30. Rastové stratégie a zdroje rastu
30. Rastové stratégie a zdroje rastu
Základné typy stratégií – rast, stabilita, útlm.
Interné a externé zdroje rastu. Horizontálna koncentrácia a vertikálna integrácia. Strategické partnerstvá.
Rastové stratégie
Stratégia koncentrácie – sústreďuje sa na jeden výrobok/službu alebo na
malé množstvo tesne príbuzných výrobkov/služieb. Rast sa realizuje zväčšovaním pôvodného podnikania. Táto stratégia prirodzene obmedzuje
výber rastových príležitostí. Zvyčajne vyúsťuje do pomalšieho, no kontrolovaného a stabilnejšieho rastu. Uskutočňuje sa týmito
spôsobmi:
- Rozvoj trhu – zväčšovanie existujúceho trhu, získanie väčšieho podielu na exist. trhu, expanzia do nových
teritórií,obsadenie nových trhových segmentov.
- Rozvoj výrobku – obmena alebo inovácia základného výrobku/služby, pričlenenie
tesne príbuzných produktov, ktoré môžu odbytovať cez rovnaké distribučné kanály. Táto metóda pomáhy zužitkovať dobrú povesť podniku,
ktorú nadobudol s doterajšími produktmi.
- Horizontálna integrácia – pričleňuje sa jedno alebo viac podnikaní, ktoré vyrábajú
podobné výrobky/služby a pôsobia v rovnakej časti odvetvového reťazca. Takmer všetky horizontálne integrácie sa uskutočňujú kúpou
iného podniku v tom istom podnikaní.
Stratégia vertikálnej integrácie - znamená
presúvať a rozširovať podnikanie do oblastí, ktoré slúžia ako dodávateľské (spätná integrácia) alebo odberateľské (ústretová
integrácia) pre kmeňové výrobky/služby.
- Úplná vertikálna integrácia – podnik vyrába všetky vstupy do svojich
spracovateľských procesov a odbytuje celú svoju produkciu sám.
- Zúžená integrácia – na vstupoch sa podieľajú aj iné,
nezávislé podniky.
Motívom zavedenia vertikálnej integrácie je upevnenie, posilnenie konkurenčnej pozície pôvodného alebo hlavného
podnikania. Realizácia tejto stratégie môže priniesť nasledovný úžitok: - úspora výrobných nákladov v technologicky
nadväzujúcich procesoch
- zníženie nákladov na predaj, reklamu, dopravu
- zdokonalenie kontroly kvality (celý výrobný proces
je ovládaný z jedného centra)
- ochrana vlastnej originálnej technológie v dôsledku utajeného know-how
- odstránenie
závislosti od dodávateľov a odberateľov a zmenšenie zraniteľnosti z ich strany
Nevýhody vertikálnej integrácie: - vyššie
náklady – ak je podnik nútený nakupovať vstupy len od vlastných dodávateľov, hoci jestvujú lacnejšie externé, nezávislé zdroje. Vlastní
dodávatelia nie sú vystavení tlaku konkurencie, a preto sa ako výhodnejšia javí zúžená integrácia
- citlivosť na zmeny
technológie – keď zastará niektorá časť výrobno-technologického reťazca. Slabé miesto nepriaznivo postihuje efektívnosť
a konkurencieschopnosť celého reťazca
- citlivosť na zmeny dopytu – keď vertikálna integrácia je technologicky a produktovo
špecializovaná. V nestabilných a nepredvídateľných podmienkach sa ťažko hľadá náhradné využitie výrobnej kapacity alebo jej prestavba
na iné účely
- rast neproduktívnych výrobných nákladov – náklady rastú v dôsledku nedostatočnej stimulácie vlastných
dodávateľov, aby znižovali svoje výrobné náklady a v dôsledku nedostatočnej pružnosti voči meniacej sa technológii a nestálemu doptytu
( riešenie = zúžená vertikálna integrácia)
Alternatívou vertikálnej integrácie sú dlhodobé zmluvy – bez nákladov
na riadenie, ale nedôvera. Riešením je posilniť túto dôveru výrobno-technologickou alebo kapitálovou závislosťou a dôveryhodnými
záväzkami (odberateľ sa podieľa na financovaní výskumu dodávateľa).
Stratégia príbuznej/koncentrickej
diverzifikácie – diverzifikácia do podnikaní, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu strategického súladu, čiže odlišné
podnikania majú dostatočne príbuzné výrobno-technologické reťazce, takže vznikajú významné príležitosti na pôsobenie v inom
podnikaní.
Výhody – jednota podnikateľských aktivít
- konkurenčné výhody z prenosu zručností alebo nižších
nákladov
- zníženie podnikateľského rizika diverzifikáciou aktivít
- úspora nákladov (úspory z rozsahu)
-
spoločné technologické zariadenia, distribučné kanály, riadiaci aparát pri vyššom objeme produkcie
Najčastejšie formy
koncentrickej diverzifikácie – podnikania s možnosťou využitia predajných, reklamných a distribučných aktivít doterajšieho podnikania
(pekáreň chleba kúpi výrobcu jemného pečiva)
- využitie príbuzných technológií (výrobca umelých hnojív diverzifikuje do
chemikálií na ochranu rastlín)
- transfer know-how a skúseností (vzdelávací inštitút začne poskytovať poradenské služby)
- transfer výrobnej značky a dobrej povesti do nového výrobku (výrobca pneumatík -> pneu-servisy)
- nové podnikania, ktoré
významne podporia pozíciu v kmeňovom podnikaní (káblovka kúpi filmovú spoločnosť, aby poskytovala originálne programy)
Najčastejšie
sa spomínaný strategický súlad vyskytuje:
1. v oblasti marketingu – rovnakí zákazníci, distribučné kanály, spoloční
veľko/maloobchodníci, podobná podpora predaja
2. v oblasti výroby – rovnaké zariadenia a zručnosti, podobné výrobné metódy
a know-how, rovnaké materiály, spoločné východiskové prvky a agregáty
3. v oblasti riadenia – metódy riadenia a manažérske
zručnosti sú prenosné do iného podnikania.
Stratégia nepríbuznej/konglomerátnej diverzifikácie –
diverzifikácia do akéhokoľvek odvetvia, kde sa dá zaznamenať atraktívna trhová príležitosť, zvyčajne etablovaný podnik v nepríbuznom
odvetví. Najčastejšia forma je akvizícia.
Kritéria výberu vhodných podnikov: - ukazovatele rentability (ROA, ROE, ROI a i. )
- kapitálový vklad na obnovu a rozvoj fixných aktív
- rastový potenciál odvetvia
- zraniteľnosť odvetvia voči recesii,
inflácii, vysokej úrokovej miere alebo zmene vládnej politiky
- reálne alebo potenciálne sociálne a ekologické problémy
Atraktívnou príležitosťou sú podniky ponúkajúce finančné výhody:
- podhodnotené aktíva podniku – hodnota podniku je nižšia ako
trhová, opätovný predaj prinesie viac ako pôvodná cena
- finančná tieseň – podnik sa kúpi za dohodnutú cenu, finančne sa ozdraví
a drží sa buď ako dlhodobá investícia, alebo sa vo vhodnej chvíli predá
- dobré rastové vyhliadky ale nedostatok kapitálu –
najlepší kandidát
Finančné výhody: rozptýlené podnikateľské riziko
kapitálové zdroje môžu byť investované do
akéhokoľvek odvetvia s najlepšou ziskovosťou
ziskovosť celého podniku je vyrovnanejšia
Nevýhody: vysoké nároky na
vedenie
bez synergického efektu (nepríbuzné podnikania)
prax nepotvrdzuje vyváženú cyklickosť rozmanitých podnikaní –
väčšina je rovnako ovplyvnená hospodárskym cyklom
Kľúčový problém – vymedzenie šírky hraníc pri zostavovaní portfólia,
pretože nadmerná diverzifikácia skôr obmedzuje ziskovosť (byrokratické náklady), náročná koordinácia a informovanosť.
Zdroje rastu
Interný rast – podnik priamo investuje vlastné zdroje, musí rozšíriť alebo vybudovať výrobu,
získať a vyškoliť pracovníkov, zabezpečiť zásobovanie, vybudovať/upraviť distribučnú sieť a prekonať i iné bariéry vstupu.
- pomalší a menej traumatický (postupná integrácia činností)
- rýchlosť podmienená tvorbou vlastných zdrojov a adaptáciou
pracovníkov
- menej riskantný (vo vhodnom čase, postupný, možnosť zmeny smeru)
Výhodný ak – je dostatok času na prienik
- ostatné podniky na trhu sú málo aktívne
- odvetvie má perspektívu dlhodobého rastu
- vstup nespôsobí prebytok výrobnej
kapacity odvetvia
Externý rast – kombinácia svojich zdrojov a schopností s iným podnikom cez akvizície, splynutia,
strategické aliancie (partnerstvá).
- rýchly prienik
- kratší čas realizácie
- eliminácia bariér vstupu
-
okamžité kapitálové zdroje
- okamžitý zisk kapacít, know-how, technológií, skúseností, zákazníkov,...
Akvizícia – kúpa aktív iného podniku, ktoré si zaradí do vlastného majetku
Fúzia – spojenie podnikov, jeden nadobudne
celý, alebo časť iného podniku, ale žiadny partner si neosvojuje ostatných partnerov, všetky rovnako splývajú do jedného
Strategické aliancie – riadené ako spoločné podniky, niekedy forma dlhodobých zmlúv, splnením stanovených projektov a aktivít sa
spolupráca končí.
Spoločný podnik – podniky združia svoje zdroje pre určitý projekt a zriadia nový, samostatný podnik
s vlastnou právnou subjektivitou. Medzinárodné podniky sú často stimulované hostiteľskými krajinami, aby vstúpili do spoločného podnikania
s miestnymi podnikmi – často jediná forma vstupu na chránené trhy.
Stabilizačná stratégia
-stabilná, neutrálna stratégia
- ak je podnik spokojný so súčasným postavením a chce zachovať status quo
- len malé zmeny
výrobkov, trhov a výrobných metód
- rast je pomalý, metodický neagresívny
- väčšinou malé a stredné podniky bez tlaku
anonymných akcionárov
- aj veľké dominujúce podniky v zrelých odvetviach alebo podniky v štátom regulovaných odvetviach
-
často sa využíva len počas krátkeho obdobia, keď podnik vyčerpal zdroje rastu
- z dlhodobého hľadiska spôsobuje zraniteľnosť voči
agresívnym konkurentom
Útlmové stratégie
Zvrat – obnova stratových podnikaní a ich
navrátenie do ziskovej pozície
- znížia sa výrobné náklady, zmenší sa objem výroby, zvyšuje sa efektívnosť
- vhodné,
keď príčiny neefektívnosti sú krátkodobé, sú vo vnútri podniku, podnikanie v atraktívnom odvetví a deinvestícia nemá dlhodobý
strategický význam.
Deinvestičná stratégia – predaj SBU, predávajúci si môže, ale nemusí ponechať čiastočné
vlastníctvo.
Likvidačná stratégia – predaj alebo zrušenie celého podniku
Druhy komunikačných kanálov:
1.
auditívny: čiže prejavy pôsobiace na náš SLUCH (čiže hlas, jeho výška, sila – aký je vlastne človek, či hovorí
potichu, alebo naopak kričí)
2. vizuálny: čiže prejavy, ktoré vnímame ZRAKOM (výraz tváre, pohľad, gestá a pohyby
tela, držanie tela, priestorové správanie (proxemika, teda vzdialenosť medzi ľuďmi – existujú 4 zóny: 1.
intímna zóna: do 50 cm – intímne vzťahy, nevhodné pri pracovných rokovaniach; 2. osobná zóna: 50-120 cm – podľa vzťahov
s partnermi; 3. sociálna zóna: 120 – 210 až 350 cm – služobné, neosobné vzťahy, dáva pocit psychického bezpečia; 4. verejná
zóna: 350 cm a viac – pri verejných vystúpeniach a pod.)
3. taktilný, olfaktorický a termálny: čiže prejavy
pôsobiace na DOTYK (ide teda o telesný kontakt – podanie ruky, objatie – líši sa podľa kultúry; krajiny chladné na telesný kontakt:
severské štáty + India, bohaté na telesný kontakt: Južná Európa + Latinská Amerika)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta