Rozhodovanie
Rozhodovanie
Rozhodovanie patrí medzi významné aktivity, ktoré manažéri v organizácií realizujú. Kvalita
a výsledky rozhodovacích problémov vo veľkej miere ovplyvňujú budúcu prosperitu podniku, či organizácia.
Rozhodovanie sa vyskytuje
takmer vo všetkých ľudských činnostiach (napríklad čo si dnes oblečiem, kam pôjdem s priateľmi, mám sa na zajtra naučiť, aký
program vymyslím na dnes večer, aké zamestnanie si vyberiem....).
O rozhodovaní nehovoríme vtedy, ak mám len jednu možnosť
(napríklad ak mám k dispozícií len jednu loptu, nemôžem hrať volejbal vo dvojiciach, ale len v kruhu, alebo na ihrisku).
► Rozhodovanie je proces výberu medzi najmenej dvomi možnosťami ◄
Pri
rozhodovaní hovoríme o rozhodovacom probléme:
v problém, ktorý má viac ako jedno riešenie (napríklad môžem si
vybrať zamestnanca medzi troma odborníkmi)
Rozhodovacie problémy môžeme z hľadiska ich zložitosti rozdeliť na:
•
dobre štruktúrované rozhodovacie problémy, ktoré označujeme tiež ako jednoduché (často pri nich
používame rutinné postupy - napríklad keď je pekne, plánujeme činnosť vonku, keď prší, plánujeme činnosť vo vnútri)
•
zle štruktúrované rozhodovacie problémy sú spravidla problémy riešené na vyššej úrovni riadenia
(napríklad riaditeľ rekreačného strediska sa pred sezónou rozhoduje, aké animačné činnosti bude zákazníkom poskytovať)
• riešenie týchto problémov vždy vyžaduje tvorivý prístup, využitie rozsiahlych znalostí a skúsenosti - pre tieto problémy je
charakteristický väčší počet faktorov, ktoré ovplyvňujú riešenie problému (napríklad aká bude veková skladba hostí, aké budú mať
záujmy, aké materiálne zdroje sú k dispozícií)
Pri rozhodovaní hovoríme tiež o rozhodovacom procese:
v
súboru činnosti (krokov), ktoré musíme realizovať pri rozhodovaní:
• analýza okolia – zisťujeme, či je vôbec
potrebné sa rozhodovať (napríklad ak mám k dispozícií len jednu tanečnú sálu, nemusím sa rozhodovať, kde uskutočním tanečný
večierok) a hľadáme všetky možné riešenia (napríklad, ak mám k dispozícii štyri sály)
• návrh
riešenia – zvažuje možnosti čo je lepšie, výhodnejšie, čo prináša menšie riziko, čo koľko stojí...
• voľba
riešenia tvorí ► jadro rozhodovania ◄ - po zvážení všetkých možností si vyberáme konečné riešenie (napríklad sálu,
ktorá najviac vyhovuje mojim požiadavkám)
• kontrola výsledkov – je orientovaná na hodnotenie nami
zvoleného riešenia problému - výsledky tejto kontroly môžu vyvolať ďalší rozhodovací proces (napríklad po realizácii činnosti
zistím, či som si vybral správnu sálu a v budúcnosti to zohľadním)
Pri rozhodovaní je dôležitý postoj manažéra k riziku.
Manažér môže mať:
v averziu k riziku - snaží vyhýbať rizikovým rozhodnutiam, u ktorých nie je jasný úspech
a vyhľadáva menej rizikové riešenia, ktoré vedú k istým výsledkom (napríklad animátor bude používať stále rovnaké programy,
ktoré má overené a bojí sa zaradiť novú, nevyskúšanú aktivitu)
v sklon k riziku - naopak vyhľadáva
riskantné varianty, ktoré síce majú nádej na dosiahnutie dobrých výsledkov, ale sú spojené i s vyšším nebezpečenstvom zlých
výsledkov, respektíve strát (napríklad zaradí do programu techno - párty, ale pri „nesprávnej“ skladbe zákazníkov bude mať sálu
prázdnu)
v neutrálny postoj k riziku – zvažuje každú situáciu individuálne a prijíma prijateľné riziko
(napríklad animátor sa rozhodne uskutočniť program aj za zlého počasia a výsledkom môže byť zaujímavý zážitok)
► Rozhodovanie prináša so sebou možnosť voľby. Ale musíme si uvedomiť, že za každé svoje rozhodnutie v súkromnom
i v v profesionálnom živote musíme - niesť zodpovednosť. ◄
Zones.sk – Zóny pre každého študenta