17. Teória manažérskeho rozhodovania – východiská a základné princípy

17. Teória manažérskeho rozhodovania – východiská a základné princípy

Definícia rozhodovania. Rozhodovanie ako súčasť ľudského myslenia. Rozhodovanie v meniacom sa prostredí. Definícia manažérskeho rozhodovania. Tvorivý (kreatívny) a analytický (logický) prístup k rozhodovaniu.

Definícia rozhodovania ako subjektovo-objektovej aktivity ľudí

Rozhodovanie ľudí je vyvíjajúca sa subjektovo-objektová ľudská aktivita, ktorá na vyššom stupni než u ostatných živých organizmov, t.j. i s použitím nášho myslenia, umožňuje rozhodovaciemu subjektu využiť princíp voľby z množiny jeho konaní ako svoju účelnú reakciu na podnety, prekážky alebo problémy, na ktoré v okolitej prírode alebo v spoločnosti naráža, aby uspokojil svoje subjektívne záujmy.

Ľudský subjektovo-objektový vzťah – vzťah moci a slobody (protikladný vzťah)

– geneticky podvedomá túžba ľudí po slobode namierená proti moci

– túžba slobodne rozhodovať

– vodcovskú aktívnu úlohu má rozhodovací subjekt

– pasívnu úlohu má rozhodovací objekt

– rozhodovanie ľudí je preto prevažne subjektívne

Rozhodovací subjekt je aktívny ľudský individuálny, skupinový alebo spoločenský činiteľ rozhodovania, ktorý má vodcovské postavenie voči objektu rozhodovania tým, že o ňom predovšetkým v prospech svojich subjektívnych záujmov rozhoduje.

– základný kameň rozhodovania

– individuálny / skupinový / národne spoločenský / národne globálny

– spoločenská existencia ho viac či menej núti rešpektovať jeho spoločenské okolie, potlačovať svoje individuálne záujmy v prospech záujmov skupinových (kolektívne racionálne preferovanie / individuálne racionálne)

– rozhodovanie rozh.subjektu je priamo alebo nepriamo spoločenským (závislé od svojho spoločenského okolia)

– individuálne záujmy v konfrontácii so spoločenskými – sociálna rozpornosť

Objekt rozhodovania je človek, predmet, jav alebo proces objektívnej reality, ktorý je pre rozhodovací subjekt podnetom a predmetom jeho rozhodovacích aktivít, ich východiskom a cieľom.

– v rozhodovaní zastáva submisívnu úlohu

– môže mať charakter hmotného reálneho objektu sveta, ale aj nehmotnej abstraktnej konštrukcie vedomia

Vývoj dvoch základných smerov a špecifík manažérskeho rozhodovania (?)

1) Humanistický – nazývaný nepresne deskriptívny, neprogramovaný alebo stochastický
2) Matematický – chápaný aj ako preskriptívny, programovaný alebo normatívny

Hlavné smery v rozhodovaní (Šnapka):

– behaviorálny smer (ľudský faktor, motivácia, vzťahy,...)

– sociálne systémový smer (sociologický rozbor formalizovaných organizácií)

– matematický smer (exaktné metódy)

Rozhodovací proces:

a) racionálny prístup – systematický proces krok za krokom

– ekonomicky založená organizácia, ktorej manažéri sú objektívny a majú všetky dostupné informácie

– proces: definícia cieľa – identifikácia problému – určenie typu rozhodnutia (programované/neprogramované) – tvorba alternatív (hľadanie nových príležitostí a hrozieb z okolia) – vyhodnotenie – voľba alternatívy – implementácia – kontrola a monitoring

– nevýhodou je zvyčajne nedostatok informácií, nedodržiavanie celého procesu a nejasnosť ohľadom budúcnosti

b) behaviorálny prístup – predpoklad obmedzenej racionality

– manažéri nemajú všetky informácie ani nepoznajú všetky alternatívy a tak sa snažia vybrať najprijateľnejšiu alternatívu

– princíp suboptimalizácie (vedomé akceptovanie horšieho ako optimálneho výsledku aby sa vyhlo nezamýšľanému negatívnemu vplyvu na iné časti organizácie), obetovania (tvorba alternatív a ich vyhodnocovanie pokiaľ sa nenájde taká, ktorá spĺňa minimálne podmienky) a rules of thumb (procedúry a zažité riešenia)

Triedy rozhodovania podľa hľadiska racionality

1) podvedomé (pudové, inštinktívne, vrodené, zmyslové, emocionálne, spontánne, automatické,...)
2) rutinované
3) vedomé (rozumové, myšlienkové, uvedomelé, vyvinuté, logické, voľné, programované,...)

Zvyšovanie racionality rozhodovania

– účelnejšie konanie

– účelnejšie uspokojovanie

– ideálnym pojmom je objektívna racionalita

– v zložitých rozhodovacích situáciách

– pomer podvedomého k vedomému rozhodovaniu je 80:20 (odhad)

Všeobecné podmienky racionálneho manažérskeho rozhodovania:

– musíme poznať alebo stanoviť rozhodovací subjekt a jeho kompetencie – zodpovednosť a právomoc (právomoc je možné delegovať, ale zodpovednosť nie)

– primerané znalosti a zručnosti rozhodovacieho subjektu (manažéri s potrebným minimom kvalifikácie)

– manažérsky rozh.subjekt má nielen právo, ale aj povinnosť rozhodnúť

– musíme poznať profilujúci výrobný a obchodný program podniku (biznis plán)

– musíme definovať sústavu plánov na všetkých úrovniach organizácie (aby každý vedel, čo sa od neho v budúcnosti očakáva, ciele a cesty ich dosiahnutia)

– musí byť zabezpečená komunikácia potrebných informácií v reálnom čase riadenia (info na správnom mieste v správnom čase)

– musí byť k dispozícii aspoň minimálna varieta riešení (aspoň dve nenulové varianty riešenia)

– rozhodnutie musí byť jednoznačné

– musí byť zabezpečená včasná realizácia rozhodnutia

Vzťah rozhodovania k riadeniu, informáciám a motivácii z manažérskeho pohľadu

Manažérske rozhodovanie je jadrom a nástrojom riadenia.

– subjekt rozhodovania = riadiaci pracovník (manažér)

– objekt rozhodovania = ekonomické celky

– manažérske rozhodovanie by malo byť čo najefektívnejšie (ale často je intuitívne)

Relevantné informácie sú vlastným pracovným predmetom manažérskeho rozhodovania

– sú priamo späté s možnosťami rozhodovacieho subjektu poznávať a transformovať svet a seba v ňom

– nie je možné rozhodovať za úplnej absencie informácií (neexistuje rozhodovanie za úplnej neistoty) a nie je tiež možné získať všetky informácie (neexistuje rozhodovanie za úplnej istoty)

– z tohto informačného pohľadu sa dá rozhodovanie považovať za účelovú kvantitatívnu transformáciu informácií, ktorá sa v jeho kulminačnom bode (rozhodnutí) mení na kvalitatívnu transformáciu

Model riadenia ako množinového prieniku jeho základných zložiek (kruhy v trojrozmernom priestore):

– informácie

– motivácia

– rozhodovanie

Axonometrické zobrazenie vzťahu motivácie, informácií a rozhodovania:

R riadenie
I informácie
M motivácia
Ro rozhodovanie

Jednotlivé kruhy predstavujú sféricky modelované množiny štrukturálnych prvkov jednotlivých systémov, ich prieniky a vzťahy medzi nimi.

– vzťahy môžu byť bilaterálne, trilaterálne a quatrolaterálne

– čisto hypotetické znázornenie, lebo chýba štvrtá dimenzia času

Polemika k zavedeným normatívnym názorom rozhodovania za istoty, neistoty a rizika

Rozhodovanie sa uskutočňuje za podmienok určitej ohraničenej neistoty, vyplývajúcej z nedostatku informácií o budúcom správaní rozhodovacieho subjektu i objektu rozhodovania vo vnútri viac, alebo menej rozvinutého pravdepodobnostného poľa, s väčším, alebo menším rizikom z jeho následkov, čím vytvárame isté napätie medzi tým, čo je, čo chceme, aby sa stalo, a čo sa skutočne stane.

Nesprávne podmienky rozhodovania:

– podmienky istoty (úplne vopred známe informácie) – nemožnosť využiť princíp voľby, lebo jediná regulovaná cesta je už predurčená, preto rozhodovanie nenastáva

– podmienky neistoty (úplná absencia informácií) – nie je možné určiť ani objekt ani subjekt rozhodovania, nemôžeme rozhodovací proces naštartovať

– podmienky rizika – vylučuje predchádzajúce podmienky (znásobenie rôznou mierou informácií obsahuje aj predošlé prípady)

Štyri východiskové situácie rozhodovania s následkami a výslednými pravdepodobnosťami (Hebák):

1) priestor akcií – množina všetkých možných rozhodnutí, kt.môžu byť učinené (A=(A1,A2,...,Aj))

2) priestor výsledkov – množina všetkých možných situácií, ku ktorým môže dôjsť (S=(S1,S2,...,Si))

3) ekonomické dôsledky – náklady, výnosy, zisky, či straty – funkcia, ktorá ku každej kombinácii akcie a situácie priraďuje jej dôsledok (xij=d(Si,Aj))

4) pravdepodobnosti situácií a výsledkov
==> neistotu v rozhodovaní nahradzuje pravdepodobnostnými polami