Slovenská baroková literatúra

Slovenská baroková literatúra

Spoločenská situácia

• Protihabsburské povstania (Tököli, Rákoci, Vešeléni), náboženské boje, hlad, mor, epidémie
• Kruté vojnové pomery nahlodali doveru v ľudské sily
• Proti útlaku protestovali ľudia vzburami a útekom do hôr (Juro Jánošík)
• Silný pocit ohrozenia a zároveň túžba dostať sa von z krízy – barokové protirečenie
• Reformácia a protireformácia – ďalší protiklad – protestanti a katolíci sa navzájom prenasledovali, ale snažili sa tiež ľudí na svoju stranu získať osvetou, literatúrou a školami
• Strediskom katolíckej vzdelanosti bola univerzita v Trnave
• Dôležitosť vzdelávať ľudí a zároveň ich aj prevychovávať, vzbudzovanie národnej hrdosti – slováci jako súčasť Rakúsko-Uhorska

Baroková literatúra

• Prevažovala náboženská literatúra
• Zvýšil sa záujem o slovenské dejiny a úcta k slovenskému jazyku
• K obľúbeným žánrom pribudli: duchovná poézia, modlitby, kázne, školské hry
• Používanie slovenského jazyka v literatúre
• Didakticko-reflexívna poézia
• Prebásňovali sa ľudové príslovia, ktoré vyjadrovali ľudovú múdrosť a podávajú návrh, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii
• Zamýšľa sa nad etikou spoločnosti, snaží sa vychovávať
• Zverejňovali sa v rukopise, až neskor verše vydávali tlačou

Hugolín Gavlovič (1712-1787)
Ako dieťa osirel a po stredoškolských štúdiách vstúpil do františkánskej rehole

• Keď ochorel na pľúca, chodieval sa liečiť žinčicou a zdravým vzduchom na salaše do hôr, kde načerpal múdrosť valachov
• Bol rozhľadený a vzdelaný, poznal Bibliu, antickú, stredovekú i barokovú literatúru
• Vo svojom diele zhrnul životné zásady a obohatil ich o humor a iróniu
• Jeho dielo možme označiť za základnú výchovu človeka k slušnosti

Valaská škola mravúv stodola

• Rozsiahla veršovaná skladba
• Životné múdrosti spísané medzi pastiermi
• Objasňuje vzťah jednotlivca k Bohu, blížnym i spoločnosti
• Témy – rozne: rodina, priateľstvo, práca, mier, vlasť, zloba, vojna, opilstvo, povery, ..

Velmi je hlúpý, kdo vlast svú tupí

Blázen je, kdo pred jinými vlast svú potupuje,

s potupením svojej vlasti cudzú vychvaluje.

Kdo vlast svoju potupuje, i sám seba haní,

nevdečný je, kdo uctivost svej matky nebrání.

který v neuctivej vlasti narodzení mívá.

A tým vetšé pro nevdečnost potupení získá,

jak nálezky, cudzé mravy do svej vlasti vtíská.

Hle, človek opilý – žádnému nemilý

Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči,

vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokročí.

V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily

tento nápis daj pod neho: Hle, človek opilý!

Tento človek neni človek, neb rozum utratil,

když se s zbytečným nápojem v hovado obrátil.

A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,

a i svine tam líhajú z obyčeje svého

Romantizmus

• Vláda dynastie Habsburgovcov
• 30-te a 40-te roky 19. st – aj do Uhorska preniká kapitalizmus – trieda buržoázie
• Revolučné nálady a politické boje vyvrcholili v revolúciách v roku 1848 : Paríž, Viedeň, Pešť – koniec feudalizmu v Európe
• Pohol sa aj slovenský národný život – formuje sa mladá pokroková generácia tzv. Mladé Slovensko – jej národný program vychádzal z myšlienok predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik)

Znaky slovenskej romantickej literatúry:

• Vzor – ľudová slovesnosť, nie antika
• Z ľudovej slovesnosti – rýmy, prozódiu, reč, štylistické prostriedky, tematiku i žánre
• Dôraz – na národný charakter: postavy z ľudu, ktoré často idealizovali, hrdina – ľudový
• Témy – také, pomocou ktorých mohli vyjadriť svoje túžby a ideály (ľudový odboj, revolučné nálady, idey vlastenectva, boj za slobodu, kladné hodnoty ľudu,...), témy zo súčasnosti, ale hlavne z minulosti (jánošíkovská, protiturecká a národná minulosť)
• Hlavný literárny druh – lyrika, veršovaná epika, ale aj próza – hlavne historické povesti a kratšie prózy zo súčasnosti
• Hrdina: túžba po ideáli, pretože skutočnosť mu neprináša uspokojenie

jeho sny a ideály sú v ostrom rozpore so skutočnosťou

často autoštylizácia básnika, ako pútnika, zbojníka, je ovládaný silnými vášňami,

Znaky štúrovskej poézie

• Izosylabizmus – rovnoslabičnosť
• V polovici verša – intonačná prestávka
• Spájanie veršov do 2-verší a 2-veršov do 4-verší
• Združený a striedavý rým
• Sylabický (slabičný) veršový systém (okrem Sládkoviča)
• Rytmicko-syntaktický paralelizmus (čo verš – to veta)
• Symbol – orol

Samo Chalupka

• Najstarší zo štúrovcov
• Tvorca národnej a hrdinskej epiky – blízko k ľudu
• Hlboké vlastenecké cítenie a nadšenie pre boj za národnú slobodu

Znaky tvorby:

• Téma tvorby: boj za slobodu, viera v lepšiu budúcnosť, vo vlastné sily, odhodlanosť položiť za víťazstvo aj svoj život
• Monumentalizmus – udalosti lokalizované do vzťahu s nejakým hradom, riekou, bralom, okolo ktorého sa rozvíja osud postavy
• Motív vatry – symbol slobody
• Tematika: protiturecká, jánošíkovská, historická

Mor ho!

• Námet – u Šafárika v Dejinách reči a literatúry slovanskej – o panónskom kmeni Limigantov, ktorí sa v 4. storočí postavili na odpor rímskemu cisárovi Konštantínovi a vrhli sa na neho s výkrikom Mar ha!, čo Chalupka prekladá ako Mor ho!
• Cieľom nie je verné zobrazenie histórie, ale vyjadrenie hlbokého vlasteneckého cítenia
• Chalupka preniesol na junákov všetky ideálne vlastnosti
• Miesto opisu mobilizácie vojska – 1 veta: „Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia“
• Hyperboly, zvukomaľby, prirovnania, metafory, epitetá, synekdocha
• Hrdinovia – na vyvýšenom mieste – bralo
• Snaží sa vyburcovať svojich rovesníkov k aktívnemu boju za práva národa
• Svojich hrdinov povzbudzuje do boja, príbeh – akoby sám autor bol priamym účastníkom bojov
• romantický konflikt: túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti – reprezentované Slovákmi a zotročovanie – reprezentované rímskym cisárom
• Idea: právo každého na slobodu a odhodlanie postaviť sa presile aj za cenu vlastného života
• Hrdina – kolektívny – slovenskí junáci
• Dej: rímsky cisár sa utáborí so svojím vojskom s cieľom podmaniť si Slovanov. Skupina slovenských junákov prichádza cisárovi s posolstvom mieru. Keď cisár odmieta ich pozdrav a vyhlási, že zotročí celý národ, skupina poslov sa vrhne na Rimanov s výkrikom Mor ho! Všetci členovia padnú v boji proti presile, ale sú morálnymi víťazmi, čo si uvedomuje aj cisár.
• Slovenskí junáci zvolili radšej smrť ako porobu, obetovali svoje životy za vlasť:

„vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:

ój, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí“

• Báseň končí odsúdením vrahov a výzvou do boja za slobodu:

„A ty, mor ho! – hoj, mor ho! Detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!“

• Vyzdvihuje hrdosť, smelosť, túžbu po mieri a slobode, odsudzuje násilie a zotročovanie, zdôrazňuje rovnosť človeka s človekom a národa s národom:

„Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:

pána mať je neprávosť: a väčšia byť pánom.

A človek nad človeka u nás nemá práva:

sväté naše heslo je: sloboda a sláva!“

Ján Botto

• Najmladší zo štúrovcov
• Nadväzuje na Sama Chalupku
• Alegorické básne, príležitostné básne, ponášky na ľudové piesne, revolučné piesne, balady, veršované rozprávky, povesti, veľké básnické skladby

Znaky jeho tvorby:

• Vychádzal najdôslednejšie z ľudovej slovesnosti – obsah i forma
• Balady – reakcia na vlastné životné pocity, rozčarovanie po revolúcii
• Baladickosť, alegorizmus, elegickosť, obrazy zakliatia/odkliatia – z ľudových rozprávok
• Viera vo víťazstvo spravodlivosti

Smrť Jánošíkova

• Lyricko-epická skladba
• Sklamanie štúrovcov po revolúcii – nesústreďuje sa na život Jánošíka, ale na jeho zlapanie, väzenie, popravu a obraz Slovenska po jeho smrti
• Mesianizmus – Jánošíkov odkaz do budúcnosti – nadíde čas odplaty, spravodlivosti:

No príde i prísť musí ten bohatier Boží,

čo zákon pošliapaný na oltár vyloží;

no príde i prísť musí ten veľký deň súdu –

a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!-

9 spevov

• spev: opis 12 zbojníkov, ktorých domovom sú hory, žijú slobodne, v závere vatra dohára – družina sa dozvedá o lapení kapitána (prvky ľudovej slovesnosti)
• spev: paholok, ktorý ženie ovce, žiali nad zlapaním Jánošíka (ako ho zlapali: baba mu podsypala hrach a prezradila, kde má slabé miesto – čarovná žilka v jeho opasku – tú preťali – teraz je vo väzení, kde ho mučia)
• spev: čierne mesto, ktoré väzní Jánošíka. Za ním prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá spieva labutiu pieseň – ľutuje svoju matku, ktorá ju vychovala pre bieleho sokola, ale ona skončí svoj život v Dunaji
• spev: najpochmúrnejší noc vo väzení – Jánošík spí v okovách – sen o mladosti, slobode – verše o blížiacej sa smrti
• spev: Jánošík spomína na voľnosť, ktorej si neužil. Viera v „božieho bohatiera“ – silného jedinca, ktorý pomôže národu.
• spev: romantický konflikt: nádej, že chmáry nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Jánošík sa modlí za ubiedený ľud.
• spev: atmosféra ticha ako na cintoríne, obloha sa od smútku dotýka zeme, na holi sa hrajú víly, ich kráľovná spieva pieseň – volá k sebe Jánošíka. Autor opisuje Jánošíkovu popravu.
• spev: Slovensko zobrazené ako zakliata krajina, všetko smúti za Jánošíkom, ale ľudia veria, že neumrel, a že ho víly dokázali oživiť
• spev: symbolický – Jánošík sa ožení s kráľovnou víl