– z francúzskeho predvoj
– začiatok 20.storočia
– organizácia, kolektivizmus, programotvorenie na rozdiel od obdobia literárnej moderny, ktorá bola skôr individualistická, samotárska
prúdy: 1. kubizmus → futurizmus → abstrakcionizmus – úsilie nahradiť realitu abstrakciou, konštrukciou nového sveta, aj pomocou rozumu
2. expresionizmus → dadaizmus → surrealizmus – uvoľňuje v človeku tvorivosť, odmieta rozum, využíva sen, podvedomie, prirodzenosť
Kubizmus – umelecký smer, vonkajšia
realita bola rozkladaná až na svoje najjednoduchšie geometrické tvary a postupne skladaná ako
mozaika do novej podoby výtvarnej alebo
neskôr do slovnej
(napr. Apollinaire)
Futurizmus – predstavuje začiatok avantgardy, smer vznikol v Taliansku
v roku
1909
– Manifest futurizmu- Marinetti – proti tradícii, morálke,
feminizmu
– za vojnu,
patriotizmus, oslava vynálezov, techniky „sila
činu“
– ruch života prináša umenie
– voľné zhluky slov
– zrušili interpunkciu
– vplyv na ruský smer – kubofuturizmus – Vladimír
Majakovskij
Imaginizmus – vznik v angloamerickej poézii neskôr prešiel do Európy
– hovorová reč, prirodzený výraz,
detaily, kontrast básnik
vs. skutočnosť, odmietal strofy aj pravidelný rým, voľné
verše(napr. Jesenin )
Dadaizmus –
smer sa zrodil počas 1.sv.v.
– úplná anarchia v života aj umení, chceli šokovať,
provokovať, vychádza
z bezprostrednosti a naivity
Surrealizmus – snaha spontánne vyjadriť to, čo je v ľudskom podvedomí
Poetizmus
– vznik v Čechách, inšpirovaný hravosťou dada, sklon k paró-
dii
Expresionizmus – vznik v Nemecku vo
výtvarnom umení, literatúre
Konštruktivizmus – pôvodne architektonický štýl sovietskej avantgardy
– funkčnosť, logické usporiadanie diela
Guillaume Apollinaire
– hl. predstaviteľ kubofuturizmu, propagátor
kubizmu, zúčastnil sa aj futuristického hnutia
v predhovore diela Prsia Tiréziove použil ako prvý slovo
surrealizmus
– mal vplyv na český poetizmus → oslava optimizmu, ľudského života
zb. básní Alkoholy /1913/ – úvodná báseň Pásmo – voľný verš
– prevrat v poézii → dojmy, postrehy, pocity
– farba má veľký význam – umocňuje predstavy a dojmy
– oslavuje pokrok a dramatickosť doby
– melancholické prvky symbolizmu
– obrazy prírody, miest
– téma kresťanstva, všíma si soc. situáciu cez utečencov,
bezdomovcov
– využíva humor, používa hovorový jazyk
– verš predstavuje ucelenú myšlienku
– asociatívna metóda, voľné radenie predstáv, myšlienok
– jednoduchý obraz ulice – obraz celej doby
– metóda filmového strihu – obrazy voľne priradené k sebe,
náhla zmena
– táto báseň
dala meno aj typu básne – pásmo
zb. Kaligramy – veršovaná forma, grafické básne, vytvárajú obrazy (napríklad
kravata)
Sergej Jesenin
– básnik dediny
– obraz ruskej zimy → často používa modrú farbu, jeho obľúbená
→ farebnosť
báseň Chuligánova spoveď – spomienky na vlasť a detstvo a rodičov
– oslava vlasti, no prevažuje smútok
Alexander Blok
· ruský symbolista – tragický pohľad na človeka a svet
· poémou Dvanásti privítal revolúciu
Vladimír Majakovskij
· kubofuturista, sociálne ladená poézia
epická
skladba Oblak v nohaviciach – výsmech sentimentálnych umelcov aj nežných žien
Velemir Chlebnikov
– kubofuturista, hľadal nový jazyk, idea hviezdneho jazyka, zbieral staré a vytváral nové
– tzv. slnečná poézia, básne vo forme slnka, slnečných lúčov, vytvorené zo slov začínajúcich na s
Česká moderna
– obdobie 1895-1918, 1895 – Manifest Českej moderny
František Xaver Šalda
– tvorca novej formy kritickej
eseje – Boje o zítřek, Moderní literatura česká, Duše a dílo
Otakar Březina
– symbolista,
básnické zbierky Stavitelé chrámu, Ruce – skepsa pomaly ustupuje optimistickejšej viere v budúcnosť
Peter
Bezruč
– jeden z najväčších č. básnikov, Slezské písně – zbierka básní, intímny, sociálny a národný
charakter, sociálne balady – Bernard Žár,
Maryčka Magdonova
Fráňa Šrámek
– predstaviteľ vitalizmu – zbierky Života bído, přec tě mám rád, Modrý a rudý, román Stříbrný vítr
Avantgardy v medzivojnovom období
DADAIZMUS
– (z fran. dada – hračka) vzniká v Zürichu v 1916 pod vedením Tristana Tzaru ako výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta
– Návrat k detskému veku, chcel zaistiť bezstarostnosť a hravosť detstva ako protiklad k utrpeniu ľudstva
– Vzbura proti tradíciám, deštrukcia jazyka, novotvary, nezrozumiteľné výrazy, básne nemajú ohraničené témy, zákon náhody v písaní
– Forma je nezmyselná, čím reaguje na nezmyselný svet a rozklad hodnôt, snaha o provokáciu malomeštiackej spoločnosti
SURREALIZMUS
– Vychádza z dadaizmu, vodca – André Breton
– Zlom v nazeraní na človeka, chce oslobodiť človeka od konvencií, sloboda jednotlivca, ale aj celej spoločnosti
– Ovplyvnený Freudovou psychoanalýzou, sústreďuje sa na iracionálnu zložku človeka – ľudské podvedomie, dôležitá je úloha snov, spontánnosť, fantázia
– Automatické texty bez kontroly rozumu, estetického alebo morálneho zámeru; voľný verš, nepoužíva interpunkciu, písanie veľkých písmen
– Magnetické polia (1920) – Breton, Soupalt; manifest surrealizmu
– Nadja – Breton, najznámejší román
POETIZMUS
– Úzko spätý s českou avantgardnou skupinou Devětsil; založil ho Vítězslav Nezval v 20. rokoch, jeho teoretikom bol Karel Teige
– Poetizmus – manifest poetizmu, v tomto článku Teige zdôraznil aktívny vzťah k životu, nazval poetizmus felicitológiou
– Má za cieľ zobrazovať jednoduché krásy života, aby sa ľudia odpútavali od minulosti
– Oslobodzuje poéziu od symbolizmu a od smerovania k proletárskej otázke
– Inšpirovaný hravosťou dadaizmu, veľké množstvo básnických obrazov, zdroj inšpirácie – obrazotvornosť, fantázia, sen a poznávanie vzdialených krajín
– Poézia okamihu, voľné asociácie, pásmové básne; metafora – hlavný vyjadrovací prostriedok
– Hlavné témy: krása, radosť, šťastný život
– Predstavitelia: Vítezslav Nezval, Jirí Wolker, Jaroslav Seifert
Vítezslav Nezval
– zakladateľ surrealistickej skupiny v Čechách
Lyricko-epická skl. Podivuhodný kouzelník
– vrchol poetizmu; montáž veršov, prirodzený spád jazyka, fotogenické básne – spolupráca obrazu a textu
– prvky poetizmu – očarenie cestovaním, exotikou, civilizáciou
– neskôr ju zaradil do zb. Pantomíma
Zb. Pantomíma
– b. Abeceda – súbor krátkych štvorveršových básničiek s asociáciami na jednotlivé písmená
Zb. Praha s prsty deště – zo surrealistického obdobia
B. Matka naděje – o životných hodnotách
Skl. Edison – nemá súvislú dejovú líniu, polytematická, oslava tvorivej práce vynálezcu, obraz kontrastov večerného veľkomesta
Jirí Wolker
– proletárska
poézia, ale aj poetizmus; sociálna tematika, zastával sa chudobných
Zb. Host do domu
– jednoduchá, veršovaná, láska k ľuďom
– b. Veci – uvedomuje si realitu, miluje veci okolo seba, celý svet
Skl. Svatý
kopeček
– dlhšia, spomienky na rodičov, detstvo, priateľov
Zb. Těžká hodina
– založená na kontrastoch; dospieva k názoru, že spoločnosť sa zmení iba vtedy, ak budeme aktívne bojovať
– soc. balady: Balada o očích topičových – láska k práci zostáva, Balada o nenarozeném dítěti
Jaroslav Seifert
– nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
Zb. Na vlnách TSF – nadchýna sa technikou, využíva poetizmus a výraznú grafickú úpravu
Zb. Poštovní holub, Ruce Venušiny – vyjadruje lásku k životu, žene a prírode
Zb. Maminka – nepatetická oslava vlastnej matky