Gynekológia a pôrodníctvo je medicínsky odbor, v ktorom lekárska etika je mimoriadne významná a aktuálna. Súvisí to s povahou každodennej práce zdravotníkov v tomto odbore. Každý deň musia riešiť problémy súvisiace s umelým ukončením tehotenstva (UUT), plánovaným rodičovstvom a antikoncepciou, sterilizáciou žien, umelým oplodnením, aplikáciou liekov počas gravidity, postojom k vývojovým chybám plodu a spôsobom vedenia pôrodu pri ich výskyte. Správne riešenie týchto otázok má nielen morálny, zdravotný, ale aj sociálny a ekonomický dopad na gravidnú ženu, na jej rodinu, a tým aj na celú spoločnosť.
Umelé ukončenie tehotenstva (UUT) – predstavuje v každej spoločnosti etický, náboženský, spoločenský, zdravotný a sociálny problém. V minulosti sme tento zákrok poznali pod názvom interrupcia – umelé prerušenie tehotenstva. Ak však tehotenstvo ukončíme potratom, je to konečné riešenie. Práve preto výstižnejší termín je umelé ukončenie tehotenstva – UUT (umelý potrat).
UUT je hlboko ľudský problém. Spoločensky ide o fenomén vyvolávajúci kontroverzné vyjadrenia a prístupy, filozofické nevynímajúc. Táto dilema sa netýka len jednotlivcov, netýka sa len žien, ale týka sa nás všetkých. Práve preto je potrebné o potrate vedieť čo najviac, aby sme vedeli o čo konkrétne ide. Existujú dva názorové tábory, ktorých pohľad na problematiku sa vyznačuje nasledovnými argumentmi:
(vyzdvihujú ochranu života, presadzujú zákaz vykonávania UUT)
(vyzdvihujú slobodnú voľbu ženy)
osobnosti pokračujú ďalej – podobne ako tomu bolo dovtedy v bezpečnom prostredí maminho bruška.
V krajinách, v ktorých je UUT legálne sa môže žena rozhodnúť pre ukončenie tehotenstva aj z iných, než len medicínskych dôvodov. Celosvetovo medzi najčastejšie dôvody vedúce k ukončeniu tehotenstva patrí:
I keď sa v súvislosti s umelým potratom hovorí o slobodnej voľbe ženy, v skutočnosti u mnohých žien prevládajú dôvody, ktoré majú so slobodným rozhodovaním len veľmi málo spoločné. Je to nátlak zo strany partnera alebo rodičov, niekedy spojený i s vyhrážaním či násilím, nedostatok podpory okolia a pocit alebo aj stav finančnej núdze. Závažnou prekážkou slobodnej voľby je slabá informovanosť o vývojovom štádiu dieťaťa, o metódach vykonávania potratu, ako aj o možných následkoch a komplikáciách takéhoto zákroku. UUT je možné buď na vlastnú žiadosť ženy, alebo zo závažných zdravotných dôvodov – zo strany matky alebo z dôvodu poškodenia dieťaťa.
Podľa oficiálnych štatistík sa počet umelých ukončení tehotenstva z roka na rok znižuje (pokles za posledných 10 rokov o vyše 60%). V roku 1990 bolo na Slovensku vykonaných 48 437 umelých potratov, čo je takmer trojnásobne viac ako v roku 2003, keď počet presiahol „len” 16 000 interrupcií. Podľa Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky ČR takisto klesol počet UUT zo 109 361 v roku 1990 na 23 998 v roku 2010. Je evidentné, že počet potratov je nepriamo úmerne závislý na dostupnosti kontraceptívnych metód, predovšetkým hormonálnej antikoncepcie a príslušného preškolenia gynekológov.
Slovensko sa môže v súčasnosti pochváliť po Holandsku druhou najnižšou mierou potratovosti v Európe. Na 1000 žien vo fertilnom veku pripadá momentálne v SR necelých 13 umelých potratov. V potratovosti je z krajín EU najlepšia situácia v Belgicku, kde pripadá na tisíc žien iba 6 potratov. Naopak, najhoršia situácia je v Maďarsku, kde pripadá na 90-tisíc pôrodov až 80-tisíc potratov. V Poľsku sa vykoná ročne až 200 000 nezákonných potratov (podľa MVO).
Okamžité komplikácie: ich typ a závažnosť závisia od dĺžky tehotenstva a spôsobu, akým sa potrat vykonáva. Patrí sem: anestézia, krvné straty, poškodenie hrdla maternice, poranenie tela maternice, poranenie močového mechúra, šok.
Včasné komplikácie: zlyhanie metódy (zriedkavo, vyskytuje sa pri anomáliách maternice), zvyšky po UUT, infekcia maternice a vajcovodov, zápalové komplikácie.
Neskoré komplikácie: najčastejšie sa vyskytujú neskoré komplikácie, ktorých príznaky sa môžu prejaviť aj niekoľko rokov po potrate a ktoré ovplyvňujú najmä schopnosť ženy mať neskôr dieťa. Obyčajne nemajú dramatický obraz a často si ich žena ani nedáva do súvislosti s potratom v minulosti. Sú to zápaly vnútorných rodidiel, poruchy menštruačného cyklu, poruchy ovplyvňujúce následnú plodnosť ženy (neplodnosť), mimomaternicové tehotenstvo, sterilita, spontánne potraty, predčasné pôrody (predčasné otváranie sa krčka maternice), vcestná placenta, maternicové zrasty, neschopnosť udržať moč, sexuálne zmeny.
Tieto sa často označujú ako postaborčný syndróm = lekársky termín pre citové a psychologické poškodenie, ktorým trpí mnoho žien po potrate. V rôznych formách a čase sa prejavuje až u 80% žien po umelom potrate.
Medzi alternatívne riešenia UUT patria predovšetkým:
Kampaň je možné podporiť nosením bielej stužky na odeve, najmä v týždni, v ktorom je 25. marec. Biela stužka je symbol rešpektovania práva na život od počatia. Kto nosí bielu stužku, vyjadruje sa za ochranu každého počatého dieťaťa! V roku 2013 sa uskutočňuje 13. ročník kampane.
Tabuľka Počet detí vložených do hniezd záchrany a počet detí z utajených pôrodov v Slovenskej republike v rokoch 2009 – 2011
Na Slovensku už existuje zákonná možnosť porodiť dieťatko v nemocnici s tým, že nebude prezradená identita matky. Podľa zákona, môže prísť žena s nechceným tehotenstvom do ktorejkoľvek nemocnice na Slovensku s požiadavkou, že chce rodiť v režime utajeného pôrodu. Je to bezpečný spôsob vyriešenia nechceného tehotenstva. A to pre dieťatko i pre matku.
V Zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti sa presne uvádza, ako sa postupuje v prípade, ak žena požiada o utajenie tehotenstva a pôrodu. Žena, ktorá písomne požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, má právo na osobitnú ochranu osobných údajov. U ženy, ktorá písomne požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa vedie osobitná zdravotná dokumentácia v rozsahu zdravotnej starostlivosti súvisiacej s tehotenstvom a pôrodom, ktorej súčasťou sú osobné údaje tejto ženy, nevyhnutné na zistenie anamnézy a nasledovné údaje: údaje o poučení a informovanom súhlase, údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, údaje o dočasnej práceneschopnosti pre chorobu a úraz a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, epidemiologicky závažné skutočnosti, identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne, identifikačné údaje poskytovateľa. Osobné údaje nevyhnutné na jej identifikáciu sa vedú oddelene od osobitnej zdravotnej dokumentácie spolu s písomnou žiadosťou o utajenie pôrodu. Osobitná zdravotná dokumentácia sa o tieto údaje doplní a zapečatí ako celok (§ 19 ods. 4, 5 Zákona č. 576/2004 Z. z.). Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný osobitnú zdravotnú dokumentáciu, vrátane osobných údajov nevyhnutných na identifikáciu, viesť oddelene od zdravotnej dokumentácie ostatných osôb. Nemôže ju sprístupniť, ako je to možné pri iných prípadoch. Kompletná dokumentácia o tehotnej žene sa zapečatí ako celok a následne sa uloží na bezpečnom mieste gynekologicko- pôrodníckeho pracoviska na obdobie šiestich týždňov. „Utajená“ rodička odchádza na pôrodnú sálu po medicínskej a ošetrovateľskej príprave so zdravotnou dokumentáciou, kde v časti osobné údaje je uvedený len utajený pôrod s prideleným číslom. Po pôrode zostáva pod dohľadom zdravotníkov na pôrodnej sále a neskôr je preložená na štandardné lôžko gynekologického oddelenia (nie na šestonedelie). Ak je zdravotný stav ženy po pôrode stabilizovaný, prepúšťa sa čo najskôr zo zdravotníckeho zariadenia. Dieťa z utajeného pôrodu je odovzdané do starostlivosti novorodeneckého oddelenia a vedie sa mu osobitná dokumentácia z utajeného pôrodu s prideleným číslom. O každom
novorodencovi sa posiela na príslušný matričný úrad v mieste zdravotníckeho zariadenia hlásenie o narodení, len s tým rozdielom, že v časti hlásenia, kde sa uvádza meno dieťaťa a údaje o rodičoch, sa uvedie jednotné pomenovanie – neuvedené. Na základe tohto oznámenia príslušný matričný úrad vydá pre dieťa rodný list (§ 13 ods. 1 a 5 zákona č. 154/1994 Z. z.). Odo dňa pôrodu začína plynúť šesťtýždňová lehota, kedy biologická matka dieťaťa môže písomne požiadať zdravotnícke zariadenie o odtajnenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Po šiestich týždňoch je jej rozhodnutie nezvratné.
V prípade, že počas tohto obdobia neodvolala svoju žiadosť o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, zdravotnícke zariadenie je povinné bez zbytočného odkladu odovzdať zapečatenú dokumentáciu určenému registru Ministerstva zdravotníctva SR na jeho ďalšiu úschovu (§ 23 ods. 5 Zákona č. 576/2004 Z. z.). Po tomto období začína hlavná etapa sociálnej práce s dieťaťom z utajeného pôrodu s cieľom zabezpečiť novorodencovi nový domov a adoptívnych rodičov.
Utajené pôrody fungujú napr. vo Francúzsku a v Českej republike. V Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Belgicku, Taliansku či Maďarsku je možné anonymne odložiť novorodenca do špeciálnych schránok pre nechcené deti, tzv. babyboxov.
Hniezdo záchrany je verejne prístupný inkubátor, do ktorého je možné odložiť novorodenca v rámci riešenia krízovej životnej situácie s cieľom zaručiť mu prirodzené právo na život. Predstavuje situáciu, keď matka dieťaťa alebo blízka osoba rodičke odloží krátko po pôrode alebo v období do 28 dní po pôrode dieťa – novorodenca (§ 11 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z.).
Odloženie dieťaťa do Hniezda záchrany nie je klasifikované ako trestný čin. Trestným činom však je odloženie novorodenca na iných miestach, napríklad v hypermarkete, na autobusovej a železničnej stanici či v parku, lebo opustené dieťa je vystavené nebezpečenstvu smrti.
Hniezda záchrany sú k dispozícii matkám, ktoré si nechcú po pôrode nechať svoje dieťa, od decembra 2004 vo viacerých nemocniciach v SR: v Bratislave, Nitre, Trnave, Nových Zámkoch, Ružomberku, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Prešove, Rožňave, Dolnom Kubíne a Spišskej Novej Vsi. Novorodenca vyberú zdravotníci z hniezda záchrany do 5 minút od jeho uloženia biologickou matkou alebo inou blízkou osobou po spustení signalizačného alarmu a umiestnia na novorodenecké oddelenie daného zdravotníckeho zariadenia. Každé toto zariadenie má vypracovaný interný predpis s pokynmi transportu dieťaťa z verejne prístupného inkubátora na novorodenecké pracovisko.
Zriaďovaním Hniezd záchrany sa zaoberá občianske združenie Šanca pre nechcených, ktoré sa zameriava aj na vznik azylových domov pre matky s deťmi, kde môžu zostať matky s deťmi tak dlho, kým nevyriešia svoju situáciu. Ženy núti využívať hniezda predovšetkým netolerantnosť prostredia, v ktorom žijú, či už je to rodinné alebo sociálne prostredie. Niektoré ženy, ktoré volajú na anonymnú linku združenia a chcú sa porozprávať o rozhodnutí odložiť dieťa ho zdôvodňujú aj tým, že otcom dieťaťa nie je ich manžel a ony pôrod taja. Iné hovoria o zlej sociálnej situácii. Deti, ktoré matky zanechajú vo verejných inkubátoroch, idú najprv do dojčenských ústavov a neskôr sú ponúknuté na adopciu.
Hniezda záchrany (v zahraničí tzv. babyboxy) majú nielen svojich zástancov, ale aj odporcov, ktorí upozorňujú na viacero problémov z hľadiska sociálneho, právneho aj technického (Slaný, 2008):
porodený novorodenec – teda dojča, batoľa atď.?
To všetko sú otázky, ktoré sa dotýkajú aj rozhodovania zdravotne sociálneho pracovníka o osude dieťaťa a o ktorých je dôležité diskutovať. Môžeme to nazvať ako dilemy zdravotne sociálneho pracovníka v oblasti anonymného odloženia novorodenca do hniezda záchrany.
Existujú rôzne formy pomoci pre matku s dieťaťom, resp. ženu v núdzi. Práve v tejto oblasti je vhodná spolupráca so sociálnym pracovníkom, ktorý musí mať medicínske a ošetrovateľské vedomosti z oblasti gynekológie a pôrodníctva a takisto by mal byť osobnostne zrelý. Stretáva sa tu s rôznymi problémami a životnými situáciami, s ktorými si pacient/ klient, častokrát zmätený, nevie poradiť. Sociálny pracovník môže poskytovať odborné poradenstvo, takisto participovať na edukácii (antikoncepcia, utajené pôrody, hniezda záchrany) a v prevencii (napr. nechcených tehotenstiev). V prípade utajeného pôrodu pomôže vybaviť azylové centrum poskytujúce ubytovanie a stravu pred pôrodom a 6 týždňov po pôrode. Spolupracuje s príslušnými inštitúciami – orgánmi sociálnoprávnej ochrany dieťaťa, súdmi, políciou, zdravotníckymi zariadeniami, dáva návrh na umiestnenie dieťaťa do DD, príp. zabezpečuje adopciu dieťaťa. Ak sa matka nachádza v hmotnej alebo sociálnej núdzi, sociálny pracovník jej môže zabezpečiť: