Život a dielo Ľudovíta Štúra
Život a dielo Ľudovíta Štúra
Vznik a vývin slovenskej literatúry v matičnom
období.
Poslanie Matice slovenskej v minulosti a dnes.
Ľ. Štúr – Nárečja slovenskuo alebo
potreba písaňja v tomto nárečí
Ohlas o Slovenských národných novinách a Orlovi,
Ľud
náš obecný,
Reč na uhorskom sneme
ľudovít štúr (Velislav) - (1815-1856)
-
narodil sa v Zay Uhrovci
- jeho otec učiteľ, poskytol mu základné vzdelanie; študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, potom na BA lýceu
- na lýceu vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
- študoval v Nemecku v Halle, kde sa jeho
vlastenecké cítenie upevnilo a po návrate vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov, preto ho v 1843 odvolali z katedry (bol profesorom)
-
bol jazykovedec, novinár, politik, básnik, filozof
- vedúca osobnosť SNO, vodca štúrovskej skupiny (Chal., Botto, Kráľ, Sládk., Hurban,
Hodža)
Štúr ako:
1. JAZYKOVEDEC: v 1843 uzákonil spisovný jazyk, kt.
zjednotil Slovákov
- spis Nárečja slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí:
- dokazuje v ňom, že iba
taký národ je samostatný, kt. má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť
- Náuka reči slovenskej-
hláskoslovie, morfológia, syntax, pravopis, fonetika
2. NOVINÁR: prvé politické noviny 1845
Slovenské národňje novini + literárna príloha Orol tatranský
- riešil v nich politické a hospodárske
problémy, žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, vybudovanie a zveľadenie priemyslu a obchodu
3. POLITIK:
poslanec za Zvolen v Uhorskom sneme – známa Reč na uhorskom sneme, v ktorej žiada to, čo v Slov. nár. novinách
- máj 1848
Štúr, Hurban, Hodža sa zišli v Lipt. Mikuláši a sformovali Žiadosti slov. národa (požívanie slovenčiny v školách a
úradoch, autonómiu Slovenska v rámci Uhorska)
- uhorská vláda ich neakceptovala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač- preto
utiekli do Čiech. Po potlačení revolúcie boli zrušené demokratické slobody spred revolúcie a štúrovci sa dostali pod policajný dozor
4. BÁSNIK: začal písať po česky, prvá zbierka Dumky večerní
- pesimistické básne,
Štúr smúti nad osudom ľudu a žiali i nad sebou
- báseň Rozžehnání: lúči sa s milou, lebo chce svoj život venovať
vlasti
- zbierka Spevy a piesne- elegické básne, inšpiruje sa rodným krajom, poznačila ho strata jeho blízkych a strata
ideálov
5. FILOZOF: Slovanstvo a svet budúcnosti: domnieval sa, že slovanské národy
oslobodí cárske Rusko
- svoje názory na lit. vyjadril v diele O národních písních a pověstech plemen
slovanských: bol presvedčený, že v budúcnosti Slovania vyniknú svojou poéziou, kt. vychádza z ľud. slovesnosti, lebo v nej
víťazí láska a vlastenectvo.
6. VODCA SLOVENSKEJ REVOLUČNEJ MLÁDEŽE =
Štúrovské hnutie
Štúrovci
Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici
19. storočia, nazvaný podľa jeho najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra. Formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na evanjelickom lýceu v
Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská.
Jej zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. Najväčší
rozvoj zaznamenala roku 1935 po príchode Ľudovíta Štúra, ktorý sem vniesol politiku.
Ciele spoločnosti:
vzdelávanie v rodnom jazyku, šírenie osvety, študovanie dejín, výklad našich aj slovanských autorov, oslava významných historických
udalosti. 24.4.1836 sa tajne uskutočnila pamätná vychádzka na Devín, kde účastníci prijali ku krstným menám aj symbolické slovanské mená
(napr. Ľ. Štúr–Velislav).
Štúrovci chceli zlepšovať sociálne a kultúrne pomery ľudu, požadovali zrušenie poddanstva, zdanenie
šľachty, žiadali zastaviť maďarizáciu, uznať Slovákov za národ, uplatniť slovenčinu v nižšom školstve, úradoch a v cirkvi.
Zakladali nedeľné školy, knižnice, spolky miernosti, Štúrovci sa zaslúžili za vznik slovenskej hymny, vlajky a znaku.
V roku 1837
spoločnosť zakázali a činnosť sa presunula na Katedru reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúcim katedry bol profesor
Palkovič, zástupcom bol Štúr.
Roku 1843 bol Štúr z katedry pre svoje pokrokové myšlienky odvolaný pod zámienkou protištátnej
činnosti. Na protest odchádza väčšina študentov s ním do Levoče. Tu vznikajú básne Duma bratislavská od Janka Kráľa a Nad Tatrou sa
blýska od Janka Matušku. (dnešná hymna)
slovenská literatúra v matičnom období
1848 – 1875
- revolúcie v 1848
neboli úspešné
- nastáva silný tlak Viedne a ministrom vnútra sa stáva Alexander Bach
- Bachov
absolutizmus - tvrdý policajný režim a cenzúra
- vydal nový tlačový zákon - zakázanie vydávania novín a nastáva silná
maďarizácia na území Slovenska
Janko Francisci sa stal organizátorom celonárodného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa
6. a 7.
júna v Turčianskom sv. Martine – bolo tu prijaté Memorandum slovenského národa
MEMORANDUM SLOVENSKÉHO
NÁRODA OBSAHUJE:
1. Štátoprávna požiadavka – žiadajú autonómiu Slovenska v rámci Uhorska
2. Požiadavka
na vytvorenie slovenského školstva
3. Slovenčina má byť úradným jazykom
4. Vytvorenie slovenskej kultúry
Požiadavky neboli splnené, dovolili založiť len 3 slovenské gymnáziá (v Revúcej, v Martine a v Kláštore pod Znievom).
4. augusta 1863 sa v Martine Matica slovenská – je to celonárodná inštitúcia,
ktorá združovala katolíkov aj evanjelikov:
1. predseda – Štefan Moyzes
1. podpredseda – Karol Kuzmány
ÚLOHY MATICE
SLOVENSKEJ:
1. Úloha zavádzať štúrovský jazyk do života
2. Vydávať časopisy, knihy, almanachy,
letopisy
3. Ľudovo-výchovná činnosť
V r.1975 bola zatvorená (aj slov. gymnáziá), obnovili ju až 1919,
trvá dodnes (udržiava kontakty so zahraničnými Slovákmi)
LITERATÚRA MATIČNÉHO OBDOBIA
- romantická
literatúra s prvkami realizmu
- predstavitelia: ĽUDOVÍT KUBÁNI -
Valgatha- pokus o historický román
GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER LASKOMERSKÝ
JÁN PALÁRIK - dramatik
JONÁŠ ZÁBORSKÝ Dva
dni v Chujave - ostrá kritika byrokracie a zemianstva
- skladá sa z 2 častí
1. Deň
škaredý- zobrazuje dedinu (Chujava). aká bola na konci 19. Stor.
2. Deň pekný - rozprávanie,
ako by to malo byť - utopická predstava o novej dedine00
Zones.sk – Zóny pre každého študenta