46. Finančné plánovanie
46. Finančné plánovanie
Modely finančného plánovania. Dlhodobé a krátkodobé finančné
plánovanie.
1. Finančné plánovanie v podniku
Finančné plánovanie je proces
zahŕňajúci tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn opatrení, činností na ich dosiahnutie. Je integrálnou súčasťou komplexného
podnikového plánu a významným nástrojom finančného riadenia. Výsledkom finančného plánovania je finančný plán.
Finančný plán - základný dokument finančného plánovania podniku, v ktorom je proti sebe postavená
súčasná a budúca potreba finančných prostriedkov a momentálne existujúce a budúce očakávané zdroje na ich krytie, t.j. na určité obdobie
vopred rozpočítané príjmy a výdavky. Podnik prostredníctvom finančného plánu verifikuje finančné dôsledky prijatých rozhodnutí v
ostatných čiastkových plánoch a zároveň pôsobí na efektívne využívanie výrobných činiteľov. Z hľadiska časového horizontu je
finančný plán súčasťou všetkých subsystémov plánu podniku. Vo všeobecnosti platí, čím je plánovací horizont kratší, tým vyšší je
stupeň istoty a presnosti plánu. Ak má byť plán podniku vypracovaný včas a kvalitne, musia sa zabezpečiť väzby a prepojenia medzi
jednotlivými čiastkovými plánmi.
Zásady dobrého plánovania
- znalosť trhovej
situácie (na podnikovom čiastkovom trhu)
- predvídanie vývoja na čiastkovom trhu
- musí pokrývať všetky útvary podniku
- časová a vecná zladenosť
- musia sa na ňom podieľať všetci zamestnanci všetkých útvarov
- plánovací proces musí byť
trvalým plánovacím procesom
- zásada pružnosti
Z hľadiska časového horizontu môže byť finančný plán súčasťou
dlhodobého (strategického) plánu, strednodobého (business) a krátkodobého plánu.
Dlhodobý finančný
plán
- obsahuje finančné rozhodnutia o dlhodobých aktívach a pasívach, ktoré nie vždy možno ľahko zrušiť
-
rozhodnutia o potrebe kapitálu, spôsoboch financovania a rozhodnutia o štruktúre zdrojov krytia kapitálovej potreby (optimalizácia finančnej
štruktúry)
- sú zložitejšie ako krátkodobé plány
Krátkodobý finančný
plán
- obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach a pasívach
- súvisia s uskutočnením
výrobných, obchodných a ostatných činností podniku
- jednoduchšie ako dlhodobé, nie však menej dôležité
Časové dimenzie plánovania
1. Periodické plánovanie
- vyplýva z nevyhnutnosti plánovať, kontrolovať a hodnotiť podnik a jeho vnútropodnikové jednotky v relatívne krátkych a
súvislých časových periódach, do periodických plánov patria dlhodobý finančný plán a ročný finančný plán
2.
Projektové plánovanie - nutnosť plánovať špecifické a identifikovateľné projekty, pričom každý z nich má svoj vlastný
rozmer (napr. zavedenie nového stroja, rekonštrukcia)
Usmernenie aktivít plánovania z hľadiska obsahu,
časového priebehu a zodpovednosti = harmonogram aktivít plánovania – plánovací kalendár.
2. Štruktúra finančného plánu
Závisí od faktorov ako veľkosť podniku,
vyrábanej produkcie, odvetvia a pod.
Príklad štruktúry finančného plánu:
- ciele podniku
-
základné stratégie
- dlhodobý (strategický) finančný plán a rozpočty
- krátkodobý (ročný) finančný
plán
- hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenia a správy o priebehu realizácie plánu, kontrola plnenia plánu
Postupnosť krokov pri tvorbe a realizácii fin. plánu - 1. finančná analýza podniku - 2. formulácia cieľov - 3.
základná stratégia - 4. dlhodobý fin. plán - 5. krátkodobý fin. plán a rozpočty - 6. implementácia fin. plánu počas celého plánovacieho
obdobia - 7. hodnotenie úrovne plánu, hlásenia o realizácii, úpravy, zmeny.
3. Charakteristika jednotlivých častí
finančného plánu
Východiskom pri tvorbe fin. plánu je podrobná analýza podniku, zameraná úzko na finančný stav, ale mala by
poskytnúť vzájomné väzby a vzťahy finančnej a vecnej stránky. Je potrebné analyzovať silné a slabé stránky, príležitosti a riziká.
Finančné ciele
Na základe finančnej analýzy podnik formuluje svoje ciele,
možno stanoviť:
1. široké (všeobecné) ciele – spravidla nie sú vyjadrené číselne, napr. neustály
rast trhovej hodnoty podniku
2. špecifické (konkrétne) ciele - vychádzajú zo širokých cieľov a určujú konkrétne
úlohy (číselne) na časový horizont fin. plánu (napr. rast objemu tržieb o 4%, úroveň likvidity)
Dlhodobý finančný plán
z hľadiska obsahu zameraný iba na vybrané oblasti
východiskom tvorby dlhodobého plánu
sú finančné ciele, dlhodobý plán predaja, plán výskumu a vývoja a návrhy projektov.
Obsahuje spravidla:
- projekty plánu
- plán kapitálových výdavkov
- projekt dividendovej politiky
- plán zisku
- finančná bilancia
- plán cash
flow
Dominantnou časťou sú projekty plánu (projekty rozvoja podniku) a plán kapitálových výdavkov - plánové
rozhodnutia o dlhodobých investíciách, od ktorých sa očakáva prílev hotovosti za čas. obdobie dlhšie ako 1 rok. Obsahuje analýzy a
techniky, ktoré sa používajú na rozdelenie fin. zdrojov medzi alternatívne príležitosti.
Rozhodnutia o budúcich investíciách sú
dôležité lebo:
- operujú s najväčšími sumami peňazí
- sú spojené s investovaním do fixných aktív
- vyžadujú
od manažmentu veľa času
- určujú budúcnosť podniku
- sú často veľmi neisté a rizikové
Krátkodobý
finančný plán a rozpočty
Krátkodobý finančný plán súhlasí s časovým horizontom rozpočtov. Rozpočty obsahujú údaje
aké sleduje účtovníctvo, ale namiesto zachytenia minulosti ide o javy budúce.
Minimálny obsah ročného fin. plánu tvoria tieto
časti:
Plán zisku - plánovanie nákladov a výnosov a zistenie výsledku hospodárenia
- vecný
prístup - metóda celkových nákladov, podľa jednotlivých nákladových druhov
- funkčný prístup - metóda nákladov na
obrat, člení plán zisku podľa funkcií (oblastí podniku) - výroba, predaj, správa
Finančná bilancia
- poskytuje prehľad o finančnej situácii podniku (stav a štruktúru aktív a pasív v istom časovom okamihu); o stave jeho finančnej
štruktúry, je zdrojom pre hodnotenie kvality finančného plánu
Plán cash flow
- poskytuje informácie o
príjmoch a výdavkoch podniku, jeho cieľom je plánovať likvidnú polohu podniku
Plán rozdelenia zisku
-
plánovanie použitia zisku
- čistý zisk (po zdanení) sa rozdeľuje takto:
- prídely fondom – zákonný rezervný,
sociálny, zvláštny rezervný fond
- ostatné použitie zisku – dividendy, tantiémy
- nerozdelený zisk (zabezpečuje
financovanie rozvoja spoločnosti)
4. Hodnotenie úrovne a kvality vypracovaného finančného plánu
Dobrý finančný manažér sa spravidla neuspokojí s vypracovaným fin. plánom, pokiaľ nezistí, aká je jeho úroveň a kvalita (či zabezpečuje
prosperitu podniku,...). Na hodnotenie úrovne a kvality vypracovaného finančného plánu možno odporučiť tieto metódy:
a) pomerové
finančné ukazovatele – starostlivý výber, predpoklad mať hodnoty na porovnanie,
b) Altmanov model – skóre Z,
c) hodnotenie
podľa cieľov (najmä u menších podnikov),
d) ekonomické normály (napr. zisk > tržby > zásoby, ak nerovnosti platia, plán sa
hodnotí pozitívne).
5. Metódy, techniky a modely finančného plánu
Brealey a Myers:
"Neexistuje žiadny model alebo postup, ktorý by vystihol všetku zložitosť a nehmatateľnosť, s ktorou sa pri plánovaní
stretávame."
Základnou funkciou metód, techník a modelov v procese tvorby finančného plánu je poskytnutie
informácií na rozhodovanie a vypracovanie variantných finančných plánov, vychádzajúcich z formulovaných cieľov a rôznych predpokladov o
budúcnosti.
1. Metóda percentuálneho podielu na tržbách
- očakávaný objem predajov v plánovanom
období prevzatý z plánu predaja (vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami fin. bilancie a celkovým objemom
tržieb)
- v jednoduchosti ide o to, že sa určí ktoré položky súvahy sú závislé od tržieb, naplánuje sa výška tržieb, potom sa
vypočíta aká by mala byť výška jednotlivých položiek súvahy vzhľadom na plánované tržby.
- dáva odpovede na otázky ako:
1. Aké aktíva a v akej štruktúre by mal podnik mať?
2. Koľko kapitálu potrebuje na investovanie a v akej štruktúre?
3. Koľko
finančných prostriedkov vygeneruje zo zisku?
2. Metóda pomerových finančných ukazovateľov
- využitie
vybraných pomerových ukazovateľov a predpokladaných tržieb pri tvorbe plánu fin. bilancie
- pomerové ukazovatele = vzorové hodnoty,
ktoré chce podnik dosiahnuť (napr. špecifické ciele podniku, priemerné ukazovatele za podniky pôsobiace v rovnakom odvetví)
3. Metóda postupného zostavovania rozpočtov
- v krátkodobom plánovaní
- fin. plán nadväzuje na tzv. funkčné
rozpočty zodpovedajúce funkciám podniku
- rozpočty sa porovnávajú s pôvodným návrhom fin. plánu a uvádzajú sa do vzájomného
súladu
4. Regresná metóda
- nepredpokladá fixný pomer medzi jednotlivými položkami súvahy, ale
vychádza zo štatisticky overených údajov a z pomerov medzi položkami aké boli zaznamenané medzi úspešnými podnikmi
-
aplikovateľná aj na dlhší časový horizont
5. Metóda analýzy nulového bodu
- na
zisťovanie minimálnej podnikateľskej aktivity (Q=FN/(P-VC)), pod ktorou sa neoplatí vyrábať
6. Globálna
metóda
- vychádza z vypracovaných vecných častí plánu (plán predaja, nákupu, výroby,...), z ktorých preberá požadovanú
potrebu fin. prostriedkov a výšku vytváraných finančných zdrojov
7. Finančné modely
- model tvorby
dlhodobého finančného plánu – vychádza z očakávanej skutočnosti účtovných výkazov východiskového roka, očakávaná skutočnosť
sa potom prognózuje pri položkách, ktoré slúžia na formuláciu fin. cieľov
- simulačné modely - vypracovanie viacerých
variantov podľa zadaných cieľov a predpokladov, proces tvorby pozostáva z dvoch krokov: 1. formulácia cieľov fin. plánu a ost. parametrov, 2.
výpočet jednotlivých položiek fin. plánu z rovníc fin. modelu
- optimalizačné modely - hľadá najlepšie riešenie pri
určitých predpokladoch a obmedzeniach (lineárne programovanie)
8. Ostatné metódy
- modely optimalizácie
finančnej štruktúry podniku,
- modely dividendovej politiky,
- metódy a modely prevádzkového kapitálu,
- metódy
hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov,
- metódy a modely finančného investovania a pod.
6. Kontrola
finančného plánu, preplánovanie a znovunaplánovanie
Finančné plánovanie je kontinuálny proces, plán nikdy nemožno považovať
za finálny, musí sa revidovať podľa toho, ako sa menia podmienky, plnia úlohy a ciele. Úlohou kontroly je hodnotenie návrhu plánu, sledovanie
a vyhodnocovanie priebehu a stavu plnenia úloh a cieľov plánu, príprava spoľahlivých informácií pred prijímaním rozhodnutí na zabezpečenie
žiadúceho stavu. Kontrola je nevyhnutná (zistenie odchýlok a prijatie adekvátnych opatrení).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta