17. Teória manažérskeho rozhodovania – východiská a základné princípy
17. Teória manažérskeho rozhodovania – východiská a základné princípy
Definícia
rozhodovania. Rozhodovanie ako súčasť ľudského myslenia. Rozhodovanie v meniacom sa prostredí. Definícia manažérskeho
rozhodovania. Tvorivý (kreatívny) a analytický (logický) prístup k rozhodovaniu.
Definícia rozhodovania ako
subjektovo-objektovej aktivity ľudí
Rozhodovanie ľudí je vyvíjajúca sa subjektovo-objektová ľudská aktivita, ktorá
na vyššom stupni než u ostatných živých organizmov, t.j. i s použitím nášho myslenia, umožňuje rozhodovaciemu subjektu využiť
princíp voľby z množiny jeho konaní ako svoju účelnú reakciu na podnety, prekážky alebo problémy, na ktoré v okolitej prírode alebo
v spoločnosti naráža, aby uspokojil svoje subjektívne záujmy.
Ľudský subjektovo-objektový vzťah –
vzťah moci a slobody (protikladný vzťah)
- geneticky podvedomá túžba ľudí po slobode namierená proti moci
- túžba slobodne
rozhodovať
- vodcovskú aktívnu úlohu má rozhodovací subjekt
- pasívnu úlohu má rozhodovací objekt
- rozhodovanie
ľudí je preto prevažne subjektívne
Rozhodovací subjekt je aktívny ľudský individuálny, skupinový alebo
spoločenský činiteľ rozhodovania, ktorý má vodcovské postavenie voči objektu rozhodovania tým, že o ňom predovšetkým
v prospech svojich subjektívnych záujmov rozhoduje.
- základný kameň rozhodovania
- individuálny / skupinový / národne
spoločenský / národne globálny
- spoločenská existencia ho viac či menej núti rešpektovať jeho spoločenské okolie, potlačovať
svoje individuálne záujmy v prospech záujmov skupinových (kolektívne racionálne preferovanie / individuálne racionálne)
-
rozhodovanie rozh.subjektu je priamo alebo nepriamo spoločenským (závislé od svojho spoločenského okolia)
- individuálne záujmy
v konfrontácii so spoločenskými – sociálna rozpornosť
Objekt rozhodovania je človek, predmet, jav alebo
proces objektívnej reality, ktorý je pre rozhodovací subjekt podnetom a predmetom jeho rozhodovacích aktivít, ich východiskom a cieľom.
- v rozhodovaní zastáva submisívnu úlohu
- môže mať charakter hmotného reálneho objektu sveta, ale aj nehmotnej abstraktnej
konštrukcie vedomia
Vývoj dvoch základných smerov a špecifík manažérskeho rozhodovania (?)
1) Humanistický – nazývaný nepresne deskriptívny, neprogramovaný alebo stochastický
2) Matematický – chápaný aj ako
preskriptívny, programovaný alebo normatívny
Hlavné smery v rozhodovaní (Šnapka):
- behaviorálny
smer (ľudský faktor, motivácia, vzťahy,...)
- sociálne systémový smer (sociologický rozbor formalizovaných organizácií)
-
matematický smer (exaktné metódy)
Rozhodovací proces:
a) racionálny prístup – systematický
proces krok za krokom
- ekonomicky založená organizácia, ktorej manažéri sú objektívny a majú všetky dostupné informácie
- proces: definícia cieľa – identifikácia problému – určenie typu rozhodnutia (programované/neprogramované) – tvorba alternatív
(hľadanie nových príležitostí a hrozieb z okolia) – vyhodnotenie – voľba alternatívy – implementácia – kontrola a monitoring
- nevýhodou je zvyčajne nedostatok informácií, nedodržiavanie celého procesu a nejasnosť ohľadom budúcnosti
b) behaviorálny
prístup – predpoklad obmedzenej racionality
- manažéri nemajú všetky informácie ani nepoznajú všetky alternatívy a tak sa
snažia vybrať najprijateľnejšiu alternatívu
- princíp suboptimalizácie (vedomé akceptovanie horšieho ako optimálneho výsledku aby
sa vyhlo nezamýšľanému negatívnemu vplyvu na iné časti organizácie), obetovania (tvorba alternatív a ich vyhodnocovanie pokiaľ sa nenájde
taká, ktorá spĺňa minimálne podmienky) a rules of thumb (procedúry a zažité riešenia)
Triedy rozhodovania podľa
hľadiska racionality
1) podvedomé (pudové, inštinktívne, vrodené, zmyslové, emocionálne, spontánne, automatické,...)
2) rutinované
3) vedomé (rozumové, myšlienkové, uvedomelé, vyvinuté, logické, voľné,
programované,...)
Zvyšovanie racionality rozhodovania
- účelnejšie konanie
- účelnejšie uspokojovanie
- ideálnym pojmom je objektívna racionalita
- v zložitých rozhodovacích situáciách
- pomer podvedomého k vedomému
rozhodovaniu je 80:20 (odhad)
Všeobecné podmienky racionálneho manažérskeho rozhodovania:
- musíme poznať alebo
stanoviť rozhodovací subjekt a jeho kompetencie – zodpovednosť a právomoc (právomoc je možné delegovať, ale zodpovednosť nie)
- primerané znalosti a zručnosti rozhodovacieho subjektu (manažéri s potrebným minimom kvalifikácie)
- manažérsky
rozh.subjekt má nielen právo, ale aj povinnosť rozhodnúť
- musíme poznať profilujúci výrobný a obchodný program
podniku (biznis plán)
- musíme definovať sústavu plánov na všetkých úrovniach organizácie (aby každý vedel, čo sa od neho
v budúcnosti očakáva, ciele a cesty ich dosiahnutia)
- musí byť zabezpečená komunikácia potrebných informácií
v reálnom čase riadenia (info na správnom mieste v správnom čase)
- musí byť k dispozícii aspoň minimálna varieta
riešení (aspoň dve nenulové varianty riešenia)
- rozhodnutie musí byť jednoznačné
- musí byť
zabezpečená včasná realizácia rozhodnutia
Vzťah rozhodovania k riadeniu, informáciám a motivácii
z manažérskeho pohľadu
Manažérske rozhodovanie je jadrom a nástrojom riadenia.
- subjekt rozhodovania =
riadiaci pracovník (manažér)
- objekt rozhodovania = ekonomické celky
- manažérske rozhodovanie by malo byť čo
najefektívnejšie (ale často je intuitívne)
Relevantné informácie sú vlastným pracovným predmetom manažérskeho
rozhodovania
- sú priamo späté s možnosťami rozhodovacieho subjektu poznávať a transformovať svet a seba v ňom
- nie je
možné rozhodovať za úplnej absencie informácií (neexistuje rozhodovanie za úplnej neistoty) a nie je tiež možné získať všetky
informácie (neexistuje rozhodovanie za úplnej istoty)
- z tohto informačného pohľadu sa dá rozhodovanie považovať za
účelovú kvantitatívnu transformáciu informácií, ktorá sa v jeho kulminačnom bode (rozhodnutí) mení na kvalitatívnu
transformáciu
Model riadenia ako množinového prieniku jeho základných zložiek (kruhy v trojrozmernom priestore):
-
informácie
- motivácia
- rozhodovanie
Axonometrické zobrazenie vzťahu motivácie, informácií
a rozhodovania:
R riadenie
I informácie
M motivácia
Ro rozhodovanie
Jednotlivé kruhy predstavujú
sféricky modelované množiny štrukturálnych prvkov jednotlivých systémov, ich prieniky a vzťahy medzi nimi.
- vzťahy môžu byť
bilaterálne, trilaterálne a quatrolaterálne
- čisto hypotetické znázornenie, lebo chýba štvrtá dimenzia času
Polemika k zavedeným normatívnym názorom rozhodovania za istoty, neistoty a rizika
Rozhodovanie sa uskutočňuje za podmienok určitej ohraničenej neistoty, vyplývajúcej z nedostatku informácií
o budúcom správaní rozhodovacieho subjektu i objektu rozhodovania vo vnútri viac, alebo menej rozvinutého pravdepodobnostného poľa,
s väčším, alebo menším rizikom z jeho následkov, čím vytvárame isté napätie medzi tým, čo je, čo chceme, aby sa stalo, a čo sa
skutočne stane.
Nesprávne podmienky rozhodovania:
- podmienky istoty (úplne vopred známe
informácie) – nemožnosť využiť princíp voľby, lebo jediná regulovaná cesta je už predurčená, preto rozhodovanie nenastáva
-
podmienky neistoty (úplná absencia informácií) – nie je možné určiť ani objekt ani subjekt rozhodovania, nemôžeme rozhodovací
proces naštartovať
- podmienky rizika – vylučuje predchádzajúce podmienky (znásobenie rôznou mierou informácií obsahuje aj
predošlé prípady)
Štyri východiskové situácie rozhodovania s následkami a výslednými pravdepodobnosťami
(Hebák):
1) priestor akcií – množina všetkých možných rozhodnutí, kt.môžu byť učinené (A=(A1,A2,...,Aj))
2) priestor výsledkov – množina všetkých možných situácií, ku ktorým môže dôjsť (S=(S1,S2,...,Si))
3)
ekonomické dôsledky – náklady, výnosy, zisky, či straty – funkcia, ktorá ku každej kombinácii akcie a situácie priraďuje jej
dôsledok (xij=d(Si,Aj))
4) pravdepodobnosti situácií a výsledkov
==> neistotu v rozhodovaní nahradzuje
pravdepodobnostnými polami
Zones.sk – Zóny pre každého študenta