Život a dielo Ľudovíta Štúra
Autor: janka114
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 853 slov
Počet zobrazení: 24 629
Počet zobrazení: 24 629
Tlačení: 938
Uložení: 962
Uložení: 962
Život a dielo Ľudovíta Štúra
Vznik a vývin slovenskej literatúry v matičnom období.
Poslanie Matice slovenskej v minulosti a dnes.
Ľ. Štúr – Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
Ohlas o Slovenských národných novinách a Orlovi,
Ľud náš obecný,
Reč na uhorskom sneme
ľudovít štúr (Velislav) - (1815-1856)
- narodil sa v Zay Uhrovci
- jeho otec učiteľ, poskytol mu základné vzdelanie; študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, potom na BA lýceu
- na lýceu vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
- študoval v Nemecku v Halle, kde sa jeho vlastenecké cítenie upevnilo a po návrate vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov, preto ho v 1843 odvolali z katedry (bol profesorom)
- bol jazykovedec, novinár, politik, básnik, filozof
- vedúca osobnosť SNO, vodca štúrovskej skupiny (Chal., Botto, Kráľ, Sládk., Hurban, Hodža)
Štúr ako:
1. JAZYKOVEDEC: v 1843 uzákonil spisovný jazyk, kt. zjednotil Slovákov
- spis Nárečja slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí:
- dokazuje v ňom, že iba taký národ je samostatný, kt. má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť
- Náuka reči slovenskej- hláskoslovie, morfológia, syntax, pravopis, fonetika
2. NOVINÁR: prvé politické noviny 1845 Slovenské národňje novini + literárna príloha Orol tatranský
- riešil v nich politické a hospodárske problémy, žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, vybudovanie a zveľadenie priemyslu a obchodu
3. POLITIK: poslanec za Zvolen v Uhorskom sneme – známa Reč na uhorskom sneme, v ktorej žiada to, čo v Slov. nár. novinách
- máj 1848 Štúr, Hurban, Hodža sa zišli v Lipt. Mikuláši a sformovali Žiadosti slov. národa (požívanie slovenčiny v školách a úradoch, autonómiu Slovenska v rámci Uhorska)
- uhorská vláda ich neakceptovala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač- preto utiekli do Čiech. Po potlačení revolúcie boli zrušené demokratické slobody spred revolúcie a štúrovci sa dostali pod policajný dozor
4. BÁSNIK: začal písať po česky, prvá zbierka Dumky večerní
- pesimistické básne, Štúr smúti nad osudom ľudu a žiali i nad sebou
- báseň Rozžehnání: lúči sa s milou, lebo chce svoj život venovať vlasti
- zbierka Spevy a piesne- elegické básne, inšpiruje sa rodným krajom, poznačila ho strata jeho blízkych a strata ideálov
5. FILOZOF: Slovanstvo a svet budúcnosti: domnieval sa, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko
- svoje názory na lit. vyjadril v diele O národních písních a pověstech plemen slovanských: bol presvedčený, že v budúcnosti Slovania vyniknú svojou poéziou, kt. vychádza z ľud. slovesnosti, lebo v nej víťazí láska a vlastenectvo.
6. VODCA SLOVENSKEJ REVOLUČNEJ MLÁDEŽE = Štúrovské hnutie
Štúrovci
Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia, nazvaný podľa jeho najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra. Formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská.
Jej zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. Najväčší rozvoj zaznamenala roku 1935 po príchode Ľudovíta Štúra, ktorý sem vniesol politiku.
Ciele spoločnosti: vzdelávanie v rodnom jazyku, šírenie osvety, študovanie dejín, výklad našich aj slovanských autorov, oslava významných historických udalosti. 24.4.1836 sa tajne uskutočnila pamätná vychádzka na Devín, kde účastníci prijali ku krstným menám aj symbolické slovanské mená (napr. Ľ. Štúr–Velislav).
Štúrovci chceli zlepšovať sociálne a kultúrne pomery ľudu, požadovali zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, žiadali zastaviť maďarizáciu, uznať Slovákov za národ, uplatniť slovenčinu v nižšom školstve, úradoch a v cirkvi.
Zakladali nedeľné školy, knižnice, spolky miernosti, Štúrovci sa zaslúžili za vznik slovenskej hymny, vlajky a znaku.
V roku 1837 spoločnosť zakázali a činnosť sa presunula na Katedru reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúcim katedry bol profesor Palkovič, zástupcom bol Štúr.
Roku 1843 bol Štúr z katedry pre svoje pokrokové myšlienky odvolaný pod zámienkou protištátnej činnosti. Na protest odchádza väčšina študentov s ním do Levoče. Tu vznikajú básne Duma bratislavská od Janka Kráľa a Nad Tatrou sa blýska od Janka Matušku. (dnešná hymna)
slovenská literatúra v matičnom období
1848 – 1875
- revolúcie v 1848 neboli úspešné
- nastáva silný tlak Viedne a ministrom vnútra sa stáva Alexander Bach
- Bachov absolutizmus - tvrdý policajný režim a cenzúra
- vydal nový tlačový zákon - zakázanie vydávania novín a nastáva silná maďarizácia na území Slovenska
Janko Francisci sa stal organizátorom celonárodného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa
6. a 7. júna v Turčianskom sv. Martine – bolo tu prijaté Memorandum slovenského národa
MEMORANDUM SLOVENSKÉHO NÁRODA OBSAHUJE:
1. Štátoprávna požiadavka – žiadajú autonómiu Slovenska v rámci Uhorska
2. Požiadavka na vytvorenie slovenského školstva
3. Slovenčina má byť úradným jazykom
4. Vytvorenie slovenskej kultúry
Požiadavky neboli splnené, dovolili založiť len 3 slovenské gymnáziá (v Revúcej, v Martine a v Kláštore pod Znievom).
4. augusta 1863 sa v Martine Matica slovenská – je to celonárodná inštitúcia, ktorá združovala katolíkov aj evanjelikov:
1. predseda – Štefan Moyzes
1. podpredseda – Karol Kuzmány
ÚLOHY MATICE SLOVENSKEJ:
1. Úloha zavádzať štúrovský jazyk do života
2. Vydávať časopisy, knihy, almanachy, letopisy
3. Ľudovo-výchovná činnosť
V r.1975 bola zatvorená (aj slov. gymnáziá), obnovili ju až 1919, trvá dodnes (udržiava kontakty so zahraničnými Slovákmi)
LITERATÚRA MATIČNÉHO OBDOBIA
- romantická literatúra s prvkami realizmu
- predstavitelia: ĽUDOVÍT KUBÁNI - Valgatha- pokus o historický román
GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER LASKOMERSKÝ
JÁN PALÁRIK - dramatik
JONÁŠ ZÁBORSKÝ Dva dni v Chujave - ostrá kritika byrokracie a zemianstva
- skladá sa z 2 častí
1. Deň škaredý- zobrazuje dedinu (Chujava). aká bola na konci 19. Stor.
2. Deň pekný - rozprávanie, ako by to malo byť - utopická predstava o novej dedine00
Vznik a vývin slovenskej literatúry v matičnom období.
Poslanie Matice slovenskej v minulosti a dnes.
Ľ. Štúr – Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
Ohlas o Slovenských národných novinách a Orlovi,
Ľud náš obecný,
Reč na uhorskom sneme
ľudovít štúr (Velislav) - (1815-1856)
- narodil sa v Zay Uhrovci
- jeho otec učiteľ, poskytol mu základné vzdelanie; študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, potom na BA lýceu
- na lýceu vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
- študoval v Nemecku v Halle, kde sa jeho vlastenecké cítenie upevnilo a po návrate vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov, preto ho v 1843 odvolali z katedry (bol profesorom)
- bol jazykovedec, novinár, politik, básnik, filozof
- vedúca osobnosť SNO, vodca štúrovskej skupiny (Chal., Botto, Kráľ, Sládk., Hurban, Hodža)
Štúr ako:
1. JAZYKOVEDEC: v 1843 uzákonil spisovný jazyk, kt. zjednotil Slovákov
- spis Nárečja slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí:
- dokazuje v ňom, že iba taký národ je samostatný, kt. má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť
- Náuka reči slovenskej- hláskoslovie, morfológia, syntax, pravopis, fonetika
- riešil v nich politické a hospodárske problémy, žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, vybudovanie a zveľadenie priemyslu a obchodu
3. POLITIK: poslanec za Zvolen v Uhorskom sneme – známa Reč na uhorskom sneme, v ktorej žiada to, čo v Slov. nár. novinách
- máj 1848 Štúr, Hurban, Hodža sa zišli v Lipt. Mikuláši a sformovali Žiadosti slov. národa (požívanie slovenčiny v školách a úradoch, autonómiu Slovenska v rámci Uhorska)
- uhorská vláda ich neakceptovala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač- preto utiekli do Čiech. Po potlačení revolúcie boli zrušené demokratické slobody spred revolúcie a štúrovci sa dostali pod policajný dozor
4. BÁSNIK: začal písať po česky, prvá zbierka Dumky večerní
- pesimistické básne, Štúr smúti nad osudom ľudu a žiali i nad sebou
- báseň Rozžehnání: lúči sa s milou, lebo chce svoj život venovať vlasti
- zbierka Spevy a piesne- elegické básne, inšpiruje sa rodným krajom, poznačila ho strata jeho blízkych a strata ideálov
5. FILOZOF: Slovanstvo a svet budúcnosti: domnieval sa, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko
- svoje názory na lit. vyjadril v diele O národních písních a pověstech plemen slovanských: bol presvedčený, že v budúcnosti Slovania vyniknú svojou poéziou, kt. vychádza z ľud. slovesnosti, lebo v nej víťazí láska a vlastenectvo.
6. VODCA SLOVENSKEJ REVOLUČNEJ MLÁDEŽE = Štúrovské hnutie
Štúrovci
Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia, nazvaný podľa jeho najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra. Formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská.
Jej zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. Najväčší rozvoj zaznamenala roku 1935 po príchode Ľudovíta Štúra, ktorý sem vniesol politiku.
Ciele spoločnosti: vzdelávanie v rodnom jazyku, šírenie osvety, študovanie dejín, výklad našich aj slovanských autorov, oslava významných historických udalosti. 24.4.1836 sa tajne uskutočnila pamätná vychádzka na Devín, kde účastníci prijali ku krstným menám aj symbolické slovanské mená (napr. Ľ. Štúr–Velislav).
Štúrovci chceli zlepšovať sociálne a kultúrne pomery ľudu, požadovali zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, žiadali zastaviť maďarizáciu, uznať Slovákov za národ, uplatniť slovenčinu v nižšom školstve, úradoch a v cirkvi.
Zakladali nedeľné školy, knižnice, spolky miernosti, Štúrovci sa zaslúžili za vznik slovenskej hymny, vlajky a znaku.
V roku 1837 spoločnosť zakázali a činnosť sa presunula na Katedru reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúcim katedry bol profesor Palkovič, zástupcom bol Štúr.
Roku 1843 bol Štúr z katedry pre svoje pokrokové myšlienky odvolaný pod zámienkou protištátnej činnosti. Na protest odchádza väčšina študentov s ním do Levoče. Tu vznikajú básne Duma bratislavská od Janka Kráľa a Nad Tatrou sa blýska od Janka Matušku. (dnešná hymna)
slovenská literatúra v matičnom období
1848 – 1875
- revolúcie v 1848 neboli úspešné
- nastáva silný tlak Viedne a ministrom vnútra sa stáva Alexander Bach
- Bachov absolutizmus - tvrdý policajný režim a cenzúra
- vydal nový tlačový zákon - zakázanie vydávania novín a nastáva silná maďarizácia na území Slovenska
Janko Francisci sa stal organizátorom celonárodného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa
6. a 7. júna v Turčianskom sv. Martine – bolo tu prijaté Memorandum slovenského národa
MEMORANDUM SLOVENSKÉHO NÁRODA OBSAHUJE:
1. Štátoprávna požiadavka – žiadajú autonómiu Slovenska v rámci Uhorska
2. Požiadavka na vytvorenie slovenského školstva
3. Slovenčina má byť úradným jazykom
4. Vytvorenie slovenskej kultúry
Požiadavky neboli splnené, dovolili založiť len 3 slovenské gymnáziá (v Revúcej, v Martine a v Kláštore pod Znievom).
4. augusta 1863 sa v Martine Matica slovenská – je to celonárodná inštitúcia, ktorá združovala katolíkov aj evanjelikov:
1. predseda – Štefan Moyzes
1. podpredseda – Karol Kuzmány
ÚLOHY MATICE SLOVENSKEJ:
1. Úloha zavádzať štúrovský jazyk do života
2. Vydávať časopisy, knihy, almanachy, letopisy
3. Ľudovo-výchovná činnosť
V r.1975 bola zatvorená (aj slov. gymnáziá), obnovili ju až 1919, trvá dodnes (udržiava kontakty so zahraničnými Slovákmi)
LITERATÚRA MATIČNÉHO OBDOBIA
- romantická literatúra s prvkami realizmu
- predstavitelia: ĽUDOVÍT KUBÁNI - Valgatha- pokus o historický román
GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER LASKOMERSKÝ
JÁN PALÁRIK - dramatik
JONÁŠ ZÁBORSKÝ Dva dni v Chujave - ostrá kritika byrokracie a zemianstva
- skladá sa z 2 častí
1. Deň škaredý- zobrazuje dedinu (Chujava). aká bola na konci 19. Stor.
2. Deň pekný - rozprávanie, ako by to malo byť - utopická predstava o novej dedine00
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Ľudovít Štúr - prehľad tvorby | Referát | 392 slov | |
Ľudovít Štúr, Činnosť Ľudovíta Štúra | Maturita | 431 slov | |
Ľudovít Štúr | Ostatné | 195 slov | |
Ľudovít Štúr romantizmus | Referát | 336 slov | |
Ľudovít Štúr | Učebné poznámky | 177 slov | |
Ľudovít Štúr | Referát | 334 slov | |
Ľudovít Štúr | Referát | 370 slov | |
Ľudovít Štúr | Maturita | 382 slov | |
Obdobie rozvoja slovenskej romantickej literatúry a miesto Ľudovíta Štúra v ňom; riešenie konfliktu medzi láskou k žene a láskou k vlasti v tvorbe predstaviteľov literatúry slovenského národného obrodenia | Ostatné | 1 005 slov | |
Charakteristika štúrovskej poézie | Referát | 98 slov | |
Štúrovská generácia (maturitná téma) | Referát | 719 slov | |
Ľudovít Štúr | Učebné poznámky | 97 slov | |
Ľúbostná lyrika v poézii Štúrovcov | Referát | 343 slov | |
Znaky preromantizmu, Štúr | Ostatné | 624 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#ľudovít štúr rozlúčenie #rozbor basne Rozžehnani #ludovit stur rozžehnani #ludovit stur rozlucenie hlavna myslienka #rozžehnání #ľudovít štúr #báseň rozlúčenie #ludovit stur rec na uhorskom sneme obsah #Ľudovít Štúr-Na matkinej mohyle #ludovit stur rozžehnani obsah #ľudovít štúr referáty #zivot a dielo Ludovita stura #Ludovit Štúr vyklad #Výkladový sloh o Ludovitovi Sturovi #Rozlúčenie #Ľudovít Štúr diela #Ľudovít Štúr ako politik, jazykovedec, spisovateľ #ľudovít štúr maturita #Ludovit Štúr vyklad -slohova praca #štúrMaturitné témy z literatúry
Diskusia: Život a dielo Ľudovíta Štúra
Pridať nový komentárVygenerované za 0.031 s.