Postmodernizmus

Postmodernizmus

– post = po, modernizmus = novosť

– prvý literárny a umelecký smer, ktorý vznikol na americkom kontinente

– jeho vznik je úzko spätý s rozšírením počítačov a postupným prechodom priemyselnej spoločnosti na informačnú

– zlom nastáva v 60. a 70. rokoch, keď sa začala presadzovať rocková hudba

– vo výtvarnom umení pop-art a serigrafie Andyho Warhola znamenali odklon od vžitých noriem
umeleckej tvorby

– východiskom pre novú poetiku sa stáva najmä odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti

– kým sa literatúra v Európe vyrovnávala s následkami vojny, americká literatúra sa viac zameriavala
na kritiku konzumnej spoločnosti (J. Salinger – Kto chytá v žite, Jack Kerouac – Na ceste)

– vznik postmodernizmu: za medzník sa pokladá vznik románu Vladimíra Nabokova – Lolita

– texty postmodernizmu sú zámerne vytvorené tak, aby sa mohli čítať na rozličných úrovniach (aj pre
náročných aj pre menej náročných čitateľov)

– román Umberta Eca – Meno ruže možno čítať na rozličných tematických úrovniach:
ü ako kriminálny príbeh – vyvolávajúci atmosféru gotického románu
– rozlúštenie každej záhady vyžaduje primerané operácie, kroky
ü ako historický román – o neskorom stredoveku, o epoche zmien a neustáleho strachu
ü ako filozofický román – odrážajúci spory a nezhody medzi starým a novým svetom
– dochádza tu k rozporu dvoch úplne odlišných myšlienkových prúdov-
na strane výklad pravdy pod zorným uhlom ustavičných zmien (William),
na druhej strane výklad pravdy na základe dogiem (Jorge)
ü ako román o románe=metaromán
– disponujúci intertextuálnymi súvislosťami a mnohými citáciami z iných
diel

– charakteristické znaky postmoderny: 1. citátovosť

2. sériovosť

1. Citátovosť:

– namiesto písania sa dôraz presúva na znovu-písanie už existujúcich textov

– poučným textom z tohto hľadiska je poviedka argentínskeho spisovateľa J.L. Borgesa – Autor Quijota
Pierre Menard

– v texte sa ironicky zdôrazňuje zámer autora: Pierre Menard zasvätil svoj život napísaniu súdobého Dona
Quijota

2. Sériovosť:

– zaviedol ju do výtvarného umenia zakladateľ pop-artu Andy Warhol

– prostredníctvom sériovosti spojil reklamu (obchod) s umením a stal sa prvým reklamným umelcom
svetového významu

– jeho obrazy sú od začiatku 60. rokov iba ručne maľované kópie bez najmenšej stopy vlastného
rukopisu

– sám nič nové nevytvoril, iba organizoval a usmerňoval prácu na zväčšenie rpedlohy

– takto zhotovil aj celú sériu portrétov americkej herečky Marilyn Monroeovej – spolu 20 obrazov s
rovnakým portrétom, ale s rozličnými farebnými odtieňmi

– v literatúre sa tento postup využíva tak, že ten istý príbeh opisuje autor v dvoch, prípadne vo viacerých
obmenách

– uplatňuje ho aj L. Grendel v próze Ostrá streľba

– uvedenie viacerých možností je typickým znakom postmodernizmu – všetko existuje iba vo forme
,,keby“, ,,možno“ , ,,ak“

– ustálené symboly postmoderny: zrkadlo, múzeum, knižnica, labyrint, bludisko, maska

Zrkadlo- používa sa pri vytváraní dvojníka, ale aj pri sformovaní deja

– napr. Borges – Námet o zradcovi a hrdinovi (v hrdinovi sa zrkadlí zradca, v zradcovi hrdina)

Múzeum- symbol minulosti, tradície

Knižnica- symbol nazhromaždených poznatkov uložených v knihách

Labyrint a Bludisko- zodpovedajú strate orientácie človeka v postmodernom priestore- strate orientácie
v preľudnených mestách, nových sídliskách

– postmodernizmus často siaha aj na staré, zdanlivo nepotrebné veci, ktoré sa stávajú základom,
podkladom na tvorbu nových vecí

– najvhodnejším výrazom na vystihnutie tohto javu sa ukazuje ,,smetisko“ alebo ,,odpad“ ako
metafora na označenie týchto vecí

– aj architektúra obnovuje staré budovy

– vo filme sa tá istá téma, ten istý film znovu natáča s inými hercami, s novým štábom, v neskoršom obd.

– postmodernizmus bezprostredne súvisí s rozvojom elektroniky, ktorá ovplyvňuje ďalší vývoj umenia

– televízna obrazovka umožňuje súbežné zapojenie zvukových, zrakových a slovných informácií od
celkovej výstavby umeleckého diela

– pre text postmoderny je príznačná prítomnosť viacerých hľadísk, pohľadov, zorných uhlov
a perspektív

– pri tvorbe textu sa uplatňujú predovšetkým tieto dva aspekty:
ü preskupenie a prelínanie rozličných žánrov a častý výskyt neliterárnych žánrov (denník, list,
esej, pamäti, kuchársky recept a podobne) v rámci textu. V literárnom diele dochádza k ich
plnoprávnemu uplatneniu buď ako časti textu, alebo na ploche celého textu. Príkladom
môže byť prozaické dielo Pavla Vilikovského – Slovenský Casanova

ü využitie tzv. ,,palimpsestovej techniky“ spočívajúcej v nadväzovaní textu na iné texty a voľnom narábaní s citáciami a kvázicitáciami (t.j. predstieranými citáciami). Takéto znovu
napísanie už existujúceho textu je zaužívaným postupom v literárnych textoch postmoderny.
Prepis starších textov sa však uskutočňuje obyčajne ako paródia a využíva sa pritom tzv. radikálna irónia