka preniesol na junákov všetky ideálne vlastnosti
- Miesto opisu mobilizácie
vojska – 1 veta: „Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia“
- Hyperboly, zvukomaľby, prirovnania, metafory, epitetá,
synekdocha
- Hrdinovia – na vyvýšenom mieste – bralo
- Snaží sa vyburcovať svojich rovesníkov k aktívnemu boju za práva
národa
- Svojich hrdinov povzbudzuje do boja, príbeh – akoby sám autor bol priamym účastníkom bojov
- romantický konflikt:
túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti – reprezentované Slovákmi a zotročovanie – reprezentované rímskym cisárom
- Idea: právo
každého na slobodu a odhodlanie postaviť sa presile aj za cenu vlastného života
- Hrdina – kolektívny – slovenskí
junáci
- Dej: rímsky cisár sa utáborí so svojím vojskom s cieľom podmaniť si Slovanov. Skupina slovenských junákov prichádza
cisárovi s posolstvom mieru. Keď cisár odmieta ich pozdrav a vyhlási, že zotročí celý národ, skupina poslov sa vrhne na Rimanov s výkrikom
Mor ho! Všetci členovia padnú v boji proti presile, ale sú morálnymi víťazmi, čo si uvedomuje aj cisár.
- Slovenskí junáci zvolili
radšej smrť ako porobu, obetovali svoje životy za vlasť:
„vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
ój, veď
padnúť za národ – oj, veď to nebolí“
- Báseň končí odsúdením vrahov a výzvou do boja za slobodu:
„A
ty, mor ho! – hoj, mor ho! Detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v
tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!“
- Vyzdvihuje hrdosť, smelosť, túžbu po mieri a
slobode, odsudzuje násilie a zotročovanie, zdôrazňuje rovnosť človeka s človekom a národa s národom:
„Pravda, bohy vydaná,
káže nám Slovanom:
pána mať je neprávosť: a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá
práva:
sväté naše heslo je: sloboda a sláva!“
Ján Botto
- Najmladší zo
štúrovcov
- Nadväzuje na Sama Chalupku
- Alegorické básne, príležitostné básne, ponášky na ľudové piesne, revolučné piesne,
balady, veršované rozprávky, povesti, veľké básnické skladby
Znaky jeho tvorby:
- Vychádzal najdôslednejšie z
ľudovej slovesnosti – obsah i forma
- Balady – reakcia na vlastné životné pocity, rozčarovanie po revolúcii
- Baladickosť,
alegorizmus, elegickosť, obrazy zakliatia/odkliatia – z ľudových rozprávok
- Viera vo víťazstvo
spravodlivosti
Smrť Jánošíkova
- Lyricko-epická skladba
- Sklamanie štúrovcov po revolúcii
– nesústreďuje sa na život Jánošíka, ale na jeho zlapanie, väzenie, popravu a obraz Slovenska po jeho smrti
- Mesianizmus –
Jánošíkov odkaz do budúcnosti – nadíde čas odplaty, spravodlivosti:
No príde i prísť musí ten bohatier
Boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží;
no príde i prísť musí ten veľký deň súdu –
a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!-
9 spevov
- spev: opis 12 zbojníkov, ktorých
domovom sú hory, žijú slobodne, v závere vatra dohára – družina sa dozvedá o lapení kapitána (prvky ľudovej slovesnosti)
-
spev: paholok, ktorý ženie ovce, žiali nad zlapaním Jánošíka (ako ho zlapali: baba mu podsypala hrach a prezradila, kde má slabé
miesto – čarovná žilka v jeho opasku – tú preťali – teraz je vo väzení, kde ho mučia)
- spev: čierne mesto,
ktoré väzní Jánošíka. Za ním prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá spieva labutiu pieseň – ľutuje svoju matku, ktorá ju vychovala
pre bieleho sokola, ale ona skončí svoj život v Dunaji
- spev: najpochmúrnejší noc vo väzení – Jánošík spí v
okovách – sen o mladosti, slobode – verše o blížiacej sa smrti
- spev: Jánošík spomína na voľnosť, ktorej si
neužil. Viera v „božieho bohatiera“ – silného jedinca, ktorý pomôže národu.
- spev: romantický konflikt: nádej,
že chmáry nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Jánošík sa modlí za ubiedený ľud.
- spev:
atmosféra ticha ako na cintoríne, obloha sa od smútku dotýka zeme, na holi sa hrajú víly, ich kráľovná spieva pieseň – volá k
sebe Jánošíka. Autor opisuje Jánošíkovu popravu.
- spev: Slovensko zobrazené ako zakliata krajina, všetko smúti za
Jánošíkom, ale ľudia veria, že neumrel, a že ho víly dokázali oživiť
- spev: symbolický – Jánošík sa ožení s
kráľovnou víl
Zones.sk – Zóny pre každého študenta