Hierarchia stratégií v organizácii
22. Hierarchia stratégií v organizácii.
Generálna stratégia organizácie.
Konkurenčné stratégie strategických podnikateľských jednotiek. Funkčné stratégie (marketingová, finančná, výrobná, ľudských zdrojov a
pod.)
Generálna stratégia (korporačná,
alebo podniková stratégia) je zastrešujúca stratégia. V rámci nej sú vytvárané vízie, vymedzenie
poslania a strategické ciele a na jej základe sú hľadané vhodné varianty stratégie. Tu sa rozhoduje o portfóliu, teda v čom podnikať.
Nevsádzame všetko na jeden biznis, skúšame v nových atraktívnych odboroch a zvažujeme, čo ďalej. Či bude biznis, tak o tom
rozhoduje firma ako celok. Za tvorbu je zodpovedný vrcholový manažment.
Konkurenčné stratégie
SBU
SBU (Strategic Business Units) – strategická podnikateľská jednotka – je pojem z
oblasti strategického manažmentu, nie je organizačná jednotka, ale jednotka v rámci strategického manažmentu organizácie. Je v
podstate odvetvie, resp. odbor výroby alebo služieb, v ktorom firma pôsobí.
SBU je pojem, ktorý bol v manažmente zavedený
postupne a nesúvisí s organizačnou štruktúrou. Je to biznis, odvetvie, v ktorom firma pôsobí. Ak firma pôsobí v troch odboroch, tak musí
mať 3 SBU. Firmy môžu byť špecializované na 1 odbor resp. môžu byť diverzifikované vo viacerých SBU. Súbor SBU potom tvorí jej
podnikateľské portfólio. Každý jeden biznis má iných konkurentov, iných zákazníkov, iných dodávateľov, vyrába iné produkty...
Stratégia sa musí robiť za konkrétny biznis. Aby sa vlastné organizačné jednotky nesprávali na trhu ako konkurenti, majú vytvorenú vlastnú
spoločnú stratégiu. Na tvorbe konkurenčnej stratégie sa podieľajú manažéri pôsobiaci v odbore (stredný manažment). Koncepcia SBU vytvorila
firma General Electrics. Na základe KS rozpracovávame funkčné stratégie.
V prípade diverzifikovanej firmy
(korporácie) si musí firma vymedziť pre každý z odborov svojho podnikania (pre každý business) osobitnú
konkurenčnú stratégiu – SBU.
Funkčné stratégie – Funkčné stratégie sú prostriedkom na
splnenie cieľov. Každá podniková funkcia vyžaduje špecifický a integrujúci plán činnosti. Nachádzajú sa na treťom stupni
podnikovej hierarchie za stratégiami podnikovými a podnikateľskými. Ich primárnou úlohou je podporovať podnikateľské stratégie pri
získavaní a upevňovaní konkurenčnej výhody a sekundárnou úlohou stanovovať spôsoby a formy dosahovania vlastných funkčných cieľov
Stratégia podniku alebo SPJ nemôže byť úspešná, resp. úspešne realizovaná, pokiaľ nebude dopracovaná až do jednotlivých
funkčných stratégií. Medzi základné funkčné stratégie patria:
• Marketingová – marketingová
logika, ktorou podnik dosahuje svoje marketingové
ciele. Marketingová stratégia pozostáva z rozhodovaní
o nákladoch marketingu, o marketingovom mixe a o alokácii marketingových zdrojov vo vzťahu k očakávaným environmentálnym a konkurenčným
podmienkam.
• Výrobná – Výrobná stratégia je ako funkcia najviac spojená s výrobnými firmami,
ale primerane sa uplatňuje vo všetkých iných podnikaniach. Výrobná stratégia má usmerňovať rozhodovanie v dvoch
skupinách otázok:
1. O základnej podstate systému manažmentu výroby podniku, v ktorom sa hľadá rovnováha medzi
investičným vstupom a výstupom výroby,
2. O rozmiestňovaní, navrhovaní zariadení a o plánovacom procese, ktorý má byť v
súlade so stratégiami firmy.
• Inovačná – Technický pokrok v každej dobre
prosperujúcej firme je neodmysliteľnou podmienkou jej ekonomického rozvoja a veľakrát i podmienkou pre jeho prežitie v
dnešnom dynamickom prostredí. Nakoľko prichádza v trhovej ekonomike k veľkým zmenám, firma musí tieto zmeny predvídať, prípadne ich sama
iniciovať. Prostriedkom k tomu sú inovačné stratégie a rýchle zavádzanie inovácií do všetkých podnikových činností výrobného procesu.
Inovačná stratégia je zameraná na dve základné oblasti, a to oblasť inovácie výrobkov a oblasť inovácie procesu
výroby.
• Personálna (ľudských zdrojov) – Súvisí s tendenciami
povyšovania ľudského faktora medzi základné ľudské faktory úspešného rozvoja firmy. Podceňovanie tohto faktora
a tým i stratégie ľudských zdrojov sa môže odraziť v narastajúcej fluktuácii, nevyhovujúcej kvalifikačnej, profesnej alebo vekovej
štruktúre zamestnancov. Toto znamená nepriaznivý vplyv tejto funkčnej oblasti na výkon ostatných funkcií firmy. Bez vhodných ľudí na
správnych miestach by akokoľvek dobre sformulovaná stratégia nebola úspešná. Toto poznanie vedie k rozvoju riadenia ľudských zdrojov.
• Finančná – Finančná stratégia má medzi funkčnými stratégiami osobitné
postavenie. Správna finančná stratégia umožňuje vytvoriť podmienky pre rozvoj ďalších funkčných stratégií, a
tým i stratégie SBU ako celku. Finančná situácia firmy je podmienená peňažným tokom, úverovou pozíciou
a likviditou.
• Environmentálna – Podniky,
ktorých činnosť ovplyvňuje životné prostredie, sú často stavané pred otázku, ako optimálne riadiť svoje aktivity
tak, aby sa minimalizoval dopad bežnej prevádzky na životné prostredie a aby sa minimalizovali riziká vyplývajúce
z nepredvídaných a
havarijných situácií. Mnohé z nich to riešia investovaním do opatrení čiastočne zlepšujúcich životné prostredie, najmä do tých, na
ktoré je najväčší tlak zo strany štátnej správy alebo verejnosti.
• Logistická –
Strategický manažment v tradičnom logistickom poňatí vyplňuje cyklus činnosti, na jeho počiatku je
vždy analýza okolia spoločnosti (priame a nepriame vplyvy vonkajšieho prostredia spoločnosti) a následne analýza samotnej spoločnosti.
• Informačná – V súčasnosti rezonuje v odbornej
literatúre, ale aj na verejnosti, všeobecný názor, že informačné technológie (IT) predstavujú pre podnik
konkurenčnú výhodu.
• Stratégia kvality – Začiatkom deväťdesiatych
rokov minulého storočia prognostici
vyhlasovali, že koniec storočia a najmä 21. storočie sa bude
vyznačovať snahou o kvalitu vo všetkých oblastiach. Mnohým sa to zdalo nereálne vzhľadom k rade problémov súčasného sveta. Reálny život
však ukázal, že v kultúrnych krajinách sa kvalita výrobkov a služieb stala samozrejmosťou. V súvislosti s celosvetovým úspechom filozofie a
stratégie manažérstva kvality je nevyhnutné neustále zlepšovať jednotlivé prístupy a trendy, nemať medzery a nedostatky v definovaných
požiadavkách a byť súčasťou všetkých zamestnancov a zainteresovaných strán.
• Etická stratégia podniku
– Ak podnik prijíma etiku podnikania ako výzvu moderného strategického manažmentu, znamená to, že
zvažuje o etike ako o nevyhnutnej súčasti podnikovej kultúry a nie ako o nevyhnutnom zle. Prienik etiky a ekonomiky sa deje na celospoločenskej,
podnikovej a individuálnej úrovni. Preto môže požadované etické správanie sa zo strany podniku naraziť na nepochopenie zo strany jednotlivca
ale aj iných účastníkov hospodárskeho života.
• Politicko–právna – Právo sa vo všeobecnosti
pokladá za najvýznamnejšiu súčasť spoločenskej nadstavby, aj keď samozrejme nemožno vonkoncom podceňovať funkciu
a úlohy morálky, filozofie, náboženstva a pod. Napriek jeho reglementačnej nezastupiteľnosti je faktorom, ktorý determinuje efektivitu
pôsobenia práva, politiky a celková spoločensko-politická klíma determinovaná základnými determinantmi jej smerovania akými sú
spoločensko-politický systém.
• Stratégia zahraničnoobchodnej podnikateľskej činnosti
– Zahraničnoobchodná podnikateľská činnosť podniku je jedna zo sfér
podnikateľskej činnosti, ktorá mu umožňuje diverzifikáciu vlastných podnikateľských zámerov, využitie medzinárodných skúsenosti vo
vybranej obchodnej činnosti, a tiež určité rozloženie rizika a zisku. Jej smery, formy a metódy závisia od druhu podnikateľského zámeru
podniku – výrobného, obchodného, finančného alebo kombinovaného.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta