Problematika umelého ukončenia tehotenstva (UUT)

Problematika umelého ukončenia tehotenstva (UUT)

1. Gynekológia a pôrodníctvo

Gynekológia a pôrodníctvo je medicínsky odbor, v ktorom lekárska etika je mimoriadne významná a aktuálna. Súvisí to s povahou každodennej práce zdravotníkov v tomto odbore. Každý deň musia riešiť problémy súvisiace s umelým ukončením tehotenstva (UUT), plánovaným rodičovstvom a antikoncepciou, sterilizáciou žien, umelým oplodnením, aplikáciou liekov počas gravidity, postojom k vývojovým chybám plodu a spôsobom vedenia pôrodu pri ich výskyte. Správne riešenie týchto otázok má nielen morálny, zdravotný, ale aj sociálny a ekonomický dopad na gravidnú ženu, na jej rodinu, a tým aj na celú spoločnosť.

2. Problematika umelého ukončenia tehotenstva (UUT)

Umelé ukončenie tehotenstva (UUT) – predstavuje v každej spoločnosti etický, náboženský, spoločenský, zdravotný a sociálny problém. V minulosti sme tento zákrok poznali pod názvom interrupcia – umelé prerušenie tehotenstva. Ak však tehotenstvo ukončíme potratom, je to konečné riešenie. Práve preto výstižnejší termín je umelé ukončenie tehotenstva – UUT (umelý potrat).

Stratégie Pro Life vs. Pro Choice

UUT je hlboko ľudský problém. Spoločensky ide o fenomén vyvolávajúci kontroverzné vyjadrenia a prístupy, filozofické nevynímajúc. Táto dilema sa netýka len jednotlivcov, netýka sa len žien, ale týka sa nás všetkých. Práve preto je potrebné o potrate vedieť čo najviac, aby sme vedeli o čo konkrétne ide. Existujú dva názorové tábory, ktorých pohľad na problematiku sa vyznačuje nasledovnými argumentmi:

1. Stratégia PRO LIFE

(vyzdvihujú ochranu života, presadzujú zákaz vykonávania UUT)

2. Stratégia PRO CHOICE

(vyzdvihujú slobodnú voľbu ženy)

2. Problematika umelého ukončenia tehotenstva (UUT)

2.1. Stratégia PRO LIFE

>>> vyzdvihujú ochranu života, presadzujú zákaz vykonávania UUT:

• interrupcia je vždy a za každých okolností nemravný a odsúdeniahodný čin,
• mali by byť zakázané,
• výnimka – zdravotný stav ženy, príp. znásilnenie alebo incest,
• Podľa modernej molekulárnej biológie je celý človek zakódovaný už v oplodnenom vajíčku (gény, chromozómy, vlastná krvná skupina). Tým je z genetického a biologického hľadiska jedinečný (okrem jednovaječných dvojčiat neexistujú dve ľudské bytosti s identickou DNA).
• Embryo má už od počiatku v sebe zakódovanú schopnosť rásť a rozvíjať sa.. Pôrod je obrovský medzník v živote človeka, ale ani pôrodom sa človek nestáva samostatným (naďalej závisí od iných ľudí, najmä matky), a aj jeho vývoj a zdokonaľovanie jeho

osobnosti pokračujú ďalej – podobne ako tomu bolo dovtedy v bezpečnom prostredí maminho bruška.

• Neplánované dieťa nemusí byť nutne nechcené, aj takéto deti sú často milované a šťastné.
• Čo je pre dieťa väčším obohatením, drahé hračky, oblečenie, dovolenky, alebo súrodenec: kamarát v hre, láskavý súper, spriaznená duša?
• Nejestvujú nijaké vedecky fundované psychiatrické, psychologické alebo sociálne dôvody na potrat. Významní gynekológovia hovoria, že neexistujú nijaké im známe interné alebo chirurgické ochorenia matky, ktoré by sa nedali liečiť počas tehotenstva. (Miriam, prečo plačeš?, 1998)
• Väčšina potenciálne nebezpečných telesných zmien, ku ktorým môže dôjsť pri pôrode, nastáva aj pri potrate – sú to zmeny spojené s oddelením dieťaťa od matky (rozdiel je vo veľkosti dieťaťa a sile, akou je k telu matky pripútané). Navyše hormonálne zmeny pri a po pôrode podliehajú prirodzenému a plynulému regulačnému poriadku, kdežto po potrate dochádza k prudkým a neprirodzeným zmenám v hladinách hormónov. Umelý potrat zo zdravotného hľadiska nie je bezpečnejší ako pôrod.
• Znásilnenie je hrozný čin a trauma pre ženu. Avšak niektorí psychológovia tvrdia, že zabitie nenarodeného dieťaťa, ktoré nenesie vinu za tento skutok, pre obeť nepredstavuje žiadnu psychickú satisfakciu, ale ďalšiu traumu a násilie voči jej telu, ako i dieťaťu, ktoré má polovicu dedičného materiálu z nej samej.
• Pre ženy, ktoré nechcú svoje nenarodené dieťa zničiť, existuje možnosť dať ho na adopciu (urobiť šťastným neplodný manželský pár, ktorý túži po dieťati).

2.2. Stratégia PRO CHOICE

>>> vyzdvihujú slobodnú voľbu ženy

• o počte a čase zrodenia svojich detí rozhoduje výlučne žena a nikto nemá právo zasahovať do jej plánov,
• zástancovia potratov (UUT) považujú ľudský zárodok do 3. mesiaca za zhluk buniek, ktoré nemožno nazývať ľudskou bytosťou,
• ľudský plod nie je ešte plne vyvinutý človek, nedokáže samostatne existovať mimo tela matky, preto môže o ňom ľubovoľne rozhodovať matka,
• je lepšie urobiť potrat ako dopustiť pôrod nechceného dieťaťa, (je traumatizované, nemilované a môže z neho vyrásť asociál, zločinec...),
• potratom možno pomôcť rodine, ktorá má finančné ťažkosti, veľa detí, (lepšie je menej detí v rodine s primeraným životným štandardom než veľa detí v chudobe),
• dieťa splodené znásilnením, geneticky poškodený plod alebo možné ohrozenie zdravia či života matky, sa považujú za jednoznačné indikácie k UUT,

• reštrikcia (obmedzenie) tohto zákona by mohla viesť k presunutiu interrupcií z legálnej do ilegálnej sféry so všetkými dôsledkami (ťažko poškodené zdravie a ohrozený život ženy),
• aj zástancovia „Pro Choice“ vnímajú interrupciu ako krajné riešenie (materiálne, sociálne, psychické),

• tiež vyžadujú dostatočnú prevenciu nechcených

2.3. Dôvody k ukončeniu tehotenstva

V krajinách, v ktorých je UUT legálne sa môže žena rozhodnúť pre ukončenie tehotenstva aj z iných, než len medicínskych dôvodov. Celosvetovo medzi najčastejšie dôvody vedúce k ukončeniu tehotenstva patrí:

• naplnený počet detí v rodine,
• kvôli práci alebo škole,
• nedostatok financií,
• problémy vo vzťahu rodičov,
• nízky vek budúcej matky,
• znásilnenie,
• dieťa len určitého pohlavia (tzv. prenatálna selekcia),
• slabá

Druhou obeťou potratu je žena

I keď sa v súvislosti s umelým potratom hovorí o slobodnej voľbe ženy, v skutočnosti u mnohých žien prevládajú dôvody, ktoré majú so slobodným rozhodovaním len veľmi málo spoločné. Je to nátlak zo strany partnera alebo rodičov, niekedy spojený i s vyhrážaním či násilím, nedostatok podpory okolia a pocit alebo aj stav finančnej núdze. Závažnou prekážkou slobodnej voľby je slabá informovanosť o vývojovom štádiu dieťaťa, o metódach vykonávania potratu, ako aj o možných následkoch a komplikáciách takéhoto zákroku. UUT je možné buď na vlastnú žiadosť ženy, alebo zo závažných zdravotných dôvodov – zo strany matky alebo z dôvodu poškodenia dieťaťa.

Situácia v Slovenskej republike a vo svete

Podľa oficiálnych štatistík sa počet umelých ukončení tehotenstva z roka na rok znižuje (pokles za posledných 10 rokov o vyše 60%). V roku 1990 bolo na Slovensku vykonaných 48 437 umelých potratov, čo je takmer trojnásobne viac ako v roku 2003, keď počet presiahol „len” 16 000 interrupcií. Podľa Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky ČR takisto klesol počet UUT zo 109 361 v roku 1990 na 23 998 v roku 2010. Je evidentné, že počet potratov je nepriamo úmerne závislý na dostupnosti kontraceptívnych metód, predovšetkým hormonálnej antikoncepcie a príslušného preškolenia gynekológov.

Slovensko sa môže v súčasnosti pochváliť po Holandsku druhou najnižšou mierou potratovosti v Európe. Na 1000 žien vo fertilnom veku pripadá momentálne v SR necelých 13 umelých potratov. V potratovosti je z krajín EU najlepšia situácia v Belgicku, kde pripadá na tisíc žien iba 6 potratov. Naopak, najhoršia situácia je v Maďarsku, kde pripadá na 90-tisíc pôrodov až 80-tisíc potratov. V Poľsku sa vykoná ročne až 200 000 nezákonných potratov (podľa MVO).

• v celosvetovom meradle je viac ako 1/3 všetkých tehotenstiev neplánovaná,
• každoročne sa takmer 1/4 tehotných žien rozhodne pre UUT (cca 53 miliónov ročne),
• 20 miliónov z celkom vykonaných 53 miliónov umelých ukončení tehotenstva sú prevedených nebezpečnými metódami,
• každých 5 minút zomiera na svete jedna žena na následky nelegálne vykonaného potratu,

• (cca 200 000 ročne).

• Zdravotné komplikácie po vykonaní UUT

Fyzické komplikácie po vykonaní UUT

Okamžité komplikácie: ich typ a závažnosť závisia od dĺžky tehotenstva a spôsobu, akým sa potrat vykonáva. Patrí sem: anestézia, krvné straty, poškodenie hrdla maternice, poranenie tela maternice, poranenie močového mechúra, šok.

Včasné komplikácie: zlyhanie metódy (zriedkavo, vyskytuje sa pri anomáliách maternice), zvyšky po UUT, infekcia maternice a vajcovodov, zápalové komplikácie.

Neskoré komplikácie: najčastejšie sa vyskytujú neskoré komplikácie, ktorých príznaky sa môžu prejaviť aj niekoľko rokov po potrate a ktoré ovplyvňujú najmä schopnosť ženy mať neskôr dieťa. Obyčajne nemajú dramatický obraz a často si ich žena ani nedáva do súvislosti s potratom v minulosti. Sú to zápaly vnútorných rodidiel, poruchy menštruačného cyklu, poruchy ovplyvňujúce následnú plodnosť ženy (neplodnosť), mimomaternicové tehotenstvo, sterilita, spontánne potraty, predčasné pôrody (predčasné otváranie sa krčka maternice), vcestná placenta, maternicové zrasty, neschopnosť udržať moč, sexuálne zmeny.

Psychologické následky UUT

Tieto sa často označujú ako postaborčný syndróm = lekársky termín pre citové a psychologické poškodenie, ktorým trpí mnoho žien po potrate. V rôznych formách a čase sa prejavuje až u 80% žien po umelom potrate.

1. včasný postaborčný syndróm – nastupuje bezprostredne po strate dieťaťa – má podobu psychosomatických ťažkostí: úzkosť, nespavosť, smútok, beznádej, depresívne stavy a pocit viny (niekedy vyústia až do samovraždy), agresivita, ktorá je namierená voči vlastnej osobe, voči otcovi dieťaťa, lekárovi, ktorý zákrok vykonal, ako i voči okoliu, ktoré nedokázalo alebo nechcelo ženu podporiť v rozhodnutí nechať si dieťa. (Miriam, prečo plačeš?, 1998)

1. neskorý postaborčný syndróm – prejaví sa niekoľko mesiacov, niekedy i rokov po potrate (UUT). Často ho vyvolá krízová situácia v živote ženy: choroba, smrť alebo strata blízkeho človeka, opustenie partnerom, prechod. Paradoxne to však môže byť i ďalšie tehotenstvo, pôrod dieťaťa alebo narodenie vnúčaťa. Prejavuje sa zatrpknutosťou, nedostatkom sebaovládania, depresiou, netrpezlivosťou, cynizmom. Dominuje tu strata úcty voči sebe samej, ale i voči ostatným ľuďom. Pocit vlastnej menejcennosti sa môže prejaviť v správaní, ktoré je rizikové a deštruktívne voči vlastnej osobe. (Grey, 2004)

3. Alternatívne riešenia UUT

Medzi alternatívne riešenia UUT patria predovšetkým:

• utajené pôrody,
• hniezda záchrany.

1. marec – Deň počatého dieťaťa („DPD“), je pravidelná celoslovenská kampaň mimovládnych organizácií združených vo Fóre života, ktorou chcú šíriť úctu ku každému počatému ešte nenarodenému dieťaťu. 25. marca slávia sympatizanti Deň počatého dieťaťa a v období okolo tohto termínu sa uskutočňujú rôzne aktivity poukazujúce na potrebu chrániť ľudský život od počatia.

Kampaň je možné podporiť nosením bielej stužky na odeve, najmä v týždni, v ktorom je 25. marec. Biela stužka je symbol rešpektovania práva na život od počatia. Kto nosí bielu stužku, vyjadruje sa za ochranu každého počatého dieťaťa! V roku 2013 sa uskutočňuje 13. ročník kampane.

Prečo práve 25. marec?

1. marec je na Slovensku zákonom vyhlásený za pamätný „Deň zápasu za ľudské práva“, ktoré sú dnes odopierané práve nenarodeným deťom. Takisto kresťania na celom svete oslavujú v tento deň slávnosť Zvestovania Pána, teda spomienku na počatie Ježiša Krista (tento rok je presunutá na 8. apríla). Z týchto dôvodov Fórum života v roku 2005 slávnostne vyhlásilo 25. marec za Deň počatého dieťaťa.

Tabuľka Počet detí vložených do hniezd záchrany a počet detí z utajených pôrodov v Slovenskej republike v rokoch 2009 – 2011

3.1. Utajené pôrody

Na Slovensku už existuje zákonná možnosť porodiť dieťatko v nemocnici s tým, že nebude prezradená identita matky. Podľa zákona, môže prísť žena s nechceným tehotenstvom do ktorejkoľvek nemocnice na Slovensku s požiadavkou, že chce rodiť v režime utajeného pôrodu. Je to bezpečný spôsob vyriešenia nechceného tehotenstva. A to pre dieťatko i pre matku.

V Zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti sa presne uvádza, ako sa postupuje v prípade, ak žena požiada o utajenie tehotenstva a pôrodu. Žena, ktorá písomne požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, má právo na osobitnú ochranu osobných údajov. U ženy, ktorá písomne požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa vedie osobitná zdravotná dokumentácia v rozsahu zdravotnej starostlivosti súvisiacej s tehotenstvom a pôrodom, ktorej súčasťou sú osobné údaje tejto ženy, nevyhnutné na zistenie anamnézy a nasledovné údaje: údaje o poučení a informovanom súhlase, údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, údaje o dočasnej práceneschopnosti pre chorobu a úraz a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, epidemiologicky závažné skutočnosti, identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne, identifikačné údaje poskytovateľa. Osobné údaje nevyhnutné na jej identifikáciu sa vedú oddelene od osobitnej zdravotnej dokumentácie spolu s písomnou žiadosťou o utajenie pôrodu. Osobitná zdravotná dokumentácia sa o tieto údaje doplní a zapečatí ako celok (§ 19 ods. 4, 5 Zákona č. 576/2004 Z. z.). Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný osobitnú zdravotnú dokumentáciu, vrátane osobných údajov nevyhnutných na identifikáciu, viesť oddelene od zdravotnej dokumentácie ostatných osôb. Nemôže ju sprístupniť, ako je to možné pri iných prípadoch. Kompletná dokumentácia o tehotnej žene sa zapečatí ako celok a následne sa uloží na bezpečnom mieste gynekologicko- pôrodníckeho pracoviska na obdobie šiestich týždňov. „Utajená“ rodička odchádza na pôrodnú sálu po medicínskej a ošetrovateľskej príprave so zdravotnou dokumentáciou, kde v časti osobné údaje je uvedený len utajený pôrod s prideleným číslom. Po pôrode zostáva pod dohľadom zdravotníkov na pôrodnej sále a neskôr je preložená na štandardné lôžko gynekologického oddelenia (nie na šestonedelie). Ak je zdravotný stav ženy po pôrode stabilizovaný, prepúšťa sa čo najskôr zo zdravotníckeho zariadenia. Dieťa z utajeného pôrodu je odovzdané do starostlivosti novorodeneckého oddelenia a vedie sa mu osobitná dokumentácia z utajeného pôrodu s prideleným číslom. O každom

novorodencovi sa posiela na príslušný matričný úrad v mieste zdravotníckeho zariadenia hlásenie o narodení, len s tým rozdielom, že v časti hlásenia, kde sa uvádza meno dieťaťa a údaje o rodičoch, sa uvedie jednotné pomenovanie – neuvedené. Na základe tohto oznámenia príslušný matričný úrad vydá pre dieťa rodný list (§ 13 ods. 1 a 5 zákona č. 154/1994 Z. z.). Odo dňa pôrodu začína plynúť šesťtýždňová lehota, kedy biologická matka dieťaťa môže písomne požiadať zdravotnícke zariadenie o odtajnenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Po šiestich týždňoch je jej rozhodnutie nezvratné.

V prípade, že počas tohto obdobia neodvolala svoju žiadosť o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, zdravotnícke zariadenie je povinné bez zbytočného odkladu odovzdať zapečatenú dokumentáciu určenému registru Ministerstva zdravotníctva SR na jeho ďalšiu úschovu (§ 23 ods. 5 Zákona č. 576/2004 Z. z.). Po tomto období začína hlavná etapa sociálnej práce s dieťaťom z utajeného pôrodu s cieľom zabezpečiť novorodencovi nový domov a adoptívnych rodičov.

Utajené pôrody fungujú napr. vo Francúzsku a v Českej republike. V Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Belgicku, Taliansku či Maďarsku je možné anonymne odložiť novorodenca do špeciálnych schránok pre nechcené deti, tzv. babyboxov.

3.2. Hniezda záchrany

Hniezdo záchrany je verejne prístupný inkubátor, do ktorého je možné odložiť novorodenca v rámci riešenia krízovej životnej situácie s cieľom zaručiť mu prirodzené právo na život. Predstavuje situáciu, keď matka dieťaťa alebo blízka osoba rodičke odloží krátko po pôrode alebo v období do 28 dní po pôrode dieťa – novorodenca (§ 11 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z.).

Novela zákona o Hniezdach záchrany č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti

Odloženie dieťaťa do Hniezda záchrany nie je klasifikované ako trestný čin. Trestným činom však je odloženie novorodenca na iných miestach, napríklad v hypermarkete, na autobusovej a železničnej stanici či v parku, lebo opustené dieťa je vystavené nebezpečenstvu smrti.

Hniezda záchrany sú k dispozícii matkám, ktoré si nechcú po pôrode nechať svoje dieťa, od decembra 2004 vo viacerých nemocniciach v SR: v Bratislave, Nitre, Trnave, Nových Zámkoch, Ružomberku, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Prešove, Rožňave, Dolnom Kubíne a Spišskej Novej Vsi. Novorodenca vyberú zdravotníci z hniezda záchrany do 5 minút od jeho uloženia biologickou matkou alebo inou blízkou osobou po spustení signalizačného alarmu a umiestnia na novorodenecké oddelenie daného zdravotníckeho zariadenia. Každé toto zariadenie má vypracovaný interný predpis s pokynmi transportu dieťaťa z verejne prístupného inkubátora na novorodenecké pracovisko.

Zriaďovaním Hniezd záchrany sa zaoberá občianske združenie Šanca pre nechcených, ktoré sa zameriava aj na vznik azylových domov pre matky s deťmi, kde môžu zostať matky s deťmi tak dlho, kým nevyriešia svoju situáciu. Ženy núti využívať hniezda predovšetkým netolerantnosť prostredia, v ktorom žijú, či už je to rodinné alebo sociálne prostredie. Niektoré ženy, ktoré volajú na anonymnú linku združenia a chcú sa porozprávať o rozhodnutí odložiť dieťa ho zdôvodňujú aj tým, že otcom dieťaťa nie je ich manžel a ony pôrod taja. Iné hovoria o zlej sociálnej situácii. Deti, ktoré matky zanechajú vo verejných inkubátoroch, idú najprv do dojčenských ústavov a neskôr sú ponúknuté na adopciu.

Hniezda záchrany (v zahraničí tzv. babyboxy) majú nielen svojich zástancov, ale aj odporcov, ktorí upozorňujú na viacero problémov z hľadiska sociálneho, právneho aj technického (Slaný, 2008):

• čo keď s vložením do hniezda záchrany nebude súhlasiť genetický otec dieťaťa, a to v čase pôrodu alebo kedykoľvek v budúcnosti?
• ako zabrániť, aby sa do schránky nedostalo staršie dieťa, ako je uvažovaný anonymne

porodený novorodenec – teda dojča, batoľa atď.?

• čo v prípade, ak tam bude vložené staršie dieťa ako novorodenec?
• ako zaistiť, aby do schránky nebol vložený unesený novorodenec?
• čo v prípade, ak bude do hniezda vložený mŕtvy/zavraždený novorodenec alebo staršie dieťa?

• ako zaistiť, aby bolo možné do hniezda vložiť len novorodenca, nie napr. zviera (živé či mŕtve…)?
• neotvára sa tým možnosť k nezákonným manipuláciám s deťmi, vrátane obchodovania s deťmi a s telesnými orgánmi?
• aký bude ďalší osud týchto „najdúchov“? Odkiaľ majú zástancovia hniezd záchrany istotu, že všetky tieto deti budú v čo najkratšom čase osvojení?

To všetko sú otázky, ktoré sa dotýkajú aj rozhodovania zdravotne sociálneho pracovníka o osude dieťaťa a o ktorých je dôležité diskutovať. Môžeme to nazvať ako dilemy zdravotne sociálneho pracovníka v oblasti anonymného odloženia novorodenca do hniezda záchrany.

4. Úloha SP na gynekologicko-pôrodníckom oddelení

Existujú rôzne formy pomoci pre matku s dieťaťom, resp. ženu v núdzi. Práve v tejto oblasti je vhodná spolupráca so sociálnym pracovníkom, ktorý musí mať medicínske a ošetrovateľské vedomosti z oblasti gynekológie a pôrodníctva a takisto by mal byť osobnostne zrelý. Stretáva sa tu s rôznymi problémami a životnými situáciami, s ktorými si pacient/ klient, častokrát zmätený, nevie poradiť. Sociálny pracovník môže poskytovať odborné poradenstvo, takisto participovať na edukácii (antikoncepcia, utajené pôrody, hniezda záchrany) a v prevencii (napr. nechcených tehotenstiev). V prípade utajeného pôrodu pomôže vybaviť azylové centrum poskytujúce ubytovanie a stravu pred pôrodom a 6 týždňov po pôrode. Spolupracuje s príslušnými inštitúciami – orgánmi sociálnoprávnej ochrany dieťaťa, súdmi, políciou, zdravotníckymi zariadeniami, dáva návrh na umiestnenie dieťaťa do DD, príp. zabezpečuje adopciu dieťaťa. Ak sa matka nachádza v hmotnej alebo sociálnej núdzi, sociálny pracovník jej môže zabezpečiť:

• odbornú pomoc – poradenstvo lekára, psychológa, psychiatra, právnika,
• sprevádzanie počas tehotenstva a po pôrode podľa potreby (napr. denná pomoc terénneho sociálneho pracovníka, účasť matky na terapeutických programoch a na stretnutiach svojpomocných skupín),
• ubytovanie a stravu (ideálne riešenie – pobyt v azylovom centre pred pôrodom a do jedného roku veku dieťaťa po pôrode),
• výbavu pre dieťa,
• pomoc s nákladmi na lekársku starostlivosť,
• pomoc so zvýšenými výdavkami na lieky,
• vybavenie žiadostí, úradných formalít (rodný list, príspevok pri narodení dieťaťa...),
• mesačný príspevok po dobu materskej dovolenky mimo azylového domu,
• ročný príspevok pri nástupe do školy.