– post = po, modernizmus = novosť
– prvý literárny a umelecký smer, ktorý vznikol na americkom kontinente
– jeho vznik je úzko spätý s rozšírením počítačov a postupným prechodom priemyselnej spoločnosti na informačnú
– zlom nastáva v 60. a 70. rokoch, keď sa začala presadzovať rocková hudba
– vo výtvarnom umení pop-art a serigrafie Andyho Warhola znamenali odklon
od vžitých noriem
umeleckej tvorby
– východiskom pre novú poetiku sa stáva najmä odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti
– kým sa literatúra v Európe vyrovnávala s následkami vojny, americká literatúra sa viac zameriavala
na
kritiku konzumnej spoločnosti (J. Salinger – Kto chytá v žite, Jack Kerouac – Na ceste)
– vznik postmodernizmu: za medzník sa pokladá vznik románu Vladimíra Nabokova – Lolita
– texty postmodernizmu sú zámerne vytvorené tak, aby sa
mohli čítať na rozličných úrovniach (aj pre
náročných aj pre menej náročných čitateľov)
– román Umberta Eca – Meno
ruže možno čítať na rozličných tematických úrovniach:
ü ako kriminálny príbeh – vyvolávajúci
atmosféru gotického románu
– rozlúštenie každej záhady vyžaduje primerané operácie, kroky
ü ako historický román – o
neskorom stredoveku, o epoche zmien a neustáleho strachu
ü ako filozofický román – odrážajúci spory a nezhody medzi starým a
novým svetom
– dochádza tu k rozporu dvoch úplne odlišných myšlienkových prúdov-
na strane výklad pravdy pod zorným uhlom
ustavičných zmien (William),
na druhej strane výklad pravdy na základe dogiem (Jorge)
ü ako román o románe=metaromán
–
disponujúci intertextuálnymi súvislosťami a mnohými citáciami z iných
diel
– charakteristické znaky postmoderny: 1. citátovosť
2. sériovosť
1. Citátovosť:
– namiesto písania sa dôraz presúva na znovu-písanie už existujúcich textov
– poučným textom z tohto hľadiska je poviedka argentínskeho spisovateľa J.L. Borgesa – Autor
Quijota
Pierre Menard
– v texte sa ironicky zdôrazňuje zámer autora: Pierre Menard zasvätil svoj život napísaniu súdobého
Dona
Quijota
2. Sériovosť:
– zaviedol ju do výtvarného umenia zakladateľ pop-artu Andy Warhol
– prostredníctvom sériovosti spojil reklamu (obchod) s umením a stal sa prvým
reklamným umelcom
svetového významu
– jeho obrazy sú od začiatku 60. rokov iba ručne maľované kópie bez najmenšej stopy
vlastného
rukopisu
– sám nič nové nevytvoril, iba organizoval a usmerňoval prácu na zväčšenie rpedlohy
– takto zhotovil
aj celú sériu portrétov americkej herečky Marilyn Monroeovej – spolu 20 obrazov s
rovnakým portrétom, ale s rozličnými farebnými
odtieňmi
– v literatúre sa tento postup využíva tak, že ten istý príbeh opisuje autor v dvoch, prípadne vo
viacerých
obmenách
– uplatňuje ho aj L. Grendel v próze Ostrá streľba
– uvedenie viacerých možností je typickým znakom
postmodernizmu – všetko existuje iba vo forme
,,keby“, ,,možno“ , ,,ak“
– ustálené symboly postmoderny: zrkadlo, múzeum, knižnica, labyrint, bludisko, maska
Zrkadlo- používa sa pri vytváraní dvojníka, ale aj pri sformovaní deja
– napr. Borges – Námet o zradcovi a hrdinovi (v hrdinovi sa zrkadlí zradca, v zradcovi hrdina)
Múzeum- symbol minulosti, tradície
Knižnica- symbol nazhromaždených poznatkov uložených v knihách
Labyrint a Bludisko-
zodpovedajú strate orientácie človeka v postmodernom priestore- strate orientácie
v preľudnených mestách, nových sídliskách
–
postmodernizmus často siaha aj na staré, zdanlivo nepotrebné veci, ktoré sa stávajú základom,
podkladom na tvorbu
nových vecí
– najvhodnejším výrazom na vystihnutie tohto javu sa ukazuje ,,smetisko“ alebo ,,odpad“ ako
metafora na označenie týchto vecí
– aj architektúra obnovuje staré budovy
– vo filme sa tá istá téma, ten istý film znovu natáča s inými hercami, s novým štábom, v neskoršom obd.
– postmodernizmus bezprostredne súvisí s rozvojom elektroniky, ktorá ovplyvňuje ďalší vývoj umenia
– televízna obrazovka umožňuje súbežné zapojenie
zvukových, zrakových a slovných informácií od
celkovej výstavby umeleckého diela
– pre text postmoderny je príznačná
prítomnosť viacerých hľadísk, pohľadov, zorných uhlov
a perspektív
– pri tvorbe textu sa
uplatňujú predovšetkým tieto dva aspekty:
ü preskupenie a prelínanie rozličných žánrov a častý výskyt neliterárnych
žánrov (denník, list,
esej, pamäti, kuchársky recept a podobne) v rámci textu. V literárnom diele dochádza k ich
plnoprávnemu
uplatneniu buď ako časti textu, alebo na ploche celého textu. Príkladom
môže byť prozaické dielo Pavla Vilikovského – Slovenský
Casanova
ü využitie tzv. ,,palimpsestovej techniky“ spočívajúcej v nadväzovaní textu na iné texty a voľnom
narábaní s citáciami a kvázicitáciami (t.j. predstieranými citáciami). Takéto znovu
napísanie už existujúceho textu je zaužívaným
postupom v literárnych textoch postmoderny.
Prepis starších textov sa však uskutočňuje obyčajne ako paródia a využíva sa pritom tzv.
radikálna irónia