Avantgardy

Avantgardy

– z francúzskeho predvoj

– začiatok 20.storočia

– organizácia, kolektivizmus, programotvorenie na rozdiel od obdobia literárnej moderny, ktorá bola skôr individualistická, samotárska

prúdy: 1. kubizmus → futurizmus → abstrakcionizmus – úsilie nahradiť realitu abstrakciou, konštrukciou nového sveta, aj pomocou rozumu

2. expresionizmus → dadaizmus → surrealizmus – uvoľňuje v človeku tvorivosť, odmieta rozum, využíva sen, podvedomie, prirodzenosť

Významné smery:

Kubizmus – umelecký smer, vonkajšia realita bola rozkladaná až na svoje najjednoduchšie geometrické tvary a postupne skladaná ako 
mozaika do novej podoby výtvarnej alebo neskôr do slovnej
(napr. Apollinaire)
Futurizmus – predstavuje začiatok avantgardy, smer vznikol v Taliansku
v roku 1909

– Manifest futurizmu- Marinetti – proti tradícii, morálke,
feminizmu

– za vojnu, patriotizmus, oslava vynálezov, techniky „sila
činu“
– ruch života prináša umenie

– voľné zhluky slov

– zrušili interpunkciu

– vplyv na ruský smer – kubofuturizmus – Vladimír
Majakovskij
Imaginizmus – vznik v angloamerickej poézii neskôr prešiel do Európy

– hovorová reč, prirodzený výraz, detaily, kontrast básnik
vs. skutočnosť, odmietal strofy aj pravidelný rým, voľné
verše(napr. Jesenin )
Dadaizmus – smer sa zrodil počas 1.sv.v.

– úplná anarchia v života aj umení, chceli šokovať,
provokovať, vychádza z bezprostrednosti a naivity
Surrealizmus – snaha spontánne vyjadriť to, čo je v ľudskom podvedomí
Poetizmus – vznik v Čechách, inšpirovaný hravosťou dada, sklon k paró-
dii
Expresionizmus – vznik v Nemecku vo výtvarnom umení, literatúre
Konštruktivizmus – pôvodne architektonický štýl sovietskej avantgardy

– funkčnosť, logické usporiadanie diela

Guillaume Apollinaire

– hl. predstaviteľ kubofuturizmu, propagátor kubizmu, zúčastnil sa aj futuristického hnutia
v predhovore diela Prsia Tiréziove použil ako prvý slovo surrealizmus

– mal vplyv na český poetizmus → oslava optimizmu, ľudského života

zb. básní Alkoholy /1913/ – úvodná báseň Pásmo – voľný verš

– prevrat v poézii → dojmy, postrehy, pocity

– farba má veľký význam – umocňuje predstavy a dojmy

– oslavuje pokrok a dramatickosť doby

– melancholické prvky symbolizmu

– obrazy prírody, miest

– téma kresťanstva, všíma si soc. situáciu cez utečencov,
bezdomovcov

– využíva humor, používa hovorový jazyk

– verš predstavuje ucelenú myšlienku

– asociatívna metóda, voľné radenie predstáv, myšlienok

– jednoduchý obraz ulice – obraz celej doby

– metóda filmového strihu – obrazy voľne priradené k sebe,
náhla zmena

– táto báseň dala meno aj typu básne – pásmo
zb. Kaligramy – veršovaná forma, grafické básne, vytvárajú obrazy (napríklad kravata)

Sergej Jesenin

– básnik dediny

– obraz ruskej zimy → často používa modrú farbu, jeho obľúbená

→ farebnosť
báseň Chuligánova spoveď – spomienky na vlasť a detstvo a rodičov

– oslava vlasti, no prevažuje smútok

Alexander Blok

· ruský symbolista – tragický pohľad na človeka a svet

· poémou Dvanásti privítal revolúciu

Vladimír Majakovskij

· kubofuturista, sociálne ladená poézia
epická skladba Oblak v nohaviciach – výsmech sentimentálnych umelcov aj nežných žien

Velemir Chlebnikov

– kubofuturista, hľadal nový jazyk, idea hviezdneho jazyka, zbieral staré a vytváral nové

– tzv. slnečná poézia, básne vo forme slnka, slnečných lúčov, vytvorené zo slov začínajúcich na s

Česká moderna

– obdobie 1895-1918, 1895 – Manifest Českej moderny

František Xaver Šalda
– tvorca novej formy kritickej eseje – Boje o zítřek, Moderní literatura česká, Duše a dílo
Otakar Březina

– symbolista, básnické zbierky Stavitelé chrámu, Ruce – skepsa pomaly ustupuje optimistickejšej viere v budúcnosť
Peter Bezruč

– jeden z najväčších č. básnikov, Slezské písně – zbierka básní, intímny, sociálny a národný
charakter, sociálne balady – Bernard Žár,
Maryčka Magdonova
Fráňa Šrámek

– predstaviteľ vitalizmu – zbierky Života bído, přec tě mám rád, Modrý a rudý, román Stříbrný vítr

Avantgardy v medzivojnovom období

DADAIZMUS

– (z fran. dada – hračka) vzniká v Zürichu v 1916 pod vedením Tristana Tzaru ako výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta

– Návrat k detskému veku, chcel zaistiť bezstarostnosť a hravosť detstva ako protiklad k utrpeniu ľudstva

– Vzbura proti tradíciám, deštrukcia jazyka, novotvary, nezrozumiteľné výrazy, básne nemajú ohraničené témy, zákon náhody v písaní

– Forma je nezmyselná, čím reaguje na nezmyselný svet a rozklad hodnôt, snaha o provokáciu malomeštiackej spoločnosti

SURREALIZMUS

– Vychádza z dadaizmu, vodca – André Breton

– Zlom v nazeraní na človeka, chce oslobodiť človeka od konvencií, sloboda jednotlivca, ale aj celej spoločnosti

– Ovplyvnený Freudovou psychoanalýzou, sústreďuje sa na iracionálnu zložku človeka – ľudské podvedomie, dôležitá je úloha snov, spontánnosť, fantázia

– Automatické texty bez kontroly rozumu, estetického alebo morálneho zámeru; voľný verš, nepoužíva interpunkciu, písanie veľkých písmen

– Magnetické polia (1920) – Breton, Soupalt; manifest surrealizmu

– Nadja – Breton, najznámejší román

POETIZMUS

– Úzko spätý s českou avantgardnou skupinou Devětsil; založil ho Vítězslav Nezval v 20. rokoch, jeho teoretikom bol Karel Teige

– Poetizmus – manifest poetizmu, v tomto článku Teige zdôraznil aktívny vzťah k životu, nazval poetizmus felicitológiou

– Má za cieľ zobrazovať jednoduché krásy života, aby sa ľudia odpútavali od minulosti

– Oslobodzuje poéziu od symbolizmu a od smerovania k proletárskej otázke

– Inšpirovaný hravosťou dadaizmu, veľké množstvo básnických obrazov, zdroj inšpirácie – obrazotvornosť, fantázia, sen a poznávanie vzdialených krajín

– Poézia okamihu, voľné asociácie, pásmové básne; metafora – hlavný vyjadrovací prostriedok

– Hlavné témy: krása, radosť, šťastný život

– Predstavitelia: Vítezslav Nezval, Jirí Wolker, Jaroslav Seifert

Vítezslav Nezval

– zakladateľ surrealistickej skupiny v Čechách

Lyricko-epická skl. Podivuhodný kouzelník

– vrchol poetizmu; montáž veršov, prirodzený spád jazyka, fotogenické básne – spolupráca obrazu a textu

– prvky poetizmu – očarenie cestovaním, exotikou, civilizáciou

– neskôr ju zaradil do zb. Pantomíma

Zb. Pantomíma

– b. Abeceda – súbor krátkych štvorveršových básničiek s asociáciami na jednotlivé písmená

Zb. Praha s prsty deště – zo surrealistického obdobia

B. Matka naděje – o životných hodnotách

Skl. Edison – nemá súvislú dejovú líniu, polytematická, oslava tvorivej práce vynálezcu, obraz kontrastov večerného veľkomesta

Jirí Wolker

– proletárska poézia, ale aj poetizmus; sociálna tematika, zastával sa chudobných
Zb. Host do domu

– jednoduchá, veršovaná, láska k ľuďom

– b. Veci – uvedomuje si realitu, miluje veci okolo seba, celý svet
Skl. Svatý kopeček

– dlhšia, spomienky na rodičov, detstvo, priateľov
Zb. Těžká hodina

– založená na kontrastoch; dospieva k názoru, že spoločnosť sa zmení iba vtedy, ak budeme aktívne bojovať

– soc. balady: Balada o očích topičových – láska k práci zostáva, Balada o nenarozeném dítěti

Jaroslav Seifert

– nositeľ Nobelovej ceny za literatúru

Zb. Na vlnách TSF – nadchýna sa technikou, využíva poetizmus a výraznú grafickú úpravu

Zb. Poštovní holub, Ruce Venušiny – vyjadruje lásku k životu, žene a prírode

Zb. Maminka – nepatetická oslava vlastnej matky