Rozhodovanie

Rozhodovanie

Rozhodovanie patrí medzi významné aktivity, ktoré manažéri v organizácií realizujú. Kvalita a výsledky rozhodovacích problémov vo veľkej miere ovplyvňujú budúcu prosperitu podniku, či organizácia.

Rozhodovanie sa vyskytuje takmer vo všetkých ľudských činnostiach (napríklad čo si dnes oblečiem, kam pôjdem s priateľmi, mám sa na zajtra naučiť, aký program vymyslím na dnes večer, aké zamestnanie si vyberiem....).
O rozhodovaní nehovoríme vtedy, ak mám len jednu možnosť (napríklad ak mám k dispozícií len jednu loptu, nemôžem hrať volejbal vo dvojiciach, ale len v kruhu, alebo na ihrisku).

► Rozhodovanie je proces výberu medzi najmenej dvomi možnosťami ◄

Pri rozhodovaní hovoríme o rozhodovacom probléme:
v problém, ktorý má viac ako jedno riešenie (napríklad môžem si vybrať zamestnanca medzi troma odborníkmi)
Rozhodovacie problémy môžeme z hľadiska ich zložitosti rozdeliť na:

• dobre štruktúrované rozhodovacie problémy, ktoré označujeme tiež ako jednoduché  (často pri nich používame rutinné postupy – napríklad keď je pekne, plánujeme činnosť vonku, keď prší, plánujeme činnosť vo vnútri)

• zle štruktúrované rozhodovacie problémy sú spravidla problémy riešené na vyššej úrovni riadenia (napríklad riaditeľ rekreačného strediska sa pred sezónou rozhoduje, aké animačné činnosti bude zákazníkom poskytovať)

• riešenie týchto problémov vždy vyžaduje tvorivý prístup, využitie rozsiahlych znalostí a skúsenosti – pre tieto problémy je charakteristický väčší počet faktorov, ktoré ovplyvňujú riešenie problému (napríklad aká bude veková skladba hostí, aké budú mať záujmy, aké materiálne zdroje sú k dispozícií)
Pri rozhodovaní hovoríme tiež o rozhodovacom procese:
v súboru činnosti (krokov), ktoré musíme realizovať pri rozhodovaní:

• analýza okolia – zisťujeme, či je vôbec potrebné sa rozhodovať (napríklad ak mám k dispozícií len jednu tanečnú sálu, nemusím sa rozhodovať, kde uskutočním tanečný večierok) a hľadáme všetky možné riešenia (napríklad, ak mám k dispozícii štyri sály)

• návrh riešenia – zvažuje možnosti čo je lepšie, výhodnejšie, čo prináša menšie riziko, čo koľko stojí...

• voľba riešenia tvorí ► jadro rozhodovania ◄ – po zvážení všetkých možností si vyberáme konečné riešenie (napríklad sálu, ktorá najviac vyhovuje mojim požiadavkám)

• kontrola výsledkov – je orientovaná na hodnotenie nami zvoleného riešenia problému – výsledky tejto kontroly môžu vyvolať ďalší rozhodovací proces (napríklad po realizácii činnosti zistím, či som si vybral správnu sálu a v budúcnosti to zohľadním)
Pri rozhodovaní je dôležitý postoj manažéra k riziku. Manažér môže mať:

v averziu k riziku – snaží vyhýbať rizikovým rozhodnutiam, u ktorých nie je jasný úspech a vyhľadáva menej rizikové riešenia, ktoré vedú k istým výsledkom (napríklad animátor bude používať stále rovnaké programy, ktoré má overené a bojí sa zaradiť novú, nevyskúšanú aktivitu)

v sklon k riziku – naopak vyhľadáva riskantné varianty, ktoré síce majú nádej na dosiahnutie dobrých výsledkov, ale sú spojené i s vyšším nebezpečenstvom zlých výsledkov, respektíve strát (napríklad zaradí do programu techno – párty, ale pri „nesprávnej“ skladbe zákazníkov bude mať sálu prázdnu)

v neutrálny postoj k riziku – zvažuje každú situáciu individuálne a prijíma prijateľné riziko (napríklad animátor sa rozhodne uskutočniť program aj za zlého počasia a výsledkom môže byť zaujímavý zážitok)

► Rozhodovanie prináša so sebou možnosť voľby. Ale musíme si uvedomiť, že za každé svoje rozhodnutie v súkromnom i v v profesionálnom živote musíme – niesť zodpovednosť. ◄