Manažment hlavných odvetví živočíšnej výroby
Hlavným cieľom manažmentu živočíšnej výroby (ŽV) je pravidelné zabezpečovanie potrebného množstva a kvality produktov
živočíšneho pôvodu s vysokým obsahom nezastupiteľných zložiek plnohodnotnej výživy obyvateľstva, s výrazným zreteľom rastu
efektívnosti výroby a produktivity práce.
Význam výrobných procesov v odvetviach ŽV spočíva najmä:
·
v produkcii živočíšnych produktov a výživovej funkcii obyvateľstva,
· poskytuje suroviny pre spracovateľský priemysel,
·
prispieva k ekonomickej stabilizácii prvovýrobných agrosubjektov (hrubá produkcia ŽV sa na HPP podieľa okolo 40 %),
· hlavný
producent organických hnojív,
· udržiava sa rovnovážny stav biologického charakteru hospodárenia na pôde,
· plnia
reprodukčné, plemenné a komerčné ciele.
Charakteristické črty výrobných procesov ŽV:
· biologická
podstata - základný výrobný prostriedok je biologický materiál – zvieratá,
· väzba na odvetvia RV - zabezpečenie krmív, na
druhej strane odvetvia ŽV poskytujú organickú hmotu, ovplyvňujúcu úrodnosť pôdy,
· nepretržitosť výroby vyplývajúca z
biologickej podstaty,
· prevláda vysoká koncentrácia výrobných síl na malej ploche; ŽV nemá plošný charakter ako RV,
·
prevláda hromadnosť výroby - výsledok vyššej koncentrácie zvierat,
· viacprodukčnosť výrobného procesu ŽV (napr. v chove
dojníc, okrem produkcie mlieka sa získavajú aj teľatá a maštaľný hnoj).
Charakteristické zvláštnosti výrobných
procesov ŽV:
1) Hospodárske zvieratá sú rozhodujúcimi výrobnými činiteľmi, pričom vystupujú ako:
a) pracovné prostriedky – ak hospodárske zvieratá poskytujú výsledný produkt alebo činnosť a človek nimi spravidla
v nezmenenej forme pôsobí na pracovný predmet, t.j. krmivo, čiže ak nemenia svoju formu,
b) pracovné predmety – ak
človek svojou činnosťou, t.z. kŕmenie, napájanie, čistenie, spolupôsobí s pracovnými prostriedkami na hospodárske zvieratá, ktoré sa
pretvárajú na žiaduci produkt,
2) Obmedzenosť vplyvu prírodných podmienok,
3) Cyklickosť
a rytmickosť, ktorá je závislá od výrobnej technológie; výroba jednotlivých produktov sa pravidelne a rytmicky opakuje.
Cyklickosť tvoria:
a) pracovné cykly, ktoré sú spravidla krátkodobé, pričom ich človek denne dva i viackrát
opakuje,
b) technologické cykly, ktoré sú dlhodobé a závisia od kategórie zvierat a danej technológie.
Manažment výroby v odvetviach chovu hovädzieho dobytka (HD)
Výrobné proces sú spravidla v odvetviach chovu HD usporiadané sériovo
a kombinovane.
K základným pojmom patria:
1) reprodukcia stáda – neustále sa
opakujúci proces obnovy stáda hospodárskych zvierat podľa stanovených kritérií – ide o obnovovanie výrobného procesu
a)
jednoduchá reprodukcia – výrobný proces sa obnovuje v nezmenenom rozsahu,
b)
rozšírená reprodukcia – výrobný proces sa obnovuje vo väčšom rozsahu ako predchádzajúci proces,
c) zúžená reprodukcia – výrobný proces sa obnovuje v zmenšenom rozsahu ako predchádzajúci proces,
2) obrat stáda (kŕdľa) – predstavuje hmotnostnú a kusovú bilanciu prírastkov a úbytkov zvierat v jednotlivých
kategóriách z určité časové obdobie
KS = PS + Pr – U , kde KS = konečný stav zvierat, PS = počiatočný stav
zvierat,
Pr = prírastky zvierat do stáda, U = úbytky zvierat - kusové i hmotnostnú
a) uzavretý obrat stáda
– umožňuje reprodukciu príslušného druhu hospodárskych zvierat v agrosubjekte; pričom by mali byť k dispozícii všetky reprodukčné
kategórie zvierat jedného druhu,
b) otvorený obrat stáda – nemá zastúpené všetky reprodukčné kategórie v rámci
jedného druhu zvierat v agrosubjekte; pre zabezpečenie reprodukcie sú potrebné medzipodnikové nákupy (presuny) zvierat,
3)
štruktúra stáda – predstavuje zastúpenie jednotlivých kategórií alebo skupín zvierat vyjadrené podľa určitých
kritérií z celkového stavu zvierat kategórie alebo druhu v rámci podnikateľskej jednotky alebo iného územného celku.
Manažment výroby mlieka
Úlohou je plynulá výrobná produkcia mlieka a tiež teliat pre produkčné a reprodukčné
ciele. Mlieko je nenahraditeľnou potravinovou zložkou pre ľudí, má významné liečebno-dietetické účinky, je bohatým zdrojom vitamínov,
má priaznivú skladbu minerálnych a ostatných látok. Liter polotučného mlieka má energiu 1900 – 2065 kJ, zloženie v pomere
cukry:tuky:bielkoviny = 38:37:25. Jeden kŕmny deň stojí 100 – 120 Sk.KD-1.
Rozčlenenie dojníc podľa fáz reprodukčného
procesu:
1. dojnice v období státia na sucho (max. 2 mesiace),
2. dojnice v pôrodnom období (max. 1 mesiac),
3. dojnice
v období rozdojovania a inseminácie (max. 2-3 mesiace),
4. dojnice v produkčnom období (zvyšok výrobného cyklu).
Počet dojníc:
D PX = početná veľkosť skupiny dojníc,
PX = –––––- x PC kde: PC = celkový
počet dojníc na farme,
365 D = počet dní pobytu dojníc v príslušnej skupine.
Potreba manuálnych
pracovníkov:
K npr = potreba manuálnych pracovníkov,
npr = –––––– kde: K = kapacita príslušnej skupiny
dojníc, alebo celej farmy (ks),
NO NO = norma obsluhy (ks na 1 pracovníka).
Napriek zlepšujúcej sa tendencii vývoja
úžitkovosti dojníc existuje nemálo problémov, ktoré zbytočne zaťažujú výrobu mlieka. Medzi negatívne faktory možno
zaradiť:
· vysoké percento brakovania dojníc,
· nedostatočnú úroveň výživy a kŕmenia dojníc,
· vysokú zaťaženosť
výroby mlieka mnohými neproduktívnymi faktormi,
· nižšia výkonnosť našich liniek v porovnaní so západnými technológiami.
Predmetom regulácie trhu môžu byť:
· surové kravské mlieko, podľa STN 57 0529
· výrobky z kravského
mlieka: maslo, syry, sušené mlieko a výrobky z neho, ďalšie mliekárenské výrobky.
Nástroje regulácie trhu
sú:
· cena surového kravského mlieka,
· množstevné kvóty nákupu mlieka viazané na cenu,
· štátny intervenčný
nákup,
· exportné dotácie pri vývoze,
· dotácie a mimocenové nástroje,
· vývozné a dovozné licencie,
·
opatrenia na ochranu domácej výroby v zmysle dohody WTO o ochranných opatreniach a o poľnohospodárstve.
Rozhodujúcim orgánom pre
použitie jednotlivých nástrojov je rada Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky. V oblasti vývozu, dovozu, ochranných
dotačných a mimocenových opatrení rozhoduje Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
Medzi vybrané ukazovatele organizácie a ekonomiky výroby
mlieka možno zaradiť:
· počet narodených teliat v ks na 100 kráv,
· počet odchovaných teliat v ks na 100 kráv,
·
priemerná ročná dojivosť v litroch na 1dojnicu,
· vlastné náklady v Sk na 1 liter mlieka,
· priemerná realizačná cena v Sk
na 1 liter mlieka,
· produktivita práce v Sk na 1 pracovníka,
· miera rentability v %,
· prácnosť pri výrobe mlieka
v min. na 1 liter,
· brakovanie dojníc v %,
· straty teliat úhynom v %,
· spotreba jadrových krmív v kg na 1 liter
mlieka,
· hospodársky výsledok z realizácie v Sk na 1 liter mlieka,
· kvalitatívne ukazovatele zatriedenia mlieka.
Manažment výroby hovädzieho mäsa vo výkrme HD
Svoje významné postavenie má aj odvetvie produkcie hovädzieho
mäsa z výkrmu HD. Predovšetkým preto, že poskytuje kvalitné a diétne mäso, transformuje bohaté zdroje vlastných objemových krmív na
žiadúci produkt, poskytuje suroviny pre spracovateľský priemysel. Pre dosahovanie efektívnej produkcie má značný význam doba výkrmu. Snahou
je dosahovanie čo najkratšej doby od naskladnenia zvierat (približne 180 kg ž. h.) až do vyskladnenia (500 – 530 kg ž. h.).
K základným organizačným formám výkrmu HD patria:
· intenzívny výkrm HD jadrovými krmivami od 150 do 500 kg živej
hmot. denný prír.1000 – 1350 g,
· intenzívny výkrm HD na báze hlavne objemových krmív, hmotnosť býčkov 500 - 550 kg,
·
výkrm zástavového dobytka sa uskutočňuje v extenzívnej forme do 300 kg živej hmotnosti, na ktorú môže nadväzovať intenzívna forma
výkrmu do 520 – 550 kg,
· extenzívny výkrm dobytka do hmotnosti 550 – 650 kg, uskutočňovaný pomocou základných objemových
krmív, pastvy, skrojkovej siláže, denné prírastky 500 – 700 g,
· pastevný výkrm býčkov, hmotnosť 500 550 kg.
Predmetom usmerňovania trhu s hovädzím mäsom sú:
· živý hovädzí dobytok, okrem čistokrvných plemenných
zvierat,
· hovädzie mäso čerstvé alebo chladené,
· hovädzie mäso mrazené,
· párky, salámy a podobné výrobky
z mäsa, drobkov alebo krvi,
· prípravky a konzervy z mäsa, drobkov alebo krvi.
Manažment výroby v odchove
jalovíc
Cieľom je produkcia zdravých, kondične zdatných jalovíc, schopných postupne zabezpečovať reprodukciu stáda.
Z výrobno-ekonomického aspektu je dôležité vytvoriť podmienky pre pripustenie jalovíc vo veku 15 – 17 mesiacov a minimálnej hmotnosti 360
– 380 kg.
Proces chovu jalovíc možno rozčleniť nasledovne:
· skupina odchovu jalovíc do 7. mesiaca veku až do
pripustenia v 15. – 17. mesiaci, doba trvania predstavuje približne 240 – 300 dní,
· skupina jalovíc od pripustenia až po
zistenie gravidity, t. j. približne v 3. mesiaci gravidity, doba trvania predstavuje 90 dní,
· skupina odchovu zistených gravidných
jalovíc, ktorá trvá 120 – 150 dni (odporúča sa členenie na jalovice do 7. mesiaca a po 7. mesiaci gravidity).
Na priaznivý telesný
rozvoj ako aj zlepšenie ekonomiky odchovu jalovíc má veľký vplyv pastva, ktorá môže byť organizovaná ako:
·
voľná,
· záhonová,
· oplôtková,
· dávková,
· pásová.
Manažment výroby v odchove
teliat
Cieľom je produkcia množstva kvalitných jalovičiek pre reprodukciu stáda a kvalitných býčkov pre zabezpečenie
zástavu vo výkrme jatočných býkov.
Z výrobno-organizačného hľadiska sa v praxi môžu realizovať následovné formy odchovu
teliat:
· teľatníky s mliečnou výživou do 3 mesiacov veku teliat,
· špecializované zariadenia pre odchov teliat oboch
pohlaví od 10 dní do 6. mesiaca veku,
· teľatníky ako organická súčasť odchovu jalovíc alebo výkrmu býkov.
Odchov teliat
prebieha 10 – 20 dní do 6. mesiaca veku, pritom rozlišujeme:
· obdobie mliečnej výživy (10 – 90 dní),
· obdobie rastlinnej
výživy (3. – 6. mesiacov veku).
V praxi sa v súčasnosti realizujú 3 spôsoby odstavu teliat:
· včasný
odstav, vo veku 6 – 7 týždňov,
· skrátený odstav, vo veku 8 – 9 týždňov,
· pozvoľný odstav, vo veku nad 9 týždňov.
Manažment výroby v odvetviach chovu ošípaných
Odvetvia chovu ošípaných poskytujú takú mäsovú
produkciu, ktorá zohráva významnú úlohu v zabezpečovaní výživy nášho obyvateľstva.
K základným špecifikám odvetví chovu
ošípaných patria:
- vysoká plodnosť a rýchly vývoj zvierat,
- vyššia jatočná výťažnosť (77 – 83 %) ako má HD (42
– 65 %),
- dokonalejšie využívanie živín v krmivách,
- nepožadujú sa tak vysoké investičné náklady na ustajnenie ako
pri HD,
- technológie v chove ošípaných umožňujú vysoké koncentrácie zvierat,
- bezstelivová prevádzka a vyššia
spotreba jadrových krmív.
Z organizačného hľadiska chov ošípaných tvoria:
- šľachtiteľské chovy,
- rozmnožovacie chovy,
- úžitkové chovy.
Manažment výroby v chove prasníc
Cieľom je
zabezpečenie rovnomernej produkcie potrebného množstva zdravých odstavčiat.
Tri základné vývojové fázy:
1)
skupina nepripustených, pripustených a gravidných prasníc až do 20 – 21. dňa gravidity (35 – 42 dní),
2) skupina gravidných
prasníc – od 21. – 105. dňa (83 – 90 dní),
3) skupina vysokogravidných prasníc – 7 – 10 deň pred pôrodom, ostávajú ešte 3
– 4 týždne.
Manažment výroby bravčového mäsa vo výkrme ošípaných
Cieľom je pravidelná
produkcia výkrmových ošípaných pre naplnenie trhových požiadaviek v oblasti kvalitného bravčového mäsa. Turnusová prevádzka vo výkrme
predstavuje jednorázové vyskladnenie skupiny alebo niekoľkých skupín zvierat z objektu a jednotlivé obsadenie voľných kotercov. Medzi tým je
potrebná dôkladná dezinfikácia.
Štyri formy výkrmu:
1. tradičný – najnáročnejší, norma
obsluhy max. 200 ks,
2. mokrý výkrm – výkrm vlhkými zmesami – norma obsluhy 700 – 1200 ks,
3.
suchý výkrm – výkrm suchými zmesami – norma obsluhy 1800 2000 ks,
4. kombinovaný
– uplatňovanie prvkov z predchádzajúcich spôsobov výkrmu.
Predmetom usmerňovania trhu
s bravčovým mäsom je:
· jatočné ošípané,
· bravčové mäso čerstvé, mrazené alebo chladené,
· párky,
salámy a podobné výrobky z mäsa, drobov alebo krvi,
· prípravky a konzervy z mäsa, drobov alebo krvi.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta