Slovo barok pochádza z talianskeho slova barocco = perla nepravidelného tvaru. Znamená prekrútenú
nepravidelnú myšlienku. Vznikol v 16. storočí v Taliansku a Španielsku prevažne vo výtvarnom umení. Typický je pre neho majestátny štýl,
bohatá výzdoba, drevo, porcelán, mramor. Barok bol štýlom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Využíval tmavé pozadie, svetlé postavy
(hlavne ruky a tvár). V literatúre znamená návrat k náboženským témam a to je dôsledkom spoločenskej
situácie. Vtedajšia doba bola obdobím tureckého plienenia a 30 ročnej vojny. Ľudia prestávali veriť pozemskému životu
a vrátili sa k náboženstvu. Pozemský svet sa tu chápe len ako odraz nadpozemského sveta. Využíva sa
mysticizmus – túžba splynúť s Bohom. Barok sa rozvíja v krajinách kde prevláda katolicizmus. Typické sú
kontrasty, ktoré sa silne citovo prežívajú (strach zo smrti/radosť zo života; mysticizmus/zmyslovosť; márnosť svetských vecí /
dychtivosť po svetskej nádhere; neprirodzený pátos/vnútorná emocionálnosť). Uznávaná je len oficiálne písaná
literatúra, ústna slovesnosť je zatracovaná resp. neuznávaná. Štylistika – typická je dekoratívnosť,
pompéznosť, patetizmus (vznešenosť, oslavnosť).
Rokoko vyrastá z baroka, ale mnohé jeho znaky popiera
a prevláda tu fantázia, vtip, šarm. Hlavným cieľom rokoka je páčiť sa. Je to umenie vyššej, jemnej spoločnosti.
- dynastia habsburgovcov, upevňuje sa feudalizmus, obdobie náboženských nepokojov, prenasledovanie
nekatolíkov, ktorí utekali do exilu. Vznikali protihabsburské povstania, vznikalo zbojníctvo.
- literatúra sa delí na:
1. náboženská (duchovná poézia) literatúra
a) katolícka –centrum Trnava, je
tu tlačiareň.
Benedikt Szöllösi
- dielo Katolícke piesne – objavuje sa tu aj
ľudový prvok, je ním predhovor (latinský). Autor tu spomína cyrilo-metodské tradície
b)
protestantská – centrum PO kolégium a BA lýceum s tlačiarňou v Levoči. Znakom ich tvorby je
zvýšený záujem o slovenské dejiny.
Juraj Tranovský
- evanjelický náboženský spevník
Cithara sanctorum – české piesne, preklady z nemčiny a latinčiny a vlastné piesne, slovenské piesne. Sú väčšinou
pochmúrne – znak prechodu renesancie a baroka. Evanjelické vydavateľstvo Tranoscius
2. svetská
literatúra
a) umelá
b) ľudová – ľúbostná, zábavná poézia, jarmočné piesne
v ľudovom jazyku, nárečiach
- zborníky: Rukopisný zborník Dionýza Kubíka – Slovenské piesne
Mikulášsky zborník – pieseň o Jánošíkovi zbojníkovi
Zborník Jána Lániho – obsahuje ľúbostnú
poéziu
c) poloľudová
3. Didakticko – reflexívna poézia
(výchovno – úvahová)
Peter Benický
- Slovenské verše –
meštianska poézia, všíma si v nich spoločenské pomery. Využíva tu múdrosť prísloví, aby poukázal na ľudské chyby. Cestu k zlepšeniu
vidí vo vzdelaní, pracovitosti, na čo dáva návod mnohými príkladmi. Autor vyzdvihuje slobodu jednotlivca, sympatizuje so sedliakmi a vysmieva
bohatých. Podľa neho by sa mal bohatý zastávať poddaných.
Hugolín Gavlovič
-
dobrovoľne sa vzdal svetského bohatstva a oddal sa chudobe
- dielo Valaská škola mravů stodola – má funkciu
výchovnú, poučnú o skúsenostiach pastierov. Kritizuje bohatých a podporuje chudobných, odsudzuje opilstvo. Vedie čitateľa k zbožnému
a cnostnému životu. Odsudzuje svetský majetok a telesnú krásu. V tomto diele autor vychováva čitateľa. Forma: jednoduchý štýl, anekdoty,
príslovia a rýmovačky, využíva hovorový jazyk.
Slovenská baroková próza
- cestopisy
a memoáre = spomienky a zážitky z vlastného života. Odbúrava sa tu moralizovanie a náboženský komentár. Prevláda popisnosť
a dokumentárnosť. Cieľom je plasticky zobraziť situáciu. Zárodok beletrie. Tematika je protiturecká a protihabsburgská.
Štefan Pilárik
- Osud Pilárikovský – zážitky z tureckého zajatia, vyslobodenie sa
a útek.
Ján Rezik
- Prešovské popravisko – je tu dramaticky zobrazené
týranie, odsúdenie a poprava Tökoliho a jeho prívržencov, ktorí boli členmi protihabsburgského povstania.
Samuel
Hruškovič
- Život Samuela Hruškoviča – autobiografia, opisuje chudobné detstvo a štúdium,
kritizuje spoločenské pomery
Ján Simonides
- Väznenie, vyslobodenie a putovanie
– pochod na galeje do Neapola a tiež svoj návrat domov. Keď sa vracia domov, všíma si miesta, ktorými prechádza.
Daniel Krman
- evanjelik, prívrženec Rákocziho
- Cestovný denník –
cestopis, opisuje cestu za Švédskym kráľom, ktorý bojuje v Bielorusku. Počas cesty prejde časť strednej a východnej Európy
a všíma si zemepisné poznatky, sociálne otázky, ľudové tradície, osobnosti.
Móric Augustín
Beňovský
- Pamäti a cesty grófa M. A. Beňovského
Matej Bell
- polyhistorik (zaoberal sa mnohými vedami), ovládal 4 cudzie jazyky
- dielo Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – v latinčine, obsahuje historické, zemepisné, národopisné
poznatky z uhorských stolíc. Využíval moderné výskumné metódy (napr. témový výskum).
- Úvod k slovenskej gramatike Pavla
Doležala – úvod ku gramatike slovensko-českej. Opisuje tu slovenský jazyk ako jazyk rovnocenný s ostatnými jazykmi. V tomto období
vznikali názory, že slovenský jazyk je len nárečie.
Ján Baltazár Magin
- dielo
Ostne... alebo Obrana – v polemike s maďarským profesorom bráni slovenský národ a hovorí o ňom ako o rovnocennom
s ostatnými.
- literárna história – Michal Rotarides
Pavel Valaský
- po bitke na Bielej hore boli protestanti prenasledovaní, utekali do exilu.
Ján Ámos Komenský
- položil základy modernej pedagogiky
-
nábožensko-filozofický spis Labyrint světa a ráj srdce – opisuje svet ako miesto kde vidí rôzne neprávosti a preto sa
z pozemského labyrintu utiahne do svojho vnútra.
- dielo Veľká didaktika - po latinsky, nové zásady o výchove.
Kritika stredovekých zásad výchovy. „Vzdelanie patrí každému.“. Vyučovanie má byť čo najnázornejšie. Vo vyučovaní treba rozvíjať
nielen rozum ale aj cit, treba prechádzať od konkrétneho k abstraktnému, od známeho k neznámemu, od jednoduchého k zložitému. Vyučovanie
má prebiehať v materinskom jazyku. Škola hrou.
- Brána jazykov otvorená – učebnica latinčiny
- Svet
v obrazoch – jazyková obrázková učebnica