Barok

Barok

Slovo barok pochádza z talianskeho slova barocco = perla nepravidelného tvaru. Znamená prekrútenú nepravidelnú myšlienku. Vznikol v 16. storočí v Taliansku a Španielsku prevažne vo výtvarnom umení. Typický je pre neho majestátny štýl, bohatá výzdoba, drevo, porcelán, mramor. Barok bol štýlom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Využíval tmavé pozadie, svetlé postavy (hlavne ruky a tvár).

V literatúre znamená návrat k náboženským témam a to je dôsledkom spoločenskej situácie. Vtedajšia doba bola obdobím tureckého plienenia a 30 ročnej vojny. Ľudia prestávali veriť pozemskému životu a vrátili sa k náboženstvu. Pozemský svet sa tu chápe len ako odraz nadpozemského sveta. Využíva sa mysticizmus – túžba splynúť s Bohom. Barok sa rozvíja v krajinách kde prevláda katolicizmus.

Typické sú kontrasty, ktoré sa silne citovo prežívajú (strach zo smrti/radosť zo života; mysticizmus/zmyslovosť; márnosť svetských vecí / dychtivosť po svetskej nádhere; neprirodzený pátos/vnútorná emocionálnosť). Uznávaná je len oficiálne písaná literatúra, ústna slovesnosť je zatracovaná resp. neuznávaná. Štylistika – typická je dekoratívnosť, pompéznosť, patetizmus (vznešenosť, oslavnosť).

Rokoko vyrastá z baroka, ale mnohé jeho znaky popiera a prevláda tu fantázia, vtip, šarm. Hlavným cieľom rokoka je páčiť sa. Je to umenie vyššej, jemnej spoločnosti.

Svetová baroková literatúra

Hanz Christoffel von Grimmelshausen - Nemecko

Torguato Tasso

– Taliansko – epos Oslobodený Jeruzalem – vopred dielo konzultoval s cirkvou zo strachu pred inkvizíciou. Opisuje tu úspešnú križiacku výpravu do Jeruzalema. Kontrasty: svet zbraní/svet citov; Jeruzalem ako sväté mesto, symbol svetla, pravdy/Moslimovia symbol temnoty a pekla.

John Milton

– Anglicko – epos Stratený raj – spracúva biblický príbeh o stvorení sveta. Kontrasty: temnota pekla/krásy raja.
epos Raj znova nájdený – spracúva biblický námet pokúšania Krista v púšti.

– bol prívržencom Olivera Cromvela

Slovenská baroková literatúra

– dynastia habsburgovcov, upevňuje sa feudalizmus, obdobie náboženských nepokojov, prenasledovanie nekatolíkov, ktorí utekali do exilu. Vznikali protihabsburské povstania, vznikalo zbojníctvo.

– literatúra sa delí na:

1. náboženská (duchovná poézia) literatúra

a) katolícka –centrum Trnava, je tu tlačiareň.
Benedikt Szöllösi

– dielo Katolícke piesne – objavuje sa tu aj ľudový prvok, je ním predhovor (latinský). Autor tu spomína cyrilo-metodské tradície

b) protestantská – centrum PO kolégium a BA lýceum s tlačiarňou v Levoči. Znakom ich tvorby je zvýšený záujem o slovenské dejiny.

Juraj Tranovský

– evanjelický náboženský spevník Cithara sanctorum – české piesne, preklady z nemčiny a latinčiny a vlastné piesne, slovenské piesne. Sú väčšinou pochmúrne – znak prechodu renesancie a baroka. Evanjelické vydavateľstvo Tranoscius

2. svetská literatúra

a) umelá

b) ľudová – ľúbostná, zábavná poézia, jarmočné piesne v ľudovom jazyku, nárečiach

– zborníky: Rukopisný zborník Dionýza Kubíka – Slovenské piesne
Mikulášsky zborník – pieseň o Jánošíkovi zbojníkovi
Zborník Jána Lániho – obsahuje ľúbostnú poéziu
c) poloľudová

3. Didakticko – reflexívna poézia (výchovno – úvahová)

Peter Benický

– Slovenské verše – meštianska poézia, všíma si v nich spoločenské pomery. Využíva tu múdrosť prísloví, aby poukázal na ľudské chyby. Cestu k zlepšeniu vidí vo vzdelaní, pracovitosti, na čo dáva návod mnohými príkladmi. Autor vyzdvihuje slobodu jednotlivca, sympatizuje so sedliakmi a vysmieva bohatých. Podľa neho by sa mal bohatý zastávať poddaných.

Hugolín Gavlovič

– dobrovoľne sa vzdal svetského bohatstva a oddal sa chudobe

– dielo Valaská škola mravů stodola – má funkciu výchovnú, poučnú o skúsenostiach pastierov. Kritizuje bohatých a podporuje chudobných, odsudzuje opilstvo. Vedie čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Odsudzuje svetský majetok a telesnú krásu. V tomto diele autor vychováva čitateľa. Forma: jednoduchý štýl, anekdoty, príslovia a rýmovačky, využíva hovorový jazyk.

Slovenská baroková próza

– cestopisy a memoáre = spomienky a zážitky z vlastného života. Odbúrava sa tu moralizovanie a náboženský komentár. Prevláda popisnosť a dokumentárnosť. Cieľom je plasticky zobraziť situáciu. Zárodok beletrie. Tematika je protiturecká a protihabsburgská.

Štefan Pilárik

– Osud Pilárikovský – zážitky z tureckého zajatia, vyslobodenie sa a útek.

Ján Rezik

– Prešovské popravisko – je tu dramaticky zobrazené týranie, odsúdenie a poprava Tökoliho a jeho prívržencov, ktorí boli členmi protihabsburgského povstania.

Samuel Hruškovič

– Život Samuela Hruškoviča – autobiografia, opisuje chudobné detstvo a štúdium, kritizuje spoločenské pomery

Ján Simonides

– Väznenie, vyslobodenie a putovanie – pochod na galeje do Neapola a tiež svoj návrat domov. Keď sa vracia domov, všíma si miesta, ktorými prechádza.

Daniel Krman

– evanjelik, prívrženec Rákocziho

– Cestovný denník – cestopis, opisuje cestu za Švédskym kráľom, ktorý bojuje v Bielorusku. Počas cesty prejde časť strednej a východnej Európy a všíma si zemepisné poznatky, sociálne otázky, ľudové tradície, osobnosti.

Móric Augustín Beňovský
– Pamäti a cesty grófa M. A. Beňovského

Odborná próza

Matej Bell

– polyhistorik (zaoberal sa mnohými vedami), ovládal 4 cudzie jazyky

– dielo Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – v latinčine, obsahuje historické, zemepisné, národopisné poznatky z uhorských stolíc. Využíval moderné výskumné metódy (napr. témový výskum).

– Úvod k slovenskej gramatike Pavla Doležala – úvod ku gramatike slovensko-českej. Opisuje tu slovenský jazyk ako jazyk rovnocenný s ostatnými jazykmi. V tomto období vznikali názory, že slovenský jazyk je len nárečie.

Ján Baltazár Magin

– dielo Ostne... alebo Obrana – v polemike s maďarským profesorom bráni slovenský národ a hovorí o ňom ako o rovnocennom s ostatnými.

– literárna história – Michal Rotarides
Pavel Valaský

Česká baroková literatúra

– po bitke na Bielej hore boli protestanti prenasledovaní, utekali do exilu.

Ján Ámos Komenský

– položil základy modernej pedagogiky

– nábožensko-filozofický spis Labyrint světa a ráj srdce – opisuje svet ako miesto kde vidí rôzne neprávosti a preto sa z pozemského labyrintu utiahne do svojho vnútra.

– dielo Veľká didaktika – po latinsky, nové zásady o výchove. Kritika stredovekých zásad výchovy. „Vzdelanie patrí každému.“. Vyučovanie má byť čo najnázornejšie. Vo vyučovaní treba rozvíjať nielen rozum ale aj cit, treba prechádzať od konkrétneho k abstraktnému, od známeho k neznámemu, od jednoduchého k zložitému. Vyučovanie má prebiehať v materinskom jazyku. Škola hrou.

– Brána jazykov otvorená – učebnica latinčiny

– Svet v obrazoch – jazyková obrázková učebnica