Slovenský román
Román – epické prozaické literárne dielo, ktoré podáva široký obraz života spoločnosti obyčajne v dlhšom časovom
rozpätí. Má veľký rozsah a zložitú kompozíciu. Okrem hlavných postáv, prostredníctvom ktorých sledujeme hlavnú dejovú líniu, vystupuje
tu aj mnoho vedľajších postáv, ktoré dotvárajú vedľajšie dejové línie, čiže epizódy. Základom deja je rozprávanie udalostí,
rozprávačom je najčastejšie autor (autorská reč). Rozprávanie autora je prerušované prehovormi postáv (reč postáv). Hlavná dejová línia
a idea románu sa viaže na jednu, poťažne viaceré hlavné postavy. Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie (dva
romány), trilógie (tri romány) a románové cykly. Z tematického hľadiska romány delíme na dobrodružné, detektívne, generačné,
historické, vedecko-fantastické, psychologické, spoločenské alebo sociálne, životopisné, autobiografické, cestopisné a pod. Z druhového
hľadiska sú to všetko žánrové formy románu.
autobiografický román
· André Breton – Nadja
· Ladislav
Mňačko – Smrť sa volá Engelchen – autobiograf. román z obdobia SNP
cestopisný román
· Ladislav Ťažký –
Zjavenie Sabíny
dokumentárny román
· Ladislav Ťažký – Zjavenie Sabíny
erotický
román
· Vladimír Páral – Soukromná vichřice
generačný román
· Jerome David Salinger – Chto
chytá v žite
francúzsky historický román
· Victor Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži
humoristický román
· Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojáka Švajka za světové války
ľúbostný
román
· André Breton – Nadja
naturalistický román
· Émile Zola – Zabijak
pikareskný román
· Miguel de Cervantes Saavedra - Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
protivojnový
román
· Henri Barbusse – Oheň
satirický román
· Nikolaj Vasilievič Gogoľ – Mŕtve duše
sentimentálny román
· Johann Wolfgang Goethe – Utrpenie mladého Werthera
sociálno-psychologický
román
· Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak
spoločensko-kritický francúzsky román
· Guy se
Maupassant – Miláčik
unanimistický román
· Milo Urban – Živý bič
veršovaný román
· Geoffrey Chaucer – Canterburské poviedky
A ďalšie
· Svetozár Hurban Vajanský:
Suchá ratolesť.................................realizmus
o o autorovi
Narodil sa v rodine J.M.Hurbana.
Pracoval ako advokát. V 1878 sa ako vojak R-U armády zúčastnil okupácie Bosny a Hercegoviny. Po návrate sa vzdal advokátskej praxe, usadil sa
v Martine, kde redigoval Národné noviny, Slovenské pohľady. V svojich dielach kládol postavám vysoké ciele. Veľa z nich tlmočí Vajanského
názory, preto sa dialóg často mení na monológ. Reflexie sú iba prepisom jeho novinárskych úvah o závažných otázkach, preto často
oslabujú kompozíciu.
o štruktúra diela:
Kriticko-realistický román, ktorého hlavnou myšlienkou
je, že iba spojenie zemianstva a inteligencie môže pomôcť slov. národu.
Dej sa odohráva v 2. polovici 70-tych rokov 19.
storočia.
Rozprávač i postavy hovoria kultivovanou rečou s cudzími slovami.
Postavy sú
komponované dramaticky, detailne charakterizované zvonka, ale chýba im vlastný vnútorný život
(slabina Vajanského realizmu).
Román, v ktorom hlavná postava Stanislav v závere súhlasí, aby jeho rodina prestala byť
„suchou ratolesťou“ na strome slovenského národa a zapojí sa do národného života.
Vo Vajanského novelách sú ženy prítomné ako
„dekoratívny prvok“ a príčina psychologického sentimentalizmu, ale v tomto románe, v postave učiteľovej dcéry Adely vytvoril
osobnostne rovnocenný ženský protipól silných mužských individualít. Preto manželstvo Adely a Stanislava vyznieva ako spojenie dvoch
seberovných románových postáv, čím autor naznačuje národnostnú víziu: splynutie zemianstva a slov. inteligencie
·
obsah diela:
Hlavnou postavou celého príbehu je Stanislav Rudopoľský. Je to zeman a umelec, posledný potomok starej
zemianskej rodiny z Rudopolia. Študoval právo vo Viedni, cestoval po Európe a k slovenskému národu nemal žiadny vzťah. Pod vplyvom rodiny
statkára Vanovského, učiteľa Tichého a Adely Rybáričky sa po čase mení na národne uvedomelého človeka. V závere románu Stano súhlasí
aby jeho rod prestal byť "suchou ratolesťou" a zapája sa do národného života.
Vedľajšou dejovou líniou románu sú osudy
rodiny Vanovských, učiteľa Alberta Tichého, ale i Adely. Adela bola dedinčanmi považovaná za koketnú ženu, ale ona v skutočnosti iba
hľadala pravú lásku. Rodina Vanovských trpela najmä absenciou otca - Karola - ktorý sa staral o statok, a tiež sa angažoval v miestnych
voľbách. V závere si však aj on uvedomuje svoju úlohu a s rodinou začína tráviť viac času. Albert Tichý je prototyp uvedomelého človeka,
všetkých akoby vychováva.
· ďalšia románová tvorba:
Koreň a výhonky – dvojdielny román,
v ktorom zachytil vzťahy inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom
Kotlín – román; vrátil sa k zobrazeniu zemianstva;
hlavnú postavu – zemana Lutišiča – zobrazil ako zbytočného človeka, ktorý už nedokáže nájsť uplatnenie v živote
o
Martin Kukučín: Dom v strání......................................................realizmus
o o autorovi
Absolvoval učiteľský ústav Kláštor pod Znievom a viac rokov pôsobil ako
učiteľ. Po maturite študoval medicínu v Prahe. Zapojil sa do študentského spolku Detvan (tu sa zoznámil s darwinizmom, tolstojizmom a ruskou
realistickou literatúrou. Pôsobil medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Chile až do roku 1922. Neskôr žil roky striedavo v Martine
a v chorvátskych prímorských mestách. Tvorba M. Kukučína: črty, poviedky, román, historické romány, divadelné hry, cestopisy. Prvé
poviedky pochádzali z obdobia, keď učil. Kládol v nich dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, využíval situačnú
a slovnú komiku, zobrazoval život prostého človeka.
o štruktúra diela:
Román z prostredia dalmatínskej
dediny, s priamočiarym dynamickým dejom.
Autor využíva on-rozprávanie
a v prevej časti aj retrospektívu. Monologické časti prevládajú nad dialogickými.
Kukučín zachytáva tri
spoločenské vrstvy. Sústreďuje sa na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a sedliakmi, obchodníka Zandomeho vykresľuje ako rodiacu
sa novú vrstvu veľkopodnikateľov.
Úvody kapitol sú žánrovými obrázkami z hodov,
náboženskej procesie atď. Zachytil rozmanité prostredie, postavy z ľudu, zvyky a tance. Opísal dobré vlastnosti statkárov i sedliakov, ich
pracovitosť. V románe dominuje vykreslenie odvekého, neúprosného kolobehu života, lásky a smrti, ktorý vyrovnáva všetky výnimočnosti.
Línia lásky sa odvíja v časovom rámci štyroch ročných období : zoznámenie, láska a prehĺbenie vzťahu, vidina svadby, vytriezvenie
a rozchod. Predstavy mladých ľudí sa rozbijú o tvrdú realitu rozdielov medzi statkármi a težakmi.
Na rozdiel od Vajanského
i Šoltésovej je Kukučín presvedčený o duchovnom a hmotnom úpadku zemianstva a jeho neschopnosti
stať sa vedúcou silou národa. Ale veril v mravné prerodenie sa človeka ako jednotlivca.
· obsah diela:
Mate Berac je bohatý patriarchálny sedliak (težak). Jeho dcéry Matija a Katica prichádzajú domov na fieru (hody), lebo teraz slúžia v meste.
Matija sa správa solídne, má už vážnu známosť. Katica sa vychvaľuje, akú má dobrú službu. Na tancovačke Katica odmieta Paška Bobicu.
Dievky sa zastavia na tanec u pánov, kde si s Katicou zatancuje bohatý statkár Niko Dubčič. Paniam sa to nepáči, lebo težaci stoja na
nižšom spoločenskom stupni, preto pošlú po Mateho, aby si odviedol dcéry preč. Na druhý deň sa Katica stretne s Nikom, ktorý sa priznáva,
že ju ľúbi. Dievča nemôže uveriť, že pán chce ju sedliačku. Niko sa priznáva matke, že si chce zobrať težacké dievča. Šora (pani)
Anzula má výhrady, ale privolí. Uvedomuje si, že spoločenský rozdiel medzi jej synom a Katicou sa šikovnou taktikou musí prejaviť. Niko
sa stretne s priateľom Zandomem, ktorý ho ubezpečuje, že mu pomôže, ale v duchu si sľúbi, že ho musí vyslobodiť z nerovného vzťahu.
Preto Paškovi porozpráva, že Katica ho nechce, lebo žije v špinavom dome. Zariadi, aby urazený Paško išiel do mesta do služby. Statkár
Zorkovič ochorie a jeho dcéru Doricu zavolajú domov z kláštorného ústavu. Dorica je dcérou Anzulinej priateľky a šora Anzula dúfa,
že je Niko bude mať rád. Usporiada obed a pozýva Katicu na kávu, kde je konfrontovaná s kultivovanosťou panského prostredia. Niko si
uvedomuje rozdiel v správaní. Katica je urazená, ponížená. Zandome povolá domov Paška. Starý Mate ochorie Paško žiada Katicu o ruku. Pri
otcovej smrteľnej posteli je pokorná, sľubuje, že sa vydá za Paška, Mate môže v pokoji umrieť. Zandome nabáda Nika k založeniu spolku na
predaj vína, lebo on je obchodník a Niko má peniaze. Otupuje sa ostrie spoločenských rozdielov i ľudských nedorozumení.
·
ďalšia románová tvorba:
Mať volá – románová skladba, v ktorej opisuje život chorvátskych
vysťahovalcov v Chile
Lukáš Blahosej Krasoň – historický román o štúrovskom básnikovi Samovi Bohdanovi
Hroboňovi
o Jozef Cíger - Hronský: Jozef Mak.........................medzivojnová
literatúra
o o autorovi:
1896 Zvolen – 1960 Argentína, absolvoval učiteľský ústav, v 1.sv.vojne
bojoval na talianskom fronte, redigoval časopis Slniečko, emigroval do Rakúska, žil v Bavorsku, Taliansku, napokon emigroval do Argentíny, kde
zomrel.
znaky Hronského tvorby
o orientácia na dedinu a sociálne témy
o hlavný hrdina stojí na okraji spoločnosti, ale
morálne veľmi vysoko
o ponor do vnútorného sveta postavy
o postavy charakterizuje fatalistický princíp nazerania na svet (nebúria
sa osudu, podliehajú mu)
o mýtizácia v poviedkach – na úvod znejasnenie postavy, rozprávkovosť, postava nereaguje ako skutočný
človek a kľúč riešenia sa dozvedáme až v závere
o lyrizácia
o štruktúra diela:
Sociálno-psychologický román členený do 75 kapitol, ktorý je poznačený expresionizmom. Autor sa snaží zobraziť
realitu neskreslene cez vnímanie, pocity a postoje postáv.
Lyrické pasáže – opisy prírody, ktorá je
personifikovaná. Opisy sú podrobné a presvedčivé, oslovuje čitateľa, hyperbolizuje.
Autor v diele vystupuje
ako vševediaci rozprávač, radí postavám, hovorí za ne. Prihovára sa hlavnej postave a oslovuje ho celým menom.
Meno
hlavnej postavy je symbolom jednoduchého slovenského človeka. Je pasívny, ale naplnený vnútornou silou-
heroizmom.
Kontrast využíva ako kompozičný prvok ( Jozef – Jano, pekná Maruša – mrzáčka Jula, Jozefova
láska k matke – jeho zahanbenie, že je nemanželský).
· obsah diela:
Hlavnou postavou celého príbehu je Jozef
Mak - človek milión, jeden z mnohých, obyčajný človek. Počas celého deja, ktorý sa odohráva v jednej slovenskej dedine( ale aj na srbskom
fronte ), Jozef Mak trpí a môžeme povedať, že pri ňom platí: "Čo ťa nezabije to ťa posilní". Je to človek veľmi citlivý, ale
svoje city nedokáže prejaviť, vysloviť. Preto je nepochopený. Nie je schopný sa vzoprieť osudu (aj keď raz to urobil - vzoprel sa bačovi
Kubajdovi ). Keď je povolaný na front, napriek tomu, že tam ísť nechce, ide. Bol druhorodený, čo mu jeho brat Jano Mak dával patrične najavo.
Po tridsiatich rokoch trápenia si zobral za ženu Julu, ktorá mu chcela byť absolútne oddaná. On však práve vo vzťahu ku nej dokázal, že
svoje city prejaviť nevie, aj napriek tomu, že ju ľúbil. Svoju lásku k Jule si uvedomuje až po jej smrti.
Jozef Mak predstavuje človeka,
ktorý vydrží veľmi veľa - aj keď ťažko, ale žije.
· ďalšia románová tvorba:
Proroctvo doktora
Stankovského - román z intelektuálskeho prostredia
Pisár Gráč – román, v ktorom využil viaceré
umelecké smery
Andreas Búr Majster, Svet na Trasovisku – romány vydané v emigrácii
o
Milo Urban: Živý bič medzivojnová literatúra
o o autorovi:
1904 – 1982;
Štúdium na gymnáziu pre finančné problémy nedokončil. Po oslobodení emigroval do Rakúska, v r.1947 sa vrátil, bol odsúdený na verejné
pokarhanie. Počas socializmu nesmel publikovať, jeho knihy vyradili z knižníc. Žil v Chorvátskom Grobe a v Bratislave, kde napokon aj
zomrel.
o štruktúra diela:
Sociálno-psychologický román, ktorým chcel autor poukázať na
neschopnosť ľudí vzoprieť sa, no tentokrát vrchnosti.
Hlavné udalosti v románe sa odohrávajú vonku, pred zrakom vidieckej society; ak
sa niečo individualizuje, tak potom nasleduje zásah kolektívu (alebo jednotlivca so súhlasom kolektívu). Nachádzajú sa tu masové scény. Aj
preto hovoríme o unanimistickom románe ( una anima – z lat. jedna duša) s kolektívnym hrdinom.
Román
sa skladá z dvoch častí: 1. Stratené ruky 2. Adam Hlavaj
Urban zobrazil nekontrolovateľný sociálny pohyb dediny ako
celku. Autor nevytvoril klasickú hlavnú postavu, ktorá by bola nositeľom deja.
Postavám dokonca chýba podrobný opis, nevieme, ako presne vyzerali.
V románe nachádzame
vplyv Dostojevského, ale tu nejde o zločin a jeho potrestanie, ale o etický princíp viny
a trestu :
· Čatár Róna neľudsky zaobchádza s podriadenými vojakmi, provokuje hlavne Štefana Ilčíka, ktorý ho v afekte
zabije rýľom – jeho čin sa dá odôvodniť neznesiteľnou ťažkosťou bytia, no napriek tomu to je vina , ktorá je potrestaná podľa práva :
odsúdia ho a popravia.
· Za zneužitie sľubuje notár Okolický Eve Hlavajovej vybavenie návratu jej muža z frontu – je to morálny
prečin s následkami, ale ona nedokáže žiť s toľkou potupou a utopí sa.
· V druhej časti nastáva tretia tragédia – potrestanie
notára Okolického kolektívom dediny.
o obsah diela:
V prvej časti sa autor zameral na vykreslenie situácie v
dedine Ráztoky po odchode mužov na vojnu - na poli musia robiť starci, ženy a deti, nastáva morálny úpadok, ženy prepadajú alkoholizmu.
Vrchnosť ( konkrétne notár Okolický ) je predstaviteľom tyranie a útlaku pospolitého ľudu. Dedinčania sa nedokážu zmobilizovať na odpor,
čo vidno napr. pri spisovaní a odoberaní dobytka pre potreby vojska. Ľud je ubiedený, ale chýba mu impulz, vodca. Ten prichádza v druhej
časti, ktorou chcel autor naznačiť, že jedna silná osobnosť môže prebudiť ľudí k vzbure. Tou osobnosťou je Adam Hlavaj, ktorý dezertoval
z ruského frontu, lebo videl, že zabíjanie nevinných nemá zmysel. Po príchode do Ráztok sa dozvedá, že Eva Hlavajová - jeho žena sa
utopila( chtiac ). Zisťuje, že to bolo preto, lebo mala okrem ich syna - malého Adama, ešte iné dieťa, nevedno s kým. Teda, čitateľ vie, že
ju znásilnil notár Okolický a na oplátku mal dostať Adama z vojny - to neurobil, lebo sa bál ako bude Adam reagovať. Jeho obavy boli
opodstatnené, lebo Adam, keď sa dozvedel pravdu, rozhodol sa konať. Vyburcoval celú dedinu k odporu a príbeh končí úplným prevratom v dedine,
ktorý notár nevydrží a radšej si vezme život. Vedľajšími postavami sú Ilčíčka, ktorej vojna zobrala muža aj syna, a tiež Ondrej Koreň,
ktorý prišiel na fronte o ruku i jazyk.
· ďalšia románová tvorba:
Hmly na úsvite, V osídlach,
Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor – voľné pokračovanie románu Živý bič
o Peter
Jilemnický: Kompas v nás...............................socialistický realizmus
o
o autorovi:
1901-1949, vyštudoval učiteľský ústav v Leviciach, pôsobil ako učiteľ na Kysuciach, prispieval do
ľavicových novín Hlas ľudu, pracoval s Dav-om, po vyhlásení Slovenského štátu musel (bol českej národnosti) odísť do Čiech, kde sa
zapojil do protifašistického hnutia, po vojne pôsobil ako kultúrny atašé v Moskve, marxistická literárna kritika ho pokladala za zakladateľa
socialistického realizmu.
o štruktúra diela:
Kompozične je román experimentom, lebo jednotlivé novely
spája do jedného útvaru text rozprávača, ktorý je umiestnený pred každou novelou
V novelách autor uplatnil
moderné literárne postupy, napr. vnútorný monológ a lyrizáciu textu.
Postavy Vendel a Jozef sú zobrazené kontrastne. Sociálne pomery na dedine vyhrotia vzťahy
v rodine natoľko, že zaslepený Vendel neváha siahnuť na život svojho brata. Jozef je rozhľadený, inteligentnejší a dokáže riešiť
problémy racionálnejšie.
· obsah diela:
Kompas v nás je románom o ľudskom šťastí skúmajúci
podmienky jeho zrodu. Obsahuje šesť noviel, v ktorých sa postavy snažia nájsť svoje šťastie.
· O tom, ako sa
platil za ovce ľudskou krvou
· O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal
· O láske, ktorá bola ťažkým bremenom
v časoch, keď sa spievala ľúbostná pieseň Sahaesa
· Prípad Evy Burdovej, ktorej chceli zahatiť cestu k láske
· O tom, ako
Osetinci bojovali za svoju domovinu
· O Interhelpe a o krajanoch, ktorí museli stratiť domov, lebo hľadali šťastie v práci
O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal –dej tejto psychologickej novely je založený na kontraste bratov
Jozefa a Vendela Haviarovcov a celých ich rodín. Starší Jozef po prvej svetovej vojne odchádza do sveta skúsiť šťastie, má viac
skúseností a v jeho rebríčku hodnôt nehrá majetok veľkú rolu, lebo sa vnútorne od neho oslobodil. Vendel je skupáň, ktorý celý život
žil v rodnej dedine a túžil zbohatnúť, napriek tomu je nesmierne šetrný a nedopraje sebe ani svojej rodine lepšiu stravu. Spolu so svojou
ženou Terezou obrába gazdovstvo s túžbou, že nevládni rodičia mu jedného dňa zanechajú celý majetok. Po návrate Jozefa do rodnej dediny
má Vendel pocit, že sa snaží o prevzatie rodičovského majetku. Jozefova radosť a nadšenie z návratu sa postupne rozplývajú. Keď ochorie
Vendelova dcérka Bertinka, rodičia namiesto lekára zavolajú mastičkárku, lebo tej nemusia toľko zaplatiť. Jozef váha či sa má vrátiť
k priateľovi, ktorý mu napísal list a volá ho späť, ale po tom, ako mu Vendel podpáli chalupu a pokúsi sa ho zabiť, pretože sa bojí
delenia rodičovského majetku, radšej odíde naspäť do sveta. Keď Jozef odchádza s rodinou z dediny, aj keď zavalený batožinou, je mu
ľahko na duši.
o Peter Jilemnický: Pole neorané................................socialistický
realizmus
· obsah diela:
Tento román je typickým príkladom socialisticko-realistického románu. Autor tu
vyjadruje typickú myšlienku socialistického románu, a to, že len uvedomelý človek má budúcnosť a, že byť uvedomelý znamená byť
komunista. V príbehu nevystupuje mnoho postáv, iba manželia Cudrákovci, Palo Huščava, richtár a notár. Dej začína odchodom Mareka Cudráka
do Ameriky a pokračuje tým, že Marek prestane svojej žene -Zuze - písať. Tej Paľo s richtárom a notárom nahovoria, že Marek v Amerike isto
zomrel, a že ona musí predať horu aby zachránila chalupu, ktorú jej Paľo pomáha neskôr opravovať. Paľovi sa Zuza páči. Napokon Zuza
zomiera pri pôrode dieťaťa, ktoré čakala s Paľom. Marek sa nečakane vracia do dediny a okamžite všetko chápe, ale je bezradný. Z Paľa sa
stáva komunista a na Kysuciach organizuje komun. bunku.
o Gejza Vámoš: Atómy
boha.....................................medzivojnová literatúra
o o autorovi:
1901-1956, narodil sa
v rodine židovského železničného úradníka, študoval v Prahe a v Anglicku. Aktivizoval sa v spolku Detvan, prispieval do časopisu Mladé
Slovensko. Externe študoval filozofiu, čo sa prejavilo v jeho tvorbe, ktorá bola pod vplyvom sociálneho darwinizmu (predurčenosť), filozofie
Schopenhauera (pesimistický a nihilistický svetonázor) a učenia Nietzscheho (filozofia nadčloveka). Pred vyhlásením slovenského štátu
emigroval z rasových dôvodov do Číny, neskôr odišiel do Brazílie, kde umrel na chorobu beri-beri.
Znaky jeho tvorby:
· epický príbeh ustúpil do pozadia
· psychologická kresby hlavného hrdinu stratila svoju dôležitosť
· do
popredia sa dostala filozofická myšlienka
· postavy neboli zakotvené sociálne a historicky
o štruktúra diela:
Román naturalistického ornamentalizmu.
Ornamentalizmus vychádzal zo snahy povýšiť tvar literárneho
diela na úroveň modernistických európskych prúdov. Preto autori vychádzali z expresionizmu, v ich próze dominovali pesimistické, tragické
nálady a životné pocity, nešťastné postavy. Ich vnútorné predstavy chápu ako skutočnosť. Ornamentalizmus, čiže
ozdobnosť jazyka , súvisel s experimentovaním s jazykom a slovom (používal napr. deminutíva – zdrobneniny s kladným zafarbením).
Román je najvýznamnejším prejavom expresionalizmu v slovenskej literatúre.
znaky
expresionalizmu v slov. lit. :
• zdôraznenie subjektívneho – priamy rozprávač, autobiografické prvky,
výber expresívnych jazykových prostriedkov
• romantický rozpor – vo filozofujúcich dlhých monológoch hl. postava
vyjadruje túžbu po lepšom živote, chce uniknúť, spoločnosť sa mu zdá tupá a bezcitná, budúcnosť beznádejná
• vplyv
naturalizmu – prezentovaný v myšlienkach biologického determinizmu (uznávajúceho predurčenosť) „nič nemôžeš spraviť proti
nešťastiu zdedenému po rodičoch“ a vo výbere expresívnych jazykových prostriedkov
• kontrast ako významný kompozičný
prostriedok: realita – túžba, emotívne – racionálne hodnotenie udalostí, zdrobneniny - pejoratíva
Krčméry toto dielo
označil ako najnihilistickejšie v slovenskej literatúre.
Kompozícia je nevyvážená, začiatok románu je filozofický,
preto si žiada zvýšenú pozornosť čitateľa.
· obsah diela:
V tomto románe autor potvrdil svoje pesimistické
názory na svet. Povolaním bol Vámoš
lekár, čo sa prejavilo aj v tomto jeho románe. Na otrasných prípadoch infekčných ochorení
ukázal tragiku ľudského údelu, pričom neobišiel ani spoločenské problémy.
V príbehu vystupuje mladý lekár Zurian, ktorý plný
nadšenia nastupuje na prax do pražskej nemocnice. Ale prax je cestou veľkých sklamaní, lebo sa stretáva s pokrytectvom, egoizmom a vníma i
nedostatky zdravotníctva. Kde môže tam pomôže. Je to človek na veľmi vysokej mravnej úrovni, čo prejavuje obetovaním sa pre druhých.
Nachádza si dievča( volá sa Medúza ), ale záver je tragický. Obaja spoločne spáchajú samovraždu, čo je vlastne poukázaním na
neriešiteľnosť spoločenských a mravných problémov, ktoré autor nastolil. Mravný pátos postavy spočíva v sebaobetovaní, lebo situáciu
rieši samovraždou.
· ďalšia románová tvorba:
Odlomená haluz – v satirickom románe autor
opísal židovskú menšinu v slovenskom prostredí v časoch pred vypuknutím prvej svetovej vojny a počas nej; kľúčovým problémom je
otázka rovnoprávnosti všetkých ľudí na biologickom princípe, odstránenie náboženských predsudkov a spoločenského kastovníctva;
odlomenou haluzou sú v románe odpadlíci od židovskej viery, opovážlivci, ktorí sa odtrhli od svojich súvercov; nenachádzame jasnú
konkrétnu autoštylizáciu do jednej z postáv, skôr iba zakomponovanie vlastných skúseností autora do deja; grotesknosť podčiarkuje aj
charakteristika postáv pomocou príznačných mien: Anjelmôj, Lapajovič, Tôhôtôn, Fôlôstôokôm a pod.; hyperbolizovanie nemravnosti
prechádza niekedy až do naturalizmu, autor využíval expresívny slovník, násilné barbarizmy.
o Ladislav Nádaši
Jégé: Adam Šangala...................3. vlna realizmu
o o autorovi:
1866-1940,
vyštudoval gymnázium a lekársku fakultu v Prahe. Pôsobil ako lekár v rodnom Dolnom Kubíne. Písať začal pod pseudonymom Ján Grob,
z iniciálok neskôr vznikol pseudonym Jégé. Pôsobil v študentskom spolku Detvan.
Jeho tvorbu delíme do dvoch období :
- Počas štúdia písal krátku prózu, poviedky, črty, besednice z malomestského prostredia. Z tohto obdobia pochádza jeho rozbor
Zolovho diela, v ktorom vyjadril pozitívny postoj k naturalizmu a prebral od neho prírodný názor na človeka
- Vstup do
literatúry už pod pseudonymom Jégé uskutočnil v medzivojnovom období a znamenal sústredenie sa na iné témy (hlavne historické), iné
žánre (novely a romány), viacvrstvovú tvorbu (viac dejových línií), pesimizmus.
o štruktúra diela:
Historický román zo 17. storočia zachytáva atmosféru z čias protináboženských a protitureckých bojov;
vystupujú tu aj historické postavy: Gabriel Betlen (vodca protihabsburského povstania), Peter Pázmaň
(arcibiskup, predstaviteľ rekatolizácie).
Šangala ani Konôpka nie sú historickými postavami. Jégé vykreslil tak, aby predstavovali
osudy mnohých iných ľudí. Sú teda reprezentantmi svojej doby. Aj postavy feudálov sú typizované a konanie jedného charakterizuje celú
spoločenskú vrstvu.
V pohľade na dejiny Jégé uplatňuje historický pesimizmus založený na presvedčení, že človek
sa v podstate nemení.
Kompozícia je rámcovaná (román sa začína smrťou Adamovho otca a končí Adamovou smrťou), dej
rámcovaný do stredovekých hradov a miest (Beckov, Trnava, Žilina).
Ideový podtext tvorí myšlienka o potrebe náboženskej a názorovej
tolerancie.
Udalosti nasledujú za sebou chronologicky. V románe je vidno autorov príklon
k naturalizmu: opis k smrti na začiatku i na konci románu, obrazy mučenia, opis primitívneho stredovekého mučenia, obrazy
miest, špinavých ulíc, hygieny ľudí.
Väčšina postáv zomiera. Jégé namiesto historických kulís opisuje
zaostalé fyzické bytosti, zvýrazňuje negatívne ľudské vlastnosti ako násilnosť, podlosť, zbabelosť.
·
obsah diela:
Dej sa začína na Orave, keď sa mladý Adam po obesení otca rozhodol vybrať do sveta. Neďaleko Žiliny sa
zaplietol do bitky a s korbáčom vyšľahal zemana. Utiekol do Žiliny, kde sa konal trh. Mesto bolo plné ľudí, žobrákov, biedy a špiny.
Mestský drábi hľadali previnilca, ktorý zvil grófa Markoča, preto sa Adam dal zverbovať do vojska. Poslali ho na Beckov, cestou sa zoznámil
s Betkou, ktorou si padli do oka. Na hrade sa Adam priznal Praskovskému, že zbil šľachtica. Nechtiac spôsobil, že sa ho žena Praskovského
zľakla a potratila, preto ho zatvorili do žalára a mali popraviť. Na hrade bol farárom Konôpka, evanjelický duchovný, ktorý si bol vedomý
toho, že u hradného pána má neisté miesto, lebo ten striedal vierovyznanie podľa výhodnosti podmienok. Pomohol Adamovi a spoločne utiekli.
Cestou do Trnavy vyslobodili mladého Praskovského z rúk zločincov. V meste sa Adam zamestnal u Pohánkovcov a získal si dôveru ich dcéry
Betky. Konôpku uväznili a Adam sa mu chcel odvďačiť za svoj zachránený život : upozornil Betlenových vojakov a oslobodený Konôpka sa
dostal šťastlivo až na dvor sedmohradského kniežaťa Betlena. Adam si zobral Betku za ženu, ona sa však po piatich rokoch manželstva
zdôverila svojej priateľke o vyslobodení Konôpku. Preto Adama odsúdili na smrť sťatím.
· ďalšia románová
tvorba:
Svätopluk – román; autor nedodržal historické fakty, ale pokúsil sa odheroizovať hlavnú postavu
Cesta životom – román, zachytáva veľké časové obdobie: posledné roky rakúsko-uhorskej monarchie, 1.svetovú vojnu a obdobie po
nej
Zones.sk – Zóny pre každého študenta