46. Finančné plánovanie

46. Finančné plánovanie

Modely finančného plánovania. Dlhodobé a krátkodobé finančné plánovanie.

1. Finančné plánovanie v podniku

Finančné plánovanie je proces zahŕňajúci tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn opatrení, činností na ich dosiahnutie. Je integrálnou súčasťou komplexného podnikového plánu a významným nástrojom finančného riadenia. Výsledkom finančného plánovania je finančný plán.

Finančný plán - základný dokument finančného plánovania podniku, v ktorom je proti sebe postavená súčasná a budúca potreba finančných prostriedkov a momentálne existujúce a budúce očakávané zdroje na ich krytie, t.j. na určité obdobie vopred rozpočítané príjmy a výdavky. Podnik prostredníctvom finančného plánu verifikuje finančné dôsledky prijatých rozhodnutí v ostatných čiastkových plánoch a zároveň pôsobí na efektívne využívanie výrobných činiteľov. Z hľadiska časového horizontu je finančný plán súčasťou všetkých subsystémov plánu podniku. Vo všeobecnosti platí, čím je plánovací horizont kratší, tým vyšší je stupeň istoty a presnosti plánu. Ak má byť plán podniku vypracovaný včas a kvalitne, musia sa zabezpečiť väzby a prepojenia medzi jednotlivými čiastkovými plánmi.

Zásady dobrého plánovania

– znalosť trhovej situácie (na podnikovom čiastkovom trhu)

– predvídanie vývoja na čiastkovom trhu

– musí pokrývať všetky útvary podniku

– časová a vecná zladenosť

– musia sa na ňom podieľať všetci zamestnanci všetkých útvarov

– plánovací proces musí byť trvalým plánovacím procesom

– zásada pružnosti

Z hľadiska časového horizontu môže byť finančný plán súčasťou dlhodobého (strategického) plánu, strednodobého (business) a krátkodobého plánu.

Dlhodobý finančný plán

– obsahuje finančné rozhodnutia o dlhodobých aktívach a pasívach, ktoré nie vždy možno ľahko zrušiť

– rozhodnutia o potrebe kapitálu, spôsoboch financovania a rozhodnutia o štruktúre zdrojov krytia kapitálovej potreby (optimalizácia finančnej štruktúry)

– sú zložitejšie ako krátkodobé plány

Krátkodobý finančný plán

– obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach a pasívach

– súvisia s uskutočnením výrobných, obchodných a ostatných činností podniku

– jednoduchšie ako dlhodobé, nie však menej dôležité

Časové dimenzie plánovania
1. Periodické plánovanie - vyplýva z nevyhnutnosti plánovať, kontrolovať a hodnotiť podnik a jeho vnútropodnikové jednotky v relatívne krátkych a súvislých časových periódach, do periodických plánov patria dlhodobý finančný plán a ročný finančný plán
2. Projektové plánovanie – nutnosť plánovať špecifické a identifikovateľné projekty, pričom každý z nich má svoj vlastný rozmer (napr. zavedenie nového stroja, rekonštrukcia)

Usmernenie aktivít plánovania z hľadiska obsahu, časového priebehu a zodpovednosti = harmonogram aktivít plánovania – plánovací kalendár.

 

2. Štruktúra finančného plánu

Závisí od faktorov ako veľkosť podniku, vyrábanej produkcie, odvetvia a pod.

Príklad štruktúry finančného plánu:

– ciele podniku

– základné stratégie

– dlhodobý (strategický) finančný plán a rozpočty

– krátkodobý (ročný) finančný plán

– hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenia a správy o priebehu realizácie plánu, kontrola plnenia plánu

Postupnosť krokov pri tvorbe a realizácii fin. plánu – 1. finančná analýza podniku – 2. formulácia cieľov – 3. základná stratégia – 4. dlhodobý fin. plán – 5. krátkodobý fin. plán a rozpočty – 6. implementácia fin. plánu počas celého plánovacieho obdobia – 7. hodnotenie úrovne plánu, hlásenia o realizácii, úpravy, zmeny.

3. Charakteristika jednotlivých častí finančného plánu

Východiskom pri tvorbe fin. plánu je podrobná analýza podniku, zameraná úzko na finančný stav, ale mala by poskytnúť vzájomné väzby a vzťahy finančnej a vecnej stránky. Je potrebné analyzovať silné a slabé stránky, príležitosti a riziká.

Finančné ciele
Na základe finančnej analýzy podnik formuluje svoje ciele, možno stanoviť:

1. široké (všeobecné) ciele – spravidla nie sú vyjadrené číselne, napr. neustály rast trhovej hodnoty podniku

2. špecifické (konkrétne) ciele – vychádzajú zo širokých cieľov a určujú konkrétne úlohy (číselne) na časový horizont fin. plánu (napr. rast objemu tržieb o 4%, úroveň likvidity)

Dlhodobý finančný plán
z hľadiska obsahu zameraný iba na vybrané oblasti
východiskom tvorby dlhodobého plánu sú finančné ciele, dlhodobý plán predaja, plán výskumu a vývoja a návrhy projektov.
Obsahuje spravidla:

– projekty plánu

– plán kapitálových výdavkov

– projekt dividendovej politiky

– plán zisku

– finančná bilancia

– plán cash flow

Dominantnou časťou sú projekty plánu (projekty rozvoja podniku) a plán kapitálových výdavkov – plánové rozhodnutia o dlhodobých investíciách, od ktorých sa očakáva prílev hotovosti za čas. obdobie dlhšie ako 1 rok. Obsahuje analýzy a techniky, ktoré sa používajú na rozdelenie fin. zdrojov medzi alternatívne príležitosti.
Rozhodnutia o budúcich investíciách sú dôležité lebo:

– operujú s najväčšími sumami peňazí

– sú spojené s investovaním do fixných aktív

– vyžadujú od manažmentu veľa času

– určujú budúcnosť podniku

– sú často veľmi neisté a rizikové

Krátkodobý finančný plán a rozpočty
Krátkodobý finančný plán súhlasí s časovým horizontom rozpočtov. Rozpočty obsahujú údaje aké sleduje účtovníctvo, ale namiesto zachytenia minulosti ide o javy budúce.

Minimálny obsah ročného fin. plánu tvoria tieto časti:
Plán zisku - plánovanie nákladov a výnosov a zistenie výsledku hospodárenia

– vecný prístup - metóda celkových nákladov, podľa jednotlivých nákladových druhov

– funkčný prístup - metóda nákladov na obrat, člení plán zisku podľa funkcií (oblastí podniku) – výroba, predaj, správa
Finančná bilancia

– poskytuje prehľad o finančnej situácii podniku (stav a štruktúru aktív a pasív v istom časovom okamihu); o stave jeho finančnej štruktúry, je zdrojom pre hodnotenie kvality finančného plánu
Plán cash flow

– poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku, jeho cieľom je plánovať likvidnú polohu podniku
Plán rozdelenia zisku

– plánovanie použitia zisku

– čistý zisk (po zdanení) sa rozdeľuje takto:

– prídely fondom – zákonný rezervný, sociálny, zvláštny rezervný fond

– ostatné použitie zisku – dividendy, tantiémy

– nerozdelený zisk (zabezpečuje financovanie rozvoja spoločnosti)

 

4. Hodnotenie úrovne a kvality vypracovaného finančného plánu

Dobrý finančný manažér sa spravidla neuspokojí s vypracovaným fin. plánom, pokiaľ nezistí, aká je jeho úroveň a kvalita (či zabezpečuje prosperitu podniku,...). Na hodnotenie úrovne a kvality vypracovaného finančného plánu možno odporučiť tieto metódy:

a) pomerové finančné ukazovatele – starostlivý výber, predpoklad mať hodnoty na porovnanie,

b) Altmanov model – skóre Z,

c) hodnotenie podľa cieľov (najmä u menších podnikov),

d) ekonomické normály (napr. zisk > tržby > zásoby, ak nerovnosti platia, plán sa hodnotí pozitívne).

5. Metódy, techniky a modely finančného plánu

Brealey a Myers: "Neexistuje žiadny model alebo postup, ktorý by vystihol všetku zložitosť a nehmatateľnosť, s ktorou sa pri plánovaní stretávame."

Základnou funkciou metód, techník a modelov v procese tvorby finančného plánu je poskytnutie informácií na rozhodovanie a vypracovanie variantných finančných plánov, vychádzajúcich z formulovaných cieľov a rôznych predpokladov o budúcnosti.

1. Metóda percentuálneho podielu na tržbách

– očakávaný objem predajov v plánovanom období prevzatý z plánu predaja (vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami fin. bilancie a celkovým objemom tržieb)

– v jednoduchosti ide o to, že sa určí ktoré položky súvahy sú závislé od tržieb, naplánuje sa výška tržieb, potom sa vypočíta aká by mala byť výška jednotlivých položiek súvahy vzhľadom na plánované tržby.

– dáva odpovede na otázky ako:

1. Aké aktíva a v akej štruktúre by mal podnik mať?

2. Koľko kapitálu potrebuje na investovanie a v akej štruktúre?

3. Koľko finančných prostriedkov vygeneruje zo zisku?

2. Metóda pomerových finančných ukazovateľov

– využitie vybraných pomerových ukazovateľov a predpokladaných tržieb pri tvorbe plánu fin. bilancie

– pomerové ukazovatele = vzorové hodnoty, ktoré chce podnik dosiahnuť (napr. špecifické ciele podniku, priemerné ukazovatele za podniky pôsobiace v rovnakom odvetví)

3. Metóda postupného zostavovania rozpočtov

– v krátkodobom plánovaní

– fin. plán nadväzuje na tzv. funkčné rozpočty zodpovedajúce funkciám podniku

– rozpočty sa porovnávajú s pôvodným návrhom fin. plánu a uvádzajú sa do vzájomného súladu

4. Regresná metóda

– nepredpokladá fixný pomer medzi jednotlivými položkami súvahy, ale vychádza zo štatisticky overených údajov a z pomerov medzi položkami aké boli zaznamenané medzi úspešnými podnikmi

– aplikovateľná aj na dlhší časový horizont

5. Metóda analýzy nulového bodu

– na zisťovanie minimálnej podnikateľskej aktivity (Q=FN/(P-VC)), pod ktorou sa neoplatí vyrábať

6. Globálna metóda

– vychádza z vypracovaných vecných častí plánu (plán predaja, nákupu, výroby,...), z ktorých preberá požadovanú potrebu fin. prostriedkov a výšku vytváraných finančných zdrojov

7. Finančné modely

– model tvorby dlhodobého finančného plánu – vychádza z očakávanej skutočnosti účtovných výkazov východiskového roka, očakávaná skutočnosť sa potom prognózuje pri položkách, ktoré slúžia na formuláciu fin. cieľov

– simulačné modely – vypracovanie viacerých variantov podľa zadaných cieľov a predpokladov, proces tvorby pozostáva z dvoch krokov: 1. formulácia cieľov fin. plánu a ost. parametrov, 2. výpočet jednotlivých položiek fin. plánu z rovníc fin. modelu

– optimalizačné modely – hľadá najlepšie riešenie pri určitých predpokladoch a obmedzeniach (lineárne programovanie)

8. Ostatné metódy

– modely optimalizácie finančnej štruktúry podniku,

– modely dividendovej politiky,

– metódy a modely prevádzkového kapitálu,

– metódy hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov,

– metódy a modely finančného investovania a pod.

6. Kontrola finančného plánu, preplánovanie a znovunaplánovanie

Finančné plánovanie je kontinuálny proces, plán nikdy nemožno považovať za finálny, musí sa revidovať podľa toho, ako sa menia podmienky, plnia úlohy a ciele. Úlohou kontroly je hodnotenie návrhu plánu, sledovanie a vyhodnocovanie priebehu a stavu plnenia úloh a cieľov plánu, príprava spoľahlivých informácií pred prijímaním rozhodnutí na zabezpečenie žiadúceho stavu. Kontrola je nevyhnutná (zistenie odchýlok a prijatie adekvátnych opatrení).