Charakteristika podnikového manažmentu
Charakteristika, predmet a funkcie podnikového manažmentu, stupne a zručnosti podnikového manažmentu. Systém podnikového
manažmentu.
Podľa Samuela C. Certo manažment je proces na dosiahnutie organizačných cieľov
prostredníctvom ľudskej práce a ostatných organizačných zdrojov.
Úlohou manažmentu je využiť čo najefektívnejšie
dostupné vecné, finančné a ľudské zdroje na dosiahnutie podnikových cieľov v požadovanom čase, priestore a kapacite.
Pojem
manažment má viaceré významy, ktoré sa obsahovo rozlišujú. Sú to predovš. tieto významy:
· manažment ako praktická
činnosť,
· manažment ako teória či vedná disciplína,
· manažment ako osobitná skupina ľudí.
Podnikový
manažment je špecifickou formou manažmentu. Cieľavedome ovplyvňuje činnosť každej organizačnej jednotky, vytyčuje smer celému
podnikaniu i jeho jednotlivým súčastiam, zabezpečuje nákup surovín a prostriedkov na podnikanie, usmerňuje výrobu a zabezpečuje
speňažovanie výrobkov. Vychádzajúc zo všeobecnej definície manažmentu a jeho úlohy v organizačnej jednotke, môžeme podnikový manažment
definovať takto:
Podnikový manažment je proces sústavného a cieľavedomého usmerňovania výrobných, servisných
a podnikateľských činností prostredníctvom ľudskej práce a ostatných organizačných zdrojov zameraný na dosiahnutie podnikových
cieľov.
Predmetom štúdia podnikového manažmentu sú:
· Subjekty
manažmentu – sú to nositelia manažmentu na všetkých organizačných úrovniach hospodárskeho subjektu. Predmetom manažmentu sú
manažéri, ich štýl a metódy manažmentu, informačné toky a činnosti, ktorými cieľavedome ovplyvňujú správanie organizačnej jednotky
ako celku.
· Objekty manažmentu – sú predmetom cieľavedomého pôsobenia subjektov manažmentu. Sú to spravidla
organizačné jednotky a skupiny pracovníkov, výrobné, technologické a pracovné procesy, pri ktorých chceme dosiahnuť plánovanú zmenu.
· Organizačná štruktúra – je forma usporiadania prvkov organizačného systému. Predmetom manažmentu sú organizačné
jednotky a medzi nimi prebiehajúce hmotno-energetické, finančné a informačné toky. Výsledkom cieľavedomého usmerňovania organizačných
štruktúr sú zmeny v správaní organizačných systémov.
· Vonkajšie prostredie a komunikačné väzby – predmetom
manažmentu sú hmotno-energetické, finančné a informačné väzby organizačného systému so svojím okolím. Výsledkom systémovo-cieleného
pôsobenia manažmentu sú vonkajšie kapitálové väzby, regulačné systémy a nástroje ovplyvňujúce správanie organizačného systému.
Podnikový manažment v rámci štúdia uplatňuje viacero metód, ktoré všeobecne rozdeľujeme takto:
·
Klasické metódy – do tejto skupiny metód zaraďujeme analýzu, syntézu, indukciu, dedukciu, heuristickú a komparatívnu
metódu a metódu abstrakcie, bilančnú metódu a metódu odhadu.
· Metódy prevzaté z kybernetiky – do tejto skupiny
metód zaraďujeme metódu čiernej skrinky, analógie a modelovania.
· Matematicko-štatistické metódy – túto skupina
metód tvoria metódy operačného výskumu a ďalšie.
· Sociometrické metódy – do tejto skupiny metód patrí
dotazníková a sociometrická metóda.
Podnikový manažment treba chápať ako sústavný a nepretržitý proces,
ktorý vo výrobno-organizačnom subjekte plní nasledujúce funkcie:
· Plánovanie – zahŕňa úlohy,
ktoré musia byť vykonané na dosiahnutie organizačných cieľov. Plánovacie činnosti aktivujú dosiahnutie týchto cieľov. Manažéri
prostredníctvom plánov vedie presne akú organizáciu musia urobiť na dosiahnutie úspechu. Pri plánovaní sa koncentrujú na organizačné
úspechy v blízkej budúcnosti (v krátkych termínoch) a na splnenie dlhodobejších cieľov.
· Organizovanie – môže
byť dosiahnuté pridelením úloh stanovených počas individuálneho alebo skupinového plánovania v organizácii. Mechanizmus organizačných
kreativít dáva plán do činnosti. Ľudia v organizácii plnia pridelenú prácu, aby sa splnili stanovené ciele. Úlohy sú organizované tak,
že individuálne prispievajú k úspechu oddelení, divízií a celej organizácie.
· Ovplyvňovanie – vedenie.
Ovplyvňovanie je ďalšou základnou funkciou v procese manažmentu. Táto funkcia sa často uvádza ako motivovanie, vedenie, riadenie
a koordinovanie ľudí v organizácii. Ovplyvňovanie môže byť definované ako proces usmerňujúci aktivity členov organizácie. V našich
podmienkach môžeme uvedenú funkciu charakterizovať ako vedenie ľudí požadovaným smerom na dosiahnutie stanovených cieľov. Každé vhodné
usmernenie pomáha organizačnému rozvoju a dosiahnutiu cieľov. Cieľavedomá orientácia ľudskej činnosti prispieva k všeobecnému zvyšovaniu
ľudskej práce.
· Kontrolovanie – kontrola – je funkciou manažmentu, v rámci ktorej manažéri dostávajú spätné
informácie o činnosti vo vnútri organizácie a porovnávajú dosiahnuté výsledky so stanoveným štandardom. Kontrolovanie je sústavný
proces. Manažéri kontinuálne dostávajú informácie, porovnávajú ich a skúšajú nájsť nové cesty organizačných zmien a rastu
produkcie.
Stupne a zručnosti manažmentu
Vychádzajúc z vnútorného usporiadania podniku
a funkcií manažmentu rozlišujeme tri úrovne podnikového manažmentu:
1. Vrcholový stupeň (top
manažment) je tvorený spravidla špičkovými vedúcimi pracovníkmi alebo manažérmi, ktorí sú nositeľmi strategického rozvoja
podniku, realizátormi dlhodobých zámerov a určovateľmi vnútropodnikového ekonomického režimu. Vrcholový stupeň je nositeľom všetkých
podnikových znakov a funkcií. Preto je jediným reprezentantom podniku v právnych a kúpno-predajných vzťahoch.
2. Stredný
manažment ovplyvňuje činnosť podniku na druhom organizačnom stupni. Jeho úlohou je transformovať dlhodobé koncepčné zámery
podniku do tvorby výrobných mikroštruktúr, usmerňovať hmotno-energetické a informačné toky vo vertikálnom a horizontálnom smere. Úlohou
stredného manažmentu je dosiahnuť predstih hodnotovej stránky transformačného procesu pred produkčnou stránkou.
3. Najnižší
stupeň (operačný manažment) tvoria manažéri alebo poradcovia, ktorí bezprostredne ovplyvňujú svojimi rozhodnutiami alebo radami
transformáciu výrobných činiteľov na úžitkové hodnoty. Vzhľadom na bezprostredné usmerňovanie výrobného procesu a vedenie ľudí má
operačný manažment charakter realizátora čiastkových úloh.
Rozdielne úrovne podnikového manažmentu vyžadujú odlišné
manažérske zručnosti. Vyplýva to z funkcie a charakteru činnosti vrcholového, stredného a operačného manažmentu. Vo
všeobecnosti však môžeme povedať, že podnikový manažment disponuje manažérskymi zručnosťami, ktoré môžeme rozdeliť do troch
skupín:
1. Technické zručnosti zahŕňajú využívanie špeciálnych poznatkov a expertíz pri vykonávaní technických
prác a procedúr. Príkladmi týchto zručností sú inžiniering, počítačové programovanie a účtovanie. Technické zručnosti sú najviac
spojené s vecnými procesmi alebo fyzickými cieľmi. Preto sú prevládajúcimi manažérskymi zručnosťami operačného manažmentu.
2.
Ľudské zručnosti sú zručnosti založené na spolupráci vedúceho manažéra s tímom. Zahrňujú prácu s postojmi,
komunikáciu jednotlivcov a skupín, individuálne záujmy a prácu s ľuďmi. Požiadavky na ľudské zručnosti sú dominantné pri strednom
manažmente podniku.
3. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosti vidieť podnik ako celok. Len manažér
s koncepčnými zručnosťami je schopný porozumieť ako rôzne funkcie podniku sa navzájom dopĺňajú, ako je podnik spojený so svojím okolím
a ako zmeny v jednej časti organizácie pôsobia na celý podnik.
Postupom z najnižšej úrovne manažmentu do vyšších úrovní
manažmentu sú technické zručnosti menej dôležité. Naopak, stupňuje sa význam koncepčných zručností.
Systém
manažmentu
Systém manažmentu pozostáva z organizačných vstupov, organizačného procesu a organizačných výstupov. Tieto
prvky sa kombinujú so zreteľom na dosiahnutie organizačných cieľov.
Systém manažmentu je otvorený systém vo vzťahu ku svojmu
okoliu. Vonkajšie činitele, ktoré ovplyvňujú systém manažmentu zahŕňa pôsobenie štátu, podporovateľov, zákazníkov
a konkurentov. Každý z nich reprezentuje potencionálny vonkajší vplyv, ktorý by mohol preukazne zmeniť budúcnosť v systéme manažmentu.
Dôležitosť manažérskeho poznania a chápania rôznych činiteľov vonkajšieho prostredia možno ilustrovať na príklade manažérov
obchodných podnikov. Práve obchodní manažéri si uvedomujú, že ľudská populácia sa zvyšuje každoročne len o jedno percento, preto musia
lepšie poznať svojich zákazníkov a konkurentov. Musia sústavne skúmať trh, správanie konkurenčných podnikov, analyzovať ich úspechy
a neúspechy v podnikateľskej činnosti.
Systém manažmentu je dynamickým systémom, ktorého správanie a účinnosť
sú určované vplyvom manažérskych informácií. Vo všeobecnosti môžeme tieto informácie rozdeliť do troch skupín, ktoré
majú svoj pôvod:
· v klasických prístupoch k manažmentu,
· v praktických prístupoch k manažmentu,
· vo vedeckých
prístupoch k manažmentu.
Využitie týchto troch prameňov informácií pre analýzu systému manažmentu Certo nazval ako
trojuholníkový manažment. K týmto informáciám sa pridružujú ďalšie, ktoré podrobne charakterizujú úroveň plánovania, organizovania,
ovplyvňovania a kontrolovania.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta