Postmodernizmus
POSTMODERNIZMUS
- post = po, modernizmus = novosť
- prvý
literárny a umelecký smer, ktorý vznikol na americkom kontinente
- jeho vznik je úzko spätý s rozšírením
počítačov a postupným prechodom priemyselnej spoločnosti na
informačnú
- zlom nastáva v 60. a 70. rokoch, keď sa začala
presadzovať rocková hudba
- vo výtvarnom umení pop-art a serigrafie Andyho Warhola
znamenali odklon od vžitých noriem
umeleckej tvorby
- východiskom pre novú poetiku sa stáva najmä odmietavý postoj ku
konzumnej spoločnosti
- kým sa literatúra v Európe vyrovnávala s následkami vojny, americká literatúra sa viac zameriavala
na kritiku konzumnej spoločnosti (J. Salinger – Kto chytá v žite, Jack Kerouac – Na ceste)
- vznik
postmodernizmu: za medzník sa pokladá vznik románu Vladimíra Nabokova – Lolita
- texty postmodernizmu sú zámerne
vytvorené tak, aby sa mohli čítať na rozličných úrovniach (aj pre
náročných aj pre menej náročných čitateľov)
- román
Umberta Eca – Meno ruže možno čítať na rozličných tematických úrovniach:
ü ako kriminálny
príbeh - vyvolávajúci atmosféru gotického románu
- rozlúštenie každej záhady vyžaduje primerané operácie, kroky
ü
ako historický román - o neskorom stredoveku, o epoche zmien a neustáleho strachu
ü ako filozofický román -
odrážajúci spory a nezhody medzi starým a novým svetom
- dochádza tu k rozporu dvoch úplne odlišných myšlienkových prúdov-
na strane výklad pravdy pod zorným uhlom ustavičných zmien (William),
na druhej strane výklad pravdy na základe dogiem (Jorge)
ü ako román o románe=metaromán
- disponujúci intertextuálnymi súvislosťami a mnohými citáciami z iných
diel
- charakteristické znaky postmoderny: 1. citátovosť
2. sériovosť
1.
Citátovosť:
- namiesto písania sa dôraz presúva na znovu-písanie už existujúcich textov
- poučným textom
z tohto hľadiska je poviedka argentínskeho spisovateľa J.L. Borgesa – Autor Quijota
Pierre Menard
- v texte sa ironicky
zdôrazňuje zámer autora: Pierre Menard zasvätil svoj život napísaniu súdobého Dona
Quijota
2.
Sériovosť:
- zaviedol ju do výtvarného umenia zakladateľ pop-artu Andy Warhol
-
prostredníctvom sériovosti spojil reklamu (obchod) s umením a stal sa prvým reklamným umelcom
svetového
významu
- jeho obrazy sú od začiatku 60. rokov iba ručne maľované kópie bez najmenšej stopy vlastného
rukopisu
- sám
nič nové nevytvoril, iba organizoval a usmerňoval prácu na zväčšenie rpedlohy
- takto zhotovil aj celú sériu portrétov americkej
herečky Marilyn Monroeovej - spolu 20 obrazov s
rovnakým portrétom, ale s rozličnými farebnými odtieňmi
-
v literatúre sa tento postup využíva tak, že ten istý príbeh opisuje autor v dvoch, prípadne vo viacerých
obmenách
-
uplatňuje ho aj L. Grendel v próze Ostrá streľba
- uvedenie viacerých možností je typickým znakom postmodernizmu - všetko existuje iba
vo forme
,,keby“, ,,možno“ , ,,ak“
- ustálené symboly postmoderny: zrkadlo, múzeum, knižnica,
labyrint, bludisko, maska
Zrkadlo- používa sa pri vytváraní dvojníka, ale aj pri sformovaní deja
- napr. Borges –
Námet o zradcovi a hrdinovi (v hrdinovi sa zrkadlí zradca, v zradcovi hrdina)
Múzeum- symbol minulosti, tradície
Knižnica- symbol nazhromaždených poznatkov uložených v knihách
Labyrint a Bludisko- zodpovedajú strate orientácie
človeka v postmodernom priestore- strate orientácie
v preľudnených mestách, nových sídliskách
- postmodernizmus často siaha
aj na staré, zdanlivo nepotrebné veci, ktoré sa stávajú základom,
podkladom na tvorbu nových
vecí
- najvhodnejším výrazom na vystihnutie tohto javu sa ukazuje ,,smetisko“ alebo ,,odpad“ ako
metafora na označenie týchto vecí
- aj architektúra obnovuje staré budovy
- vo filme sa tá istá
téma, ten istý film znovu natáča s inými hercami, s novým štábom, v neskoršom obd.
- postmodernizmus bezprostredne súvisí
s rozvojom elektroniky, ktorá ovplyvňuje ďalší vývoj umenia
- televízna obrazovka umožňuje súbežné zapojenie
zvukových, zrakových a slovných informácií od
celkovej výstavby umeleckého diela
- pre text postmoderny je príznačná
prítomnosť viacerých hľadísk, pohľadov, zorných uhlov
a perspektív
- pri tvorbe textu sa
uplatňujú predovšetkým tieto dva aspekty:
ü preskupenie a prelínanie rozličných žánrov a častý výskyt
neliterárnych žánrov (denník, list,
esej, pamäti, kuchársky recept a podobne) v rámci textu. V literárnom diele dochádza k ich
plnoprávnemu uplatneniu buď ako časti textu, alebo na ploche celého textu. Príkladom
môže byť prozaické dielo Pavla Vilikovského
– Slovenský Casanova
ü využitie tzv. ,,palimpsestovej techniky“ spočívajúcej v nadväzovaní textu na
iné texty a voľnom narábaní s citáciami a kvázicitáciami (t.j. predstieranými citáciami). Takéto znovu
napísanie už existujúceho
textu je zaužívaným postupom v literárnych textoch postmoderny.
Prepis starších textov sa však uskutočňuje obyčajne ako paródia
a využíva sa pritom tzv. radikálna irónia
Zones.sk – Zóny pre každého študenta