Literatúra socialistického realizmu
Literatúra v totalitných podmienkach
Literatúra socialistického realizmu
- slovenskí
spisovatelia sa po 2. svetovej vojne snažili nadviazať na predvojnové literárne smery
- dominantné témy: bolestné
a individuálne prežívanie skúsenosti počas vojny a Slovenského národného povstania, strata blízkych, túžba po mieri, otázky o podobe
novej spoločnosti
- pluralita literatúry (1945-1948) – neosymbolizmus, vitalizmus, nadrealizmus, poetizmus, socialistický
realizmus, naturizmus
- posilnila sa agitačno-propagačná funkcia literatúry
- po februári 1948 sa literárna
situácia zmenila – po prijatí socialistického realizmu za jediný štátom podporovaný umelecký smer zanikajú súkromné vydavateľstvá,
literárne časopisy (Elán, Verbum, Tatran), vznikajú nástroje centrálneho riadenia literatúry (štátne vydavateľstvá,
knižná obchod, Zväz československých spisovateľov)
- mnoho autorov podporilo štátnu kultúrnu politiku, viacerí uplatňovali
autocenzúru a upravovali svoje vlastné texty napísané pred prevratom v roku 1948 (napr. Margita Figuli pod tlakom doby
vypustila nábožensky poňatú časť textu novely Tri gaštanové kone)
- k novým umeleckým dielam alebo reedíciam sa kriticky vyjadrovali
,,umelecké komisie“, ktoré sa stali prostriedkami štátom riadenej cenzúry
- mnohí medzivojnoví autori sa ťažko vyrovnávajú
s novými politickými i životnými podmienkami a odmlčia sa (napr. Ján Smrek) alebo sa venujú tvorbe pre deti
- generácia slovenských
nadrealistov, ktorých tvorbu prerušila 2. svetová vojna, sa po prvých zbierkach v slobodnejšom období rokov 1945 – 1948
rozpadla
- niektorí z autorov prešli na pozície socialistického realizmu, napr. Rudolf Fabry
- členovia katolíckej moderny žili
v biednych podmienkach a nesmeli pokračovať vo svojej tvorbe (napr. Janko Silan) alebo emigrovali (napr. Rudolf Dilong)
- viacerí básnici
z nastupujúcej povojnovej generácie oddialili svoj vstup do literatúry (napr. Milan Rúfus, Miroslav Válek)
- mnohí umelci sa buď
z presvedčenia, alebo zo sympatii stotožnili s myšlienkami socialistického realizmu, iní podľahli ideologickému tlaku
- zapojili sa
nielen do pretvárania spoločenského poriadku, ale aj do socializácie kultúry (napr. Vladimír Mináč, Dominik Tatarka, Ladislav
Mňačko)
- témami románov a drám sa stala industrializácia (stavanie priehrad a elektrární, budovanie Trate mládeže – výrobné
romány), združstevňovanie či svetonázorová premena mladých ľudí
- v poézii prevláda typ jednoduchej výpovede (požiadavka
ľudovosti) s množstvom klišéovitých symbolov a prirovnaní
- objavuje sa tzv. agitačná lyrika, ktorá oslavuje napr.
výsledky ,,radostnej“ práce, vodcov robotníckej triedy (V. I. Lenin, J. V. Stalin, K. Gottwald), úspechy komunistickej strany a sovietskej
armády
- za spracovanie stranou vytýčených tém boli spisovatelia odmeňovaní najrôznejšími cenami (redakčné, štátne ocenenia,
tituly, tvorivé štipendiá, rekreačné pobyty, tvorivé dovolenky)
- všetky modernistické impulzy boli štátom riadenou literárnou
kritickou označené ako úpadkové, kontrarevolučné, spiatočnícke
- niektorí autori preto videli cestu v tradicionalizme
– vo forme vychádzajúcej z postupov slovenského symbolizmu a v téme rodného kraja, domova (napr. tvorba Milana Rúfusa z najmladších
čias)
- k domovu sa však vracajú v tzv. návratovej poézii aj autori socialistickej poézie – spájajú vzťah
k domovu s oslavou socialistických zmien na slovenskom vidieku po roku 1948
Znaky socialistického
realizmu:
- straníckosť – neexistuje čisté umenie, umelec je vždy na strane niekoho, socialistický
spisovateľ je na strane robotníckej triedy a podporuje ideológiu komunistickej strany
- ľudovosť – umenie má slúžiť
ľudu, pozdvihovať jeho ideovú a estetickú úroveň tak, aby mu ľud rozumel
- typizácia – čierno-biele zobrazenie
postáv – schematizácia
- nový hrdina – idealizácia kladnej postavy, idealizácia roľníka/robotníka optimisticky
pristupujúceho k práci, postava-vzor prechádza premenou z jednoduchého človeka na triedne uvedomelého budovateľa
socializmu
- triedny pohľad na spoločnosť – nezmieriteľný boj dvoch spoločenských triedy: vykorisťovateľov
a vykorisťovaných
- historický optimizmus – viera v pokrok, snaha zachovať mier, budovanie
socializmu
Ukážky
- Pieseň donova (Milan Lajčiak – Ráno,
1951)
.....
A elektrárne
energia prúdi,
prelieva silu
v človeka,
kanálmi Váhu,
dymom
Rudohoria,
budúcnosť zvoní,
Očami komunistu
Slovensko naše
do oblohy
hľadí
a pečlivo sa
stará
o pšenicu i meď,
voňavé,
detské sady
preteká.
Ako je dobre nám,
súdružka Marína,
že
v tejto chvíli
žijeme tak mladí.
...
- Na Stalina (Ján Kostra: Na Stalina,
1949)
...
Pirátska vlajka so skríženým hákom,
vztýčená do tmy zrád,
svet zacláňa pohodeným
katom,
kým nezadunel oceľovým mlatom
do dejín Stalingrad,
v tom slávnom roku triaštyridstiatom.
Tak s vaším menom
napred kráča
planéty novovek.
A na kolomaž rozlieva sa
tá brudná krvou čistá rasa,
živočích
nadčlovek.
K obzoru beží nová trasa.
Auróry výstrel štartovací
zahrmel v kaťušiach.
V orchestri hučí, hučí
v plači,
keď zmrzli strachom posmievači.
Hľa, boľševický hrach!
Ochutnajte ho, nech sa páči!
...
Zones.sk – Zóny pre každého študenta