Slovenský román

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča tinuska55 (26)
Typ práce: Maturita
Dátum: 31.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 562 slov
Počet zobrazení: 23 984
Tlačení: 577
Uložení: 571
Román – epické prozaické literárne dielo, ktoré podáva široký obraz života spoločnosti  obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Má veľký rozsah a zložitú kompozíciu. Okrem hlavných postáv, prostredníctvom ktorých sledujeme hlavnú dejovú líniu, vystupuje tu aj mnoho vedľajších postáv, ktoré dotvárajú vedľajšie dejové línie, čiže epizódy.  Základom deja je rozprávanie udalostí, rozprávačom je najčastejšie autor (autorská reč). Rozprávanie autora je prerušované prehovormi postáv (reč postáv). Hlavná dejová línia a idea románu sa viaže na jednu, poťažne viaceré hlavné postavy. Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie (dva romány), trilógie (tri romány) a románové cykly. Z tematického hľadiska romány delíme na dobrodružné, detektívne,  generačné, historické, vedecko-fantastické, psychologické, spoločenské alebo sociálne, životopisné, autobiografické, cestopisné a pod. Z druhového hľadiska sú to všetko žánrové formy románu.
autobiografický román
· André Breton – Nadja
· Ladislav Mňačko – Smrť sa volá Engelchen – autobiograf. román z obdobia SNP
cestopisný román
· Ladislav Ťažký – Zjavenie Sabíny
dokumentárny román
· Ladislav Ťažký – Zjavenie Sabíny
erotický román
· Vladimír Páral – Soukromná vichřice
generačný román
· Jerome David Salinger – Chto chytá v žite
francúzsky historický román
· Victor Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži
humoristický román
· Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojáka Švajka za světové války
ľúbostný román
· André Breton – Nadja
naturalistický román
· Émile Zola – Zabijak
pikareskný román
· Miguel de Cervantes Saavedra -  Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
protivojnový román
· Henri  Barbusse – Oheň
satirický román
· Nikolaj  Vasilievič Gogoľ – Mŕtve duše
sentimentálny román
· Johann Wolfgang Goethe – Utrpenie mladého Werthera
sociálno-psychologický román
· Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak
spoločensko-kritický francúzsky román
· Guy se Maupassant – Miláčik
unanimistický román
· Milo Urban – Živý bič
veršovaný román
· Geoffrey Chaucer – Canterburské poviedky
A ďalšie
 
· Svetozár Hurban Vajanský: Suchá ratolesť.................................realizmus
o o autorovi
Narodil sa v rodine J.M.Hurbana. Pracoval ako advokát. V 1878 sa ako vojak R-U armády zúčastnil okupácie Bosny a Hercegoviny. Po návrate sa vzdal advokátskej praxe, usadil sa v Martine, kde redigoval Národné noviny, Slovenské pohľady. V svojich dielach kládol postavám vysoké ciele. Veľa z nich tlmočí Vajanského názory, preto sa dialóg často mení na monológ. Reflexie sú iba prepisom jeho novinárskych úvah o závažných otázkach, preto často oslabujú kompozíciu.
o štruktúra diela:
Kriticko-realistický román, ktorého hlavnou myšlienkou je, že iba spojenie zemianstva a inteligencie môže pomôcť slov. národu.
Dej sa odohráva v 2. polovici 70-tych rokov 19. storočia.
Rozprávač i postavy hovoria kultivovanou rečou s cudzími slovami.
Postavy sú komponované dramaticky, detailne charakterizované zvonka, ale chýba im vlastný vnútorný život (slabina Vajanského realizmu).
Román, v ktorom hlavná postava Stanislav v závere súhlasí, aby jeho rodina prestala byť „suchou ratolesťou“ na strome slovenského národa a zapojí sa do národného života.
Vo Vajanského novelách sú ženy prítomné ako „dekoratívny prvok“ a príčina psychologického sentimentalizmu, ale v tomto románe, v postave učiteľovej dcéry Adely  vytvoril osobnostne rovnocenný ženský protipól silných mužských individualít. Preto manželstvo Adely a Stanislava vyznieva ako spojenie dvoch seberovných románových postáv, čím autor naznačuje národnostnú víziu: splynutie zemianstva a slov. inteligencie

· obsah diela:
Hlavnou postavou celého príbehu je Stanislav Rudopoľský. Je to zeman a umelec, posledný potomok starej zemianskej rodiny z Rudopolia. Študoval právo vo Viedni, cestoval po Európe a k slovenskému národu nemal žiadny vzťah. Pod vplyvom rodiny statkára Vanovského, učiteľa Tichého a Adely Rybáričky sa po čase mení na národne uvedomelého človeka. V závere románu Stano súhlasí aby jeho rod prestal byť "suchou ratolesťou" a zapája sa do národného života.
Vedľajšou dejovou líniou románu sú osudy rodiny Vanovských, učiteľa Alberta Tichého, ale i Adely. Adela bola dedinčanmi považovaná za koketnú ženu, ale ona v skutočnosti iba hľadala pravú lásku. Rodina Vanovských trpela najmä absenciou otca - Karola - ktorý sa staral o statok, a tiež sa angažoval v miestnych voľbách. V závere si však aj on uvedomuje svoju úlohu a s rodinou začína tráviť viac času. Albert Tichý je prototyp uvedomelého človeka, všetkých akoby vychováva.
· ďalšia románová tvorba:
Koreň a výhonky – dvojdielny román, v ktorom zachytil vzťahy inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom
Kotlín – román; vrátil sa k zobrazeniu zemianstva; hlavnú postavu – zemana Lutišiča – zobrazil ako zbytočného človeka, ktorý už nedokáže nájsť uplatnenie v živote
 
o Martin Kukučín: Dom v strání......................................................realizmus
 
o o autorovi
Absolvoval učiteľský ústav Kláštor pod Znievom a viac rokov pôsobil ako učiteľ. Po maturite študoval medicínu v Prahe. Zapojil sa do študentského spolku Detvan (tu sa zoznámil s darwinizmom, tolstojizmom a ruskou realistickou literatúrou. Pôsobil medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Chile až do roku 1922. Neskôr žil roky striedavo v Martine a v chorvátskych prímorských mestách. Tvorba M. Kukučína: črty, poviedky, román, historické romány, divadelné hry, cestopisy. Prvé poviedky pochádzali z obdobia, keď učil. Kládol v nich dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, využíval situačnú a slovnú komiku, zobrazoval život prostého človeka.
o štruktúra diela:
Román z prostredia dalmatínskej dediny, s priamočiarym dynamickým dejom.
Autor využíva on-rozprávanie a v prevej časti aj retrospektívu. Monologické časti prevládajú nad dialogickými.
Kukučín zachytáva tri spoločenské vrstvy. Sústreďuje sa na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a sedliakmi, obchodníka Zandomeho vykresľuje ako rodiacu sa novú vrstvu veľkopodnikateľov.
Úvody kapitolžánrovými obrázkami z hodov, náboženskej procesie atď. Zachytil rozmanité prostredie, postavy z ľudu, zvyky a tance. Opísal dobré vlastnosti statkárov i sedliakov, ich pracovitosť. V románe dominuje vykreslenie odvekého, neúprosného kolobehu života, lásky a smrti, ktorý vyrovnáva všetky výnimočnosti. Línia lásky sa odvíja v časovom rámci štyroch ročných období :  zoznámenie, láska a prehĺbenie vzťahu, vidina svadby, vytriezvenie a rozchod. Predstavy mladých ľudí sa rozbijú o tvrdú realitu rozdielov medzi statkármi a težakmi.
Na rozdiel od Vajanského i Šoltésovej je Kukučín presvedčený o duchovnom a hmotnom úpadku zemianstva a jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa. Ale veril v mravné prerodenie sa človeka ako jednotlivca.
· obsah diela:
Mate Berac je bohatý patriarchálny sedliak (težak). Jeho dcéry Matija a Katica prichádzajú domov na fieru (hody), lebo teraz slúžia v meste. Matija sa správa solídne, má už vážnu známosť. Katica sa vychvaľuje, akú má dobrú službu. Na tancovačke Katica odmieta Paška Bobicu. Dievky sa zastavia na tanec u pánov, kde si s Katicou zatancuje bohatý statkár Niko Dubčič. Paniam sa to nepáči, lebo težaci stoja na nižšom spoločenskom stupni, preto pošlú po Mateho, aby si odviedol dcéry preč. Na druhý deň sa Katica stretne s Nikom, ktorý sa priznáva, že ju ľúbi. Dievča nemôže uveriť, že pán chce ju sedliačku. Niko sa priznáva matke, že si chce zobrať težacké dievča. Šora (pani) Anzula má výhrady, ale privolí.  Uvedomuje si, že spoločenský rozdiel medzi jej synom a Katicou  sa šikovnou taktikou musí prejaviť. Niko sa stretne s priateľom Zandomem, ktorý ho ubezpečuje, že mu pomôže, ale v duchu si sľúbi, že ho musí vyslobodiť z nerovného vzťahu. Preto Paškovi porozpráva, že Katica ho nechce, lebo žije v špinavom dome. Zariadi, aby urazený Paško išiel do mesta do služby. Statkár Zorkovič ochorie a jeho dcéru Doricu zavolajú domov z kláštorného ústavu.  Dorica je dcérou Anzulinej  priateľky a šora Anzula dúfa, že je Niko bude mať rád. Usporiada obed a pozýva Katicu na kávu, kde je konfrontovaná s kultivovanosťou panského prostredia. Niko si uvedomuje rozdiel v správaní. Katica je urazená, ponížená. Zandome povolá domov Paška. Starý Mate ochorie Paško žiada Katicu o ruku. Pri otcovej smrteľnej posteli je pokorná, sľubuje, že sa vydá za Paška, Mate môže v pokoji umrieť. Zandome nabáda Nika k založeniu spolku na predaj vína, lebo on je obchodník a Niko má peniaze. Otupuje sa ostrie spoločenských rozdielov i ľudských nedorozumení.
· ďalšia románová tvorba:
Mať volá – románová skladba, v ktorej opisuje život chorvátskych vysťahovalcov v Chile
Lukáš Blahosej Krasoň – historický román o štúrovskom básnikovi Samovi Bohdanovi Hroboňovi
 
o Jozef Cíger - Hronský: Jozef Mak.........................medzivojnová literatúra
o o autorovi:
1896 Zvolen – 1960 Argentína, absolvoval učiteľský ústav, v 1.sv.vojne bojoval na talianskom fronte, redigoval časopis Slniečko, emigroval do Rakúska, žil v Bavorsku, Taliansku, napokon emigroval do Argentíny, kde zomrel.
znaky Hronského tvorby
o orientácia na dedinu a sociálne témy
o hlavný hrdina stojí na okraji spoločnosti, ale morálne veľmi vysoko
o ponor do vnútorného sveta postavy
o postavy charakterizuje fatalistický princíp nazerania na svet (nebúria sa osudu, podliehajú mu)
o mýtizácia v poviedkach – na úvod znejasnenie postavy, rozprávkovosť, postava nereaguje ako skutočný človek a kľúč riešenia sa dozvedáme až v závere
o lyrizácia
o štruktúra diela:
Sociálno-psychologický román členený do 75 kapitol, ktorý je poznačený expresionizmom. Autor sa snaží zobraziť realitu neskreslene cez vnímanie, pocity a postoje postáv.
Lyrické pasáže – opisy prírody, ktorá je personifikovaná. Opisy sú podrobné a presvedčivé, oslovuje čitateľa, hyperbolizuje.
Autor v diele vystupuje ako vševediaci rozprávač, radí postavám, hovorí za ne. Prihovára sa hlavnej postave a oslovuje ho celým menom.
Meno hlavnej postavy je symbolom jednoduchého slovenského človeka. Je pasívny, ale naplnený vnútornou silou- heroizmom.
Kontrast využíva ako kompozičný prvok ( Jozef – Jano, pekná Maruša – mrzáčka Jula, Jozefova láska k matke – jeho zahanbenie, že je nemanželský).
· obsah diela:
Hlavnou postavou celého príbehu je Jozef Mak - človek milión, jeden z mnohých, obyčajný človek. Počas celého deja, ktorý sa odohráva v jednej slovenskej dedine( ale aj na srbskom fronte ), Jozef Mak trpí a môžeme povedať, že pri ňom platí: "Čo ťa nezabije to ťa posilní". Je to človek veľmi citlivý, ale svoje city nedokáže prejaviť, vysloviť. Preto je nepochopený. Nie je schopný sa vzoprieť osudu (aj keď raz to urobil - vzoprel sa bačovi Kubajdovi ). Keď je povolaný na front, napriek tomu, že tam ísť nechce, ide. Bol druhorodený, čo mu jeho brat Jano Mak dával patrične najavo. Po tridsiatich rokoch trápenia si zobral za ženu Julu, ktorá mu chcela byť absolútne oddaná. On však práve vo vzťahu ku nej dokázal, že svoje city prejaviť nevie, aj napriek tomu, že ju ľúbil. Svoju lásku k Jule si uvedomuje až po jej smrti.
Jozef Mak predstavuje človeka, ktorý vydrží veľmi veľa - aj keď ťažko, ale žije.
· ďalšia románová tvorba:
Proroctvo  doktora Stankovského  - román z intelektuálskeho prostredia
Pisár Gráč – román, v ktorom využil viaceré umelecké smery
Andreas Búr Majster, Svet na Trasovisku – romány vydané v emigrácii
 
o Milo Urban: Živý bič medzivojnová literatúra
o o autorovi:
1904 – 1982; Štúdium na gymnáziu pre finančné problémy nedokončil. Po oslobodení emigroval do Rakúska, v r.1947 sa vrátil, bol odsúdený na verejné pokarhanie. Počas socializmu nesmel publikovať, jeho knihy vyradili z knižníc. Žil v Chorvátskom Grobe a v Bratislave, kde napokon aj zomrel.
o štruktúra diela:
Sociálno-psychologický román, ktorým chcel autor poukázať na neschopnosť ľudí vzoprieť sa, no tentokrát vrchnosti.
Hlavné udalosti v románe sa odohrávajú vonku, pred zrakom vidieckej society; ak sa niečo individualizuje, tak potom nasleduje zásah kolektívu (alebo jednotlivca so súhlasom kolektívu). Nachádzajú sa tu masové scény. Aj preto hovoríme o unanimistickom románe ( una anima – z lat. jedna duša) s kolektívnym hrdinom.
Román sa skladá z dvoch častí:  1. Stratené ruky 2. Adam Hlavaj
Urban zobrazil nekontrolovateľný sociálny pohyb dediny ako celku. Autor nevytvoril klasickú hlavnú postavu, ktorá by bola nositeľom deja. Postavám dokonca chýba podrobný opis, nevieme, ako presne vyzerali.
V románe nachádzame vplyv Dostojevského, ale tu nejde o zločin a jeho potrestanie, ale o etický princíp viny a trestu :
· Čatár Róna neľudsky zaobchádza s podriadenými vojakmi, provokuje hlavne Štefana Ilčíka, ktorý ho v afekte zabije rýľom – jeho čin sa dá odôvodniť neznesiteľnou ťažkosťou bytia, no napriek tomu to je vina , ktorá je potrestaná podľa práva : odsúdia ho a popravia.
· Za zneužitie sľubuje notár Okolický Eve Hlavajovej vybavenie návratu jej muža z frontu – je to morálny prečin s následkami, ale ona nedokáže žiť s toľkou potupou a utopí sa.
· V druhej časti nastáva tretia tragédia – potrestanie notára Okolického  kolektívom dediny.
o obsah diela:
V prvej časti sa autor zameral na vykreslenie situácie v dedine Ráztoky po odchode mužov na vojnu - na poli musia robiť starci, ženy a deti, nastáva morálny úpadok, ženy prepadajú alkoholizmu. Vrchnosť ( konkrétne notár Okolický ) je predstaviteľom tyranie a útlaku pospolitého ľudu. Dedinčania sa nedokážu zmobilizovať na odpor, čo vidno napr. pri spisovaní a odoberaní dobytka pre potreby vojska. Ľud je ubiedený, ale chýba mu impulz, vodca. Ten prichádza v druhej časti, ktorou chcel autor naznačiť, že jedna silná osobnosť môže prebudiť ľudí k vzbure. Tou osobnosťou je Adam Hlavaj, ktorý dezertoval z ruského frontu, lebo videl, že zabíjanie nevinných nemá zmysel. Po príchode do Ráztok sa dozvedá, že Eva Hlavajová - jeho žena sa utopila( chtiac ). Zisťuje, že to bolo preto, lebo mala okrem ich syna - malého Adama, ešte iné dieťa, nevedno s kým. Teda, čitateľ vie, že ju znásilnil notár Okolický a na oplátku mal dostať Adama z vojny - to neurobil, lebo sa bál ako bude Adam reagovať. Jeho obavy boli opodstatnené, lebo Adam, keď sa dozvedel pravdu, rozhodol sa konať. Vyburcoval celú dedinu k odporu a príbeh končí úplným prevratom v dedine, ktorý notár nevydrží a radšej si vezme život. Vedľajšími postavami sú Ilčíčka, ktorej vojna zobrala muža aj syna, a tiež Ondrej Koreň, ktorý prišiel na fronte o ruku i jazyk.
· ďalšia románová tvorba:
Hmly  na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor – voľné pokračovanie románu Živý bič
 
o Peter Jilemnický: Kompas v nás...............................socialistický realizmus
o o autorovi:
1901-1949, vyštudoval učiteľský ústav v Leviciach, pôsobil ako učiteľ na Kysuciach, prispieval do ľavicových novín Hlas ľudu, pracoval s Dav-om, po vyhlásení Slovenského štátu musel (bol českej národnosti) odísť do Čiech, kde sa zapojil do protifašistického hnutia, po vojne pôsobil ako kultúrny atašé v Moskve, marxistická literárna kritika ho pokladala za zakladateľa socialistického realizmu.
o štruktúra diela:
Kompozične je román experimentom, lebo jednotlivé novely spája do jedného útvaru text rozprávača, ktorý je umiestnený pred každou novelou
V novelách autor uplatnil moderné literárne postupy, napr. vnútorný monológlyrizáciu textu.
Postavy Vendel a Jozef sú zobrazené kontrastne. Sociálne pomery na dedine vyhrotia vzťahy v rodine natoľko, že zaslepený Vendel neváha  siahnuť na život svojho brata. Jozef je rozhľadený, inteligentnejší a dokáže riešiť problémy racionálnejšie.
· obsah diela:
Kompas v nás je románom o ľudskom šťastí skúmajúci podmienky jeho zrodu. Obsahuje šesť noviel, v ktorých sa postavy snažia nájsť svoje šťastie.
·  O tom, ako sa platil za ovce ľudskou krvou
· O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal
· O láske, ktorá bola ťažkým bremenom v časoch, keď sa spievala ľúbostná pieseň Sahaesa
· Prípad Evy Burdovej, ktorej chceli zahatiť cestu k láske
· O tom, ako Osetinci bojovali za svoju domovinu
· O Interhelpe a o krajanoch, ktorí museli stratiť domov, lebo hľadali šťastie v práci
O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal –dej tejto psychologickej novely  je založený na kontraste bratov Jozefa a Vendela Haviarovcov a celých ich rodín. Starší Jozef po prvej svetovej vojne odchádza do sveta skúsiť šťastie, má viac skúseností a v jeho rebríčku hodnôt nehrá majetok veľkú rolu, lebo sa vnútorne od neho oslobodil. Vendel je skupáň, ktorý celý život žil v rodnej dedine a túžil zbohatnúť, napriek tomu je nesmierne šetrný a nedopraje sebe ani svojej rodine lepšiu stravu. Spolu so svojou ženou Terezou obrába gazdovstvo s túžbou, že nevládni rodičia  mu jedného dňa zanechajú celý majetok. Po návrate Jozefa do rodnej dediny má Vendel pocit, že sa snaží o prevzatie rodičovského majetku. Jozefova radosť a nadšenie z návratu sa postupne rozplývajú. Keď ochorie Vendelova dcérka Bertinka, rodičia namiesto lekára zavolajú mastičkárku, lebo tej nemusia toľko zaplatiť. Jozef váha či sa má vrátiť k priateľovi, ktorý mu napísal list a volá ho späť, ale po tom, ako mu Vendel podpáli chalupu a pokúsi sa ho zabiť, pretože sa bojí delenia rodičovského majetku, radšej odíde naspäť do sveta. Keď Jozef odchádza s rodinou z dediny, aj keď zavalený batožinou, je mu ľahko na duši.
 
o Peter Jilemnický: Pole neorané................................socialistický realizmus
· obsah diela:
Tento román je typickým príkladom socialisticko-realistického románu. Autor tu vyjadruje typickú myšlienku socialistického románu, a to, že len uvedomelý človek má budúcnosť a, že byť uvedomelý znamená byť komunista. V príbehu nevystupuje mnoho postáv, iba manželia Cudrákovci, Palo Huščava, richtár a notár. Dej začína odchodom Mareka Cudráka do Ameriky a pokračuje tým, že Marek prestane svojej žene -Zuze - písať. Tej Paľo s richtárom a notárom nahovoria, že Marek v Amerike isto zomrel, a že ona musí predať horu aby zachránila chalupu, ktorú jej Paľo pomáha neskôr opravovať. Paľovi sa Zuza páči. Napokon Zuza zomiera pri pôrode dieťaťa, ktoré čakala s Paľom. Marek sa nečakane vracia do dediny a okamžite všetko chápe, ale je bezradný. Z Paľa sa stáva komunista a na Kysuciach organizuje komun. bunku.
 
o Gejza Vámoš: Atómy boha.....................................medzivojnová literatúra
o o autorovi:
1901-1956, narodil sa v rodine židovského železničného úradníka, študoval v Prahe a v Anglicku. Aktivizoval sa v spolku Detvan, prispieval do časopisu Mladé Slovensko. Externe študoval filozofiu, čo sa prejavilo v jeho tvorbe, ktorá bola pod vplyvom sociálneho darwinizmu (predurčenosť), filozofie Schopenhauera (pesimistický a nihilistický svetonázor) a učenia Nietzscheho (filozofia nadčloveka). Pred vyhlásením slovenského štátu emigroval z rasových dôvodov do Číny, neskôr odišiel do Brazílie, kde umrel na chorobu beri-beri.
Znaky jeho tvorby:
· epický príbeh ustúpil do pozadia
· psychologická kresby hlavného hrdinu stratila svoju dôležitosť
· do popredia sa dostala filozofická myšlienka
· postavy neboli zakotvené sociálne a historicky
o štruktúra diela:
Román naturalistického ornamentalizmu.
Ornamentalizmus vychádzal zo snahy povýšiť tvar literárneho diela na úroveň modernistických európskych prúdov. Preto autori vychádzali z expresionizmu, v ich próze dominovali pesimistické, tragické nálady a životné pocity, nešťastné postavy. Ich vnútorné predstavy chápu ako skutočnosť. Ornamentalizmus, čiže ozdobnosť jazyka  , súvisel s experimentovaním s jazykom a slovom (používal napr. deminutíva – zdrobneniny s kladným zafarbením).
Román je najvýznamnejším prejavom expresionalizmu v slovenskej literatúre.
  znaky expresionalizmu v slov. lit. :
•  zdôraznenie subjektívneho – priamy rozprávač, autobiografické prvky, výber expresívnych jazykových prostriedkov
•  romantický rozpor – vo filozofujúcich dlhých monológoch hl. postava vyjadruje túžbu po lepšom živote, chce uniknúť, spoločnosť sa mu zdá tupá a bezcitná, budúcnosť beznádejná
•  vplyv naturalizmu – prezentovaný v myšlienkach biologického determinizmu (uznávajúceho predurčenosť) „nič nemôžeš spraviť proti nešťastiu zdedenému po rodičoch“ a vo výbere expresívnych jazykových prostriedkov
•  kontrast ako významný kompozičný prostriedok: realita – túžba, emotívne – racionálne hodnotenie udalostí, zdrobneniny - pejoratíva
Krčméry toto dielo označil ako najnihilistickejšie v slovenskej literatúre.
Kompozícia je nevyvážená, začiatok románu je filozofický, preto si žiada zvýšenú pozornosť čitateľa.
· obsah diela:
V tomto románe autor potvrdil svoje pesimistické názory na svet. Povolaním bol Vámoš
lekár, čo sa prejavilo aj v tomto jeho románe. Na otrasných prípadoch infekčných ochorení ukázal tragiku ľudského údelu, pričom neobišiel ani spoločenské problémy.
V príbehu vystupuje mladý lekár Zurian, ktorý plný nadšenia nastupuje na prax do pražskej nemocnice. Ale prax je cestou veľkých sklamaní, lebo sa stretáva s pokrytectvom, egoizmom a vníma i nedostatky zdravotníctva. Kde môže tam pomôže. Je to človek na veľmi vysokej mravnej úrovni, čo prejavuje obetovaním sa pre druhých. Nachádza si dievča( volá sa Medúza ), ale záver je tragický. Obaja spoločne spáchajú samovraždu, čo je vlastne poukázaním na neriešiteľnosť spoločenských a mravných problémov, ktoré autor nastolil. Mravný pátos postavy spočíva v sebaobetovaní, lebo situáciu rieši samovraždou. 
· ďalšia románová tvorba:
Odlomená haluz – v satirickom románe autor  opísal židovskú menšinu v slovenskom prostredí v časoch pred vypuknutím prvej svetovej vojny a počas nej; kľúčovým problémom je otázka rovnoprávnosti všetkých ľudí na biologickom princípe, odstránenie náboženských predsudkov a spoločenského kastovníctva; odlomenou haluzou sú v románe odpadlíci od židovskej viery, opovážlivci, ktorí sa odtrhli od svojich súvercov; nenachádzame  jasnú konkrétnu autoštylizáciu do jednej z postáv, skôr iba zakomponovanie  vlastných skúseností autora do deja; grotesknosť podčiarkuje aj charakteristika postáv pomocou príznačných mien: Anjelmôj, Lapajovič,  Tôhôtôn, Fôlôstôokôm a pod.; hyperbolizovanie nemravnosti prechádza  niekedy až do naturalizmu, autor využíval expresívny slovník, násilné barbarizmy.
 
o Ladislav Nádaši Jégé: Adam Šangala...................3. vlna realizmu
o o autorovi:
1866-1940, vyštudoval gymnázium a lekársku fakultu v Prahe. Pôsobil ako lekár v rodnom Dolnom Kubíne. Písať začal pod pseudonymom Ján Grob, z iniciálok neskôr vznikol pseudonym Jégé. Pôsobil v študentskom spolku Detvan.
Jeho tvorbu delíme do dvoch období :

- Počas štúdia písal krátku prózu, poviedky, črty, besednice z malomestského prostredia. Z tohto obdobia pochádza jeho rozbor Zolovho diela, v ktorom vyjadril pozitívny postoj k naturalizmu a prebral od neho prírodný názor na človeka
- Vstup do literatúry už pod pseudonymom Jégé uskutočnil v medzivojnovom období a znamenal sústredenie sa na iné témy (hlavne historické), iné žánre (novely a romány), viacvrstvovú tvorbu (viac dejových línií), pesimizmus.

o štruktúra diela:
Historický román zo 17. storočia zachytáva atmosféru z čias protináboženských a protitureckých bojov; vystupujú tu aj historické postavy: Gabriel Betlen (vodca protihabsburského povstania), Peter Pázmaň (arcibiskup, predstaviteľ rekatolizácie).
Šangala ani Konôpka nie  sú historickými postavami. Jégé vykreslil tak, aby predstavovali osudy mnohých iných ľudí. Sú teda reprezentantmi svojej doby. Aj postavy feudálov sú typizované a konanie jedného charakterizuje celú spoločenskú vrstvu.
V pohľade na dejiny Jégé uplatňuje historický pesimizmus založený na presvedčení, že človek sa v podstate nemení.
Kompozícia je rámcovaná (román sa začína smrťou Adamovho otca a končí Adamovou smrťou), dej rámcovaný do stredovekých hradov a miest (Beckov, Trnava, Žilina).
Ideový podtext tvorí myšlienka o potrebe náboženskej a názorovej tolerancie.
Udalosti nasledujú za sebou chronologicky. V románe je vidno autorov príklon k naturalizmu: opis k smrti na začiatku i na konci románu, obrazy mučenia, opis primitívneho stredovekého mučenia, obrazy miest, špinavých ulíc, hygieny ľudí.
Väčšina postáv zomiera. Jégé namiesto historických kulís opisuje zaostalé fyzické bytosti, zvýrazňuje negatívne ľudské vlastnosti ako násilnosť, podlosť, zbabelosť.
· obsah diela:
Dej sa začína na Orave, keď sa mladý Adam po obesení otca rozhodol vybrať do sveta. Neďaleko Žiliny sa zaplietol do bitky a s korbáčom vyšľahal zemana. Utiekol do Žiliny, kde sa konal trh. Mesto bolo plné ľudí, žobrákov, biedy a špiny. Mestský drábi hľadali previnilca, ktorý zvil grófa Markoča, preto sa Adam dal zverbovať do vojska. Poslali ho na Beckov, cestou sa zoznámil s Betkou, ktorou si padli do oka. Na hrade sa Adam priznal Praskovskému, že zbil šľachtica. Nechtiac spôsobil, že sa ho žena Praskovského zľakla a potratila, preto ho zatvorili do žalára a mali popraviť. Na hrade bol farárom Konôpka, evanjelický duchovný, ktorý si bol vedomý toho, že u hradného pána má neisté miesto, lebo ten striedal vierovyznanie podľa výhodnosti podmienok. Pomohol Adamovi a spoločne utiekli. Cestou do Trnavy vyslobodili mladého Praskovského z rúk zločincov. V meste sa Adam zamestnal u Pohánkovcov a získal si dôveru ich dcéry Betky. Konôpku uväznili a Adam sa mu chcel odvďačiť za svoj zachránený život : upozornil Betlenových vojakov a oslobodený Konôpka sa dostal šťastlivo až na dvor sedmohradského kniežaťa Betlena. Adam si zobral Betku za ženu, ona sa však po piatich rokoch manželstva zdôverila  svojej priateľke o vyslobodení Konôpku. Preto Adama odsúdili na smrť sťatím.
· ďalšia románová tvorba:
Svätopluk – román; autor nedodržal historické fakty, ale pokúsil sa odheroizovať hlavnú postavu
Cesta životom – román, zachytáva veľké časové obdobie: posledné roky rakúsko-uhorskej monarchie, 1.svetovú vojnu a obdobie po nej
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.7)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012