Špecifikujte úlohu komunikácie v manažérskej práci.
Manažérska komunikácia ako proces (etapy). Vysvetlíte, čo sa rozumie pod pojmom
efektívna komunikácia. Bariéry efektívnej komunikácie a ich prekonávanie. Asertivita v manažérskej komunikácií.
Manažérska komunikácia je základom vytvárania audržiavania vzťahov spodriadenýmipracovníkmi alebo členmi organizačného tímu. Je to dôležitá časť manažérskej funkcie vedenia. Bez
nej nemôžu manažéri ovplyvniť jednotlivcov a skupiny tak, aby svojim výkonom dosiahli stanovené ciele. V štúdiách sa uvádza, že až 80%
pracovného času zaberá ústna komunikácia. Komunikácia je prenos informácií od zdroja k prijímateľovi, čo znamená prenos vzájomného
porozumenia medzi nimi pomocou symbolov. Ak z ich prenosu nevyplýva vzájomné porozumenie, nejde o komunikáciu.
Fázy komunikačného procesu –
zaslanie,
prijatie,
porozumenie,
akceptovanie.
V komunikačnom procese dochádza
k výmene
informácií
medzi vysielateľom správy
a prijímateľom správy prostredníctvom komunikačného kanála. Tento
proces je ukončený prijatím a pochopením správy.
Vysielateľ správy
–transformuje myšlienky do slov. Musí zvoliť vhodnú štruktúru slov, dĺžku,spôsob, štýl.
Musí zohľadniť kto je prijímateľom správy teda svoj cieľ. Informácie musí zakódovať tak, aby boli pre prijímateľa jasné a
zrozumiteľné.
Komunikačný kanál –môže nadobudnúť formuústnu-priamutvárou v tvár
alebonepriamunapr. cez telefón. Písomnú napr.
prostredníctvom mailu. Výber kanála závisí od charakteru vysielanej správy, poslucháčov, konkrétnej situácie aj od osobnostných vlastností
a zručností vysielateľa. Čím je kanál dlhší, tým je väčšia možnosť skreslenia informácií.
Prijímateľ správy
–musí správa prijať, dekódovať a pochopiť.Správne pochopenie správyovplyvňuje postoj k správe, vysielateľovi, odborná úroveň, komunikačné zručnosti prijímateľa, efektívne počúvanie či
očakávania.
Počas celého procesu zasahuje do komunikácie šum. Môžu to byť fyzikálne šumy z
vonkajšieho prostredia napr. akustický šum, fyziologické napr. narušená schopnosť počuť teda choroba alebo psychologické napr.
roztržitosť.
Komunikačný proces je nezvrátiteľný, teda slová sa nedajú zobrať späť. Je potrebné si
ichnajprv zvážiť a potom vysloviť. Je to obojstranný proces, a tak by si mal prijímateľ overiť správnosť pochopenia
správy, ktorú prijal spätnou väzbou.
Komunikácia a komunikačný proces sú vo všeobecnosti charakterizované ako proces
odosielania, sprostredkúvania, prenosu, prijímania a dešifrovania informácií. V teórii a praxi sa spravidla rozlišujú dva základné druhy
komunikácie a komunikačného procesu:
• Interpersonálna a intrapersonálna komunikácia je v podstate proces
výmenyinformácií medzi pôvodcom a príjemcom správy zoči-voči pri zapojení všetkých prirodzených komunikačných
nástrojov v rámci neopakovateľnej komunikačnej situácie. Vo všeobecnosti je interpersonálna komunikácia charakterizovaná ako zložitý
a mnohostranný proces, ktorý prebieha medzi ľuďmi, v rámci ktorého dochádza k vzájomnej výmene informácií, a to v rovine
oznamovania informácií a v rovine prijímania informácií. Interpersonálna komunikácia vzniká ako produkt sociálno-psychologických a
medziľudských vzťahov, je pre ňu charakteristické to, že je väčšinou spontánna, vzniká náhodne aj účelovo najmä v problémovej
situácii.
Intrapersonálna komunikácia je špecifickým druhom interpersonálnej komunikácie prebiehajúcej v intraindividuálnom
psychickom prostredí jednotlivca, pričom ten istý človek v nej vystupuje ako odosielateľ a príjemca informácie. V psychológii sa tento typ
komunikácie nazýva aj rozhovor sám so sebou. Intrapersonálna komunikácia je súčasťou každého komunikačného procesu. Úzko súvisí s
osobnostnými regulačnými mechanizmami, hodnotovým systémom a etickými normami jednotlivca.
• Masová komunikácia
je vymedzená ako „množinová komunikácia". Znamená to, žedo komunikačného procesu v role odosielateľov a
príjemcov správy vstupuje množina komunikantov, čo vyžaduje použiť aj iné komunikačné nástroje a postupy ako pri interpersonálnej
komunikácii. Masová komunikácia prebieha aj vo vnútropodnikovom prostredí. Jej obsahom a cieľom je verejné sprostredkúvanie a odosielanie
informácií, pričom spravidla nejde o jedného, ale o organizovanú skupinu komunikátorov a zároveň nejde o jedného, ale o množinu adresátov,
príjemcov, ktorí môžu, ale nemusia byť organizovaní, časovo alebo priestorovo vzdialení (napríklad nadnárodné spoločnosti, medzinárodné
finančné a obchodné korporácie a pod.). Pritom do tohto komunikačného procesu vstupujú aj ďalší komunikátori, ktorí sprostredkúvajú
prenos informácie alebo predmetu, čo znamená, že na sprostredkovanie informácie sa použijú masové komunikačné prostriedky - médiá.
Vysvetlíte, čo sa rozumie pod pojmom efektívna komunikácia.
Komunikácia manažéra s
podriadeným
Aby rozhovor medzi manažérom a napríklad podriadeným prebiehal čo najefektívnejšie, pred jeho začatím je
treba zvážiť:
• prečo komunikujeme • čo chceme vyjadriť, čo si myslíme, že vyjadrujeme • aký
spôsob komunikácie je k tomu najvhodnejší
Významnou schopnosťou, ktorú by mal každý manažér u seba rozvíjať sú
empatickéschopnosti .Ďalším dôležitým determinantom efektívnej komunikácieje vytvorenie
pozitívnej atmosféry.
Efektívnosť interpersonálnej komunikácie zvyšuje spätná väzba.
Bariéry efektívnej komunikácie – prekážky v efektívnej interpersonálnej komunikáciinastávajú vo
všetkých fázach komunikačného procesu.
Bariéry na strane vysielateľa –neusporiadanosť
informácií do zrozumiteľného celku,skreslenie informácií vplyvom subjektívnej prercepie (vnímania), neúplnosť,
nezrozumiteľnosť informácií, nesprávna voľba jazyka, nesprávna voľba komunikačného kanála.
Bariéry na strane
prijímateľa – nepozornosť, nesústredenosť, nezáujem, skákanie do reči,nevšímanie si neverbálnych signálov,
selekcia informácií, neefektívne počúvanie.
Bariéry v komunikačnom kanáli– šumy vkomunikačnom kanáli, nevhodný výber, veľaúrovní komunikačnej siete v organizácii má
za následok selekciu informácií.
Asertivita v manažérskej komunikácii – je charakterizovanáako teória medziľudskejkomunikácie. Ide o teóriu seba-presadzovania. Asertívne typy jasne definujú a vysvetľujú
svoje stanoviská. Neboja sa oponovať, buď použijú argumenty alebo tvrdo si stoja za svojim názorom. V podstate ide o umenie ovládať
komunikačné techniky, ktoré nám pomôžu presadiť naše oprávnené požiadavky, alebo hovoriť NIE na neprijateľné nároky bez toho, aby sme
sa dotkli práv druhých.