Geriatria

Geriatria

Je potrebné rozlišovať starnutie a starobu. Starnutie je zákonitý biologický proces, a preto jeho prevencia nie je možná a staroba je daňou za dlhý život. Starnutie je charakterizované viacerými vlastnosťami:

1. je vnútorné – geneticky naprogramované, ale jeho priebeh je ovplyvňovaní vonkajšími faktormi,
2. je nezvratné, zmeny vyvolané starnutím nie je možné vrátiť späť,
3. je nerovnomerné – niektoré orgány, tkanivá a funkcie starnú rýchlejšie, iné pomalšie,
4. prevaha starobných zmien je regresívna – spojená so stratou

Starnutie prebieha prísne individuálne, a preto sú rozdiely medzi jednotlivými starými ľuďmi výraznejšie ako medzi jednotlivcami v mladších vekových skupinách. Starnutie mení zloženie a funkcie živých organizmov od molekulárnej úrovne až po úroveň celého organizmu. Starne celá populácia, každý 2.-3. občan vstupujúci do ordinácie lekára má viac ako 60 rokov. (Krajčík, 2005)

2. Biologické, psychické a sociálne znaky starnutia

Biologické znaky starnutia

V období staroby dochádza k biologickým zmenám, ktoré pozorujeme vo všetkých tkanivách a bunkách. K najzávažnejším patria zmeny v nervovej a endokrinnej sústave, ktoré zaisťujú reguláciu všetkých telesných i duševných pochodov, objavujú sa degeneratívne zmeny a pokles funkcie metabolizmu organizmu. Prejavy týchto zmien sú nápadné, znížená odolnosť voči infekciám, spomalené hojenie rán, strata pružnosti väziva a sklerotizácia ciev.

• zmeny v dýchaní (klesá pružnosť pľúc a znižuje sa ich funkcia),
• zmeny kardiovaskulárneho systému a jeho činnosti (zužovanie a znižovanie pružnosti periférnych ciev),
• zmeny pohybového aparátu (atrofia svalových vlákien a ubúdanie svalovej hmoty),
• zmeny na kostrovom systéme (menšia ohybnosť, náchylnosť na ortopedické zranenia)
• zmeny na celkovom vzhľade človeka (väčšie množstvo vrások, suchšia koža, starecké škvrny, redukcia vlasových folikulov).

Zmena psychických funkcií v období starnutia

Psychické aspekty staroby a starnutia úzko súvisia s biologickými aspektmi. Hlavné psychické zmeny, ku ktorým v starobe u každého človeka dochádza:

• zhoršuje sa zmyslové vnímanie – zrak, sluch a reakcie sú pomalšie.
• zhoršuje sa pamäť – predovšetkým pamäť pre nové udalosti, zatiaľ čo zážitky dávno minulé zostávajú uchované.
• inteligencia – klesá ale to je dôsledok spomaleného tempa pri časovo limitovaných

úlohách. Zveľaďovanie intelektu je aktuálne v každom veku. Získanie poznatkov, ktoré prináša vývoj spoločnosti, napríklad pri štúdiu, ale aj vstrebávanie nových informácií z tlače, literatúry, to všetko prispieva k zvyšovaniu intelektuálnej podstaty človeka v dôchodku.

• aktívnejšie prežívanie – v starobe sa mení, mnohí ľudia sú ľahostajní, menej emočne zaujatí a viac sústredení sami do seba.
• osobnosť starého človeka – odráža jeho spôsob boja s problémami, ktoré pokročilý vek so

sebou prináša.

Pre psychický život seniora má mimoriadny význam vzťah človeka k spoločnosti, predovšetkým k rodine. Časté sú pocity neužitočnosti, príťaže pre druhých, prekážky pre normálny a lepší život v rodine. Vnútro seniora je oveľa zraniteľnejšie a to dovoľuje vznik pocitov menejcennosti, neistoty, viny. Na tomto podklade často vznikajú neurózy a psychózy. U seniorov sa možno stretnúť aj s tým, že obviňujú svojich najbližších z nevďaku. (Poledníková, 2006)

Sociálne aspekty starnutia

Sociálne aspekty v konečnom dôsledku ovplyvňujú kvalitu života v období staroby a starnutia. Dôležitým medzníkom v živote človeka je odchod do dôchodku, ktoré kladie veľké nároky na adaptačné schopnosti staršieho človeka, keďže je spojený s obmedzením sociálnych kontaktov, so zmenou sociálneho statusu živiteľa rodiny i so zmenou hierarchie životných hodnôt. Odchodom do dôchodku sa mení spoločenské postavenie jednotlivca a citeľne klesá úroveň príjmov, čo môže zapríčiniť zníženie životnej úrovne. Oslabujú sa alebo sa vytrácajú kontakty so spolupracovníkmi či s priateľmi na pracovisku. Človek zvyknutý na určité pracovné tempo, na pravidelnosť a prácu sa ťažko prispôsobuje novému životu, chýba mu konkrétny cieľ. To všetko u neho vyvoláva pocity osamelosti, nepotrebnosti a bezvýznamnosti, stráca vieru vo vlastné sily.

3. Zdravotnícka starostlivosť o starších ľudí – geriatria

Základnú starostlivosť poskytujú praktickí lekári, špecializovanú odborní lekári. Pred 50 rokmi vznikol nový odbor medicíny – geriatria (v SR od r. 1982). Jej poslaním je starostlivosť o geriatrických pacientov – pacientov s kombináciou viacerých pokročilých chronických chorôb a ich komplikácií, medzi ktoré patria napríklad nepohyblivosť, neschopnosť udržať moč alebo stolicu, poruchy zmyslových orgánov a psychické poruchy. Tieto okolnosti si vyžadujú špeciálny prístup a nutnosť sprostredkovať sociálnu starostlivosť. Preto je súčasťou geriatrickej starostlivosti i geriatrický assessment, ktorého cieľom je poznanie sebestačnosti starého človeka. Snaží sa o prevenciu predčasného starnutia a o komplexnú terapiu multimorbidity u gerontov,

Geriatrická starostlivosť je zdravotná starostlivosť pre starnúcu populáciu vo veku nad 65 rokov. Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a ošetrovateľstvom starších ľudí. Je to špecializovaná starostlivosť so zameraním na udržanie sebestačnosti, oddialenie závislosti a odkázanosti tak, aby sa čo najdlhšie umožnil pobyt starých ľudí v ich domácom prostredí. Nejde len o mechanické predlžovanie života, ale o poskytnutie plne kvalitného života. Hlavnou etickou normou v geriatrii: Zachovať dôstojnosť človeka. Zdravotnícka starostlivosť o staré osoby je veľmi náročná na personál, vybavenie, lieky, a je preto nákladná. V celom svete sú problémy s financovaním zdravotníctva. Súčasné zariadenia bývajú často v nevyhovujúcich priestoroch s mnohými architektonickými bariérami. (Krajčík, 2005)

4. Geriatrické syndrómy

Medzi geriatrické syndrómy, ktoré sú tiež označované ako geriatrickí obri alebo štyri geriatrické

„I“patria:

• imobilita,
• instabilita,
• inkontinencia,
• poruchy

Niektorí autori pridávajú ešte ďalšie „I“ – inanition (podvýživa), insolvence (chudoba), incapacitance (nevládnosť), impotencia. Na vzniku týchto syndrómov sa podieľa viacero chorôb a ich riešenie je z medicínskeho hľadiska veľmi ťažké. Geriatrické syndrómy kladú veľké nároky na sociálnu starostlivosť

a často sú hlavnou príčinou umiestnenia starého človeka do ústavu. Starostlivosť o pacientov s geriatrickými syndrómami je spojená s veľkými finančnými nárokmi. Geriatrické syndrómy výrazne zhoršujú kvalitu postihnutých osôb. Sú to vlastne špecifické a najzávažnejšie disaptibility. (Krajčík, 2005)

Najčastejšie ochorenia v tejto vekovej kategórii:

• kardiovaskulárne ochorenia,
• nádorové ochorenia,
• metabolické ochorenia (cukrovka),
• choroby pohybového aparátu a neurologické ochorenia,
• mentálne ochorenia,
• infekčné ochorenia,
• postihnutie zmyslových orgánov.

5. Formy geriatrickej starostlivosti

1. ambulantná
2. ústavná

1. Ambulantná geriatrická starostlivosť:

1. primárna zdravotná starostlivosť (praktický lekár),
2. ADOS (agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti),
3. špecializovaná ambulantná geriatrická starostlivosť.

Návrhy na zlepšenie ambulantnej starostlivosti zahŕňajú:

• zvýšiť starostlivosť o chronicky chorých pacientov prostredníctvom praktických lekárov v spolupráci s ADOS,
• rozšírenie ADOS do nepokrytých okresov,
• zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti geriatrom vo všetkých okresoch,
• vytvorenie zariadení jednodňovej starostlivosti pre starších ľudí, ktorí nevyžadujú 24 hod. hospitalizáciu, ale vyžadujú úkony, ktoré sa nedajú vykonať v domácom prostredí,
• rozšíriť sieť gerontopsychiatrických ambulancií a denných stacionárov (v SR je 54

špecializovaných geriatrických ambulancií a 7 gerontopsychiatrických ambulancií),

• úprava preskripčných obmedzení pre

2. Ústavná geriatrická starostlivosť:

a) geriatrické	oddelenia,
b) geriatrické	centrum,
c) gerontopsychiatrické d) liečebne (oddelenia)	pre	dlhodobo	oddelenia, chorých,
e) paliatívna a hospicová starostlivosť.

Návrhy na zlepšenie geriatrickej zdravotnej starostlivosti:

• rozsah starostlivosti sa bude vyvíjať v súvislosti s potrebami narastajúcej skupiny geriatrických pacientov,
• zlepšiť starostlivosť o psychiatrických pacientov, najmä gerontov,
• vytvorenie nových lôžok paliatívnej starostlivosti,
• zabezpečiť postgraduálnu výchovu geriatrov v každom samosprávnom kraji,
• koncepcia sociálnej medicíny.

Koncepcia geriatrickej starostlivosti sleduje najmä tieto ciele:

• aktualizácia a zvyšovanie rozsahu primárnej prevencie,
• prevencia aterosklerózy a liečba jej komplikácií,
• starostlivosť o pacientov s geriatrickými syndrómami (pády, poruchy mobility, inkontinencia, prevencia a liečba malnutrície),
• starostlivosť o dementné osoby,
• terminálna starostlivosť,
• prispôsobenie siete geriatrických pracovísk demografickému vývoju obyvateľstva a potrebám jednotlivých regiónov,
• zvýšenie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti tejto skupine obyvateľstva.

Koncepcia preventívnej starostlivosti o geriatrických pacientov je zameraná na včasnú diagnostiku a liečbu ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtnosti obyvateľstva.

Preventívne programy

• Kardiovaskulárny program (zameraný na znižovanie vysokej hladiny cholesterolu a následkov tohto stavu u rodín, kde sa vyskytuje dedične).
• Onkologický program (rakovina hrubého čreva a konečníka, nádory prsníka).
• Národný diabetologický
• Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím (skvalitnenie poskytovania zdravotníckej starostlivosti starším ľuďom).

MZ SR vypracovalo systém posudzovania zdravotného stavu z hľadiska sebestačnosti a potrieb starých občanov, program prevencie a skvalitnenia liečby a rehabilitácie pacientov s dekubitmi a Národný program duševného zdravia.

Očkovanie starších občanov je zamerané proti chrípke, pneumokokovým infekciám a tetanu pre osoby 65 ročné a viac, osoby umiestnené v rôznych zariadeniach, osoby dlhodobo choré a pod.

6. Úloha SP v starostlivosti o geriatrických pacientov

Rizikové skupiny starých ľudí

Zdravotný stav vo vyššom veku výrazne ovplyvňujú sociálne faktory. Svetová zdravotnícka organizácia vytypovala niekoľko rizikových starých ľudí:

1. veľmi staré osoby
2. staré ženy v jednočlenných domácnostiach
3. staré ženy osamelé alebo ovdovené
4. starí ľudia žijúci v ústavoch
5. starí ľudia žijúci v izolácii

1. bezdetní starí ľudia
2. starí ľudia s postihnutím zdravia
3. staré páry, kde jeden z partnerov je vážne chorý
4. starí ľudia s minimálnym príjmom.

Okrem týchto rizikových skupín je treba venovať zvýšenú pozornosť i starým ľuďom, ktorí majú psychické ochorenia a tým, u ktorých došlo k závažnej zmene spôsobu života (ovdovenie, zmena bydliska, prepustenie z nemocnice, umiestnenie do domova dôchodcov a pod.). Úlohou sociálnej starostlivosti na úseku prevencie je zaistiť starým ľuďom bývajúcim v inštitúciách účasť na preventívnych prehliadkach, vyhľadávanie a posudzovanie potreby pomoci rizikovým starým ľuďom. (Krajčík, 2005)

Choroby majú závažné sociálne následky tak pre pacientov ako i pre celú spoločnosť. Ceny liekov a zariadení neustále rastú následkom inflácie a následkom zavádzania novších a účinnejších liekov a prístrojov, ktoré sú čoraz drahšie. Choroby majú tiež úzky vzťah k sociálnej starostlivosti, pretože mnohí starí ľudia síce prežívajú dlhšie, ale ich stav sa neupraví úplne a mnohí sú odkázaní na sociálnu starostlivosť. Choroba sa navonok prejaví ako porucha funkcie podľa toho, ktorý orgán je postihnutý. Napríklad ischemická choroba srdca sa prejaví bolesťou alebo dýchavicou. Choroby pľúc sa manifestujú kašľom alebo dýchavicou a choroby kĺbov bolesťami a obmedzením pohyblivosti. Jedna choroba môže spôsobovať viacero porúch a naopak jedna porucha môže byť spôsobená viacerými chorobami.

Následkom poruchy vzniká disaptibilita, čo je neschopnosť jedinca vykonávať určitú činnosť. Jedna choroba môže spôsobovať i viacero disaptibilít. Napríklad cievna mozgová príhoda môže mať za následok disaptibilitu komunikácie, disaptibilitu pri jedení, obliekaní, kúpaní, chôdzi. Naopak jedna disaptibilita môže byť spôsobená viacerými chorobami. Napríklad chôdza môže byť obmedzená následkom dýchavice, mozgovej príhody, parkinsonovho syndrómu, ochorenia tepien, chorôb kĺbov a podobne. (Krajčík, 2005)

Problémy sociálnej starostlivosti

Celospoločenským problémom je neustále starnutie populácie a s tým súvisiace viaceré problémy. Starostlivosť o starších ľudí by mala vychádzať z ich potrieb a k tomu prispôsobiť aj režim v zariadeniach. Realita je však taká, že počet penziónov, domovov dôchodcov a zariadení pre starších ľudí je nedostatočný, čo je dôvodom dlhých čakacích dôb na ich umiestnenie. Sociálna starostlivosť sa rozdeľuje na finančné dávky, inštitucionálnu a neinštitucionálnu starostlivosť. Dávky sa poskytujú napr. na zaistenie diéty a pri bezvládnosti. Neinštitucionálna starostlivosť – je zameraná na pomoc v domácnosti, dovoz jedla, pomoc pri doprave. Podstatný diel starostlivosti zabezpečujú aj agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Denné stacionáre – tvoria prechod k inštitucionálnej starostlivosti. Môžu byť špecializované na starostlivosť o vybrané cieľové skupiny, napr. dementné osoby. Ich poslaním by malo byť poskytnutie služieb ľuďom, ktorí sa kvôli svojmu zdravotnému stavu cítia osamelí alebo sú ohrození sociálnym vylúčením a stratou sebestačnosti a sú odkázaní na pomoc inej osoby.

Cieľom stacionára by malo byť:

• umožniť ľuďom zostať vo svojom prirodzenom a dôvernom sociálnom prostredí,
• poskytnutie podpory, oddychu a poradenstva osobám, ktoré sa o svojich blízkych doma starajú,
• podpora a motivácia k udržaniu či zlepšeniu sebestačnosti a samostatnosti,
• výchovné, vzdelávacie a aktivizačné činnosti (trénovanie pamäti, arteterapia, muzikoterapia),
• zmysluplné a radostné využitie voľného času,
• flexibilné prispôsobenie programu záujmom a možnostiam klientov,
• podpora sociálnej väzby medzi klientom stacionára a jeho rodinou alebo blízkymi

Inštitucionálna starostlivosť sa vykonáva v domoch penziónoch (sheltered houses), v domovoch dôchodcov (residential homes, DD) a v staniciach opatrovateľskej starostlivosti (slúžia na krátkodobý pobyt, do 3 mesiacov, pred umiestnením do DD). Domy penzióny sú vlastne malometrážne byty, v ktorých je zaistené upratovanie, zaistenie pomoci, dovoz stravy, nákupy, spoločenský program. V domove býva obvykle i ordinácia lekára. Domovy dôchodcov slúžia na pobyt obyvateľov, ktorí potrebujú zaistiť pomoc počas celých 24 hodín. Pacienti bývajú na izbách a majú spoločné spoločenské priestory. Väčšina DD má oddelenie pre ležiacich. Niektoré majú oddelenie so zvýšeným psychiatrickým dozorom.

Mnoho domovov je v budovách s viacerými bariérami, čo zhoršuje pohyb ťažko mobilných obyvateľov. Osobitným problémom starostlivosti v DD je inštitucionalizácia. Obyvateľ stráca svoju identitu, stáva sa pasívnym a mení sa na súčasť inštitúcie. Riziko vzniku inštitucionalizácie je väčšie vo veľkých zariadeniach. Každý obyvateľ by mal mať svoje civilné oblečenie, do ktorého by mal byť ráno oblečený. Dôležitá je aktivizácia obyvateľov zapojením do rôznych činností. Je žiaduce, aby sa režim mohol upraviť i podľa želania obyvateľov a aby nebol režim návštevných hodín veľmi autoritatívny. Ideálne by bolo, keby mohli príbuzní v domove i prenocovať.