Liečivá endokrinného systému
Liečivá endokrinného systému
1. Antidiabetiká
Medzi
najčastejšie endokrinné poruchy patrí cukrovka (diabetes mellitus) charakterizovaná poruchou metabolizmu glukózy, ktorá je
zapríčinená nedostatočnou produkciou inzulínu alebo zvýšenou rezistenciou periférnych tkanív voči inzulínu. Antidiabetiká sa obecne delia
na inzulínové (aplikované parenterálne) a perorálne.
1.1 Inzulínové prípravky
Inzulínové
antidiabetiká klasifikujeme z hľadiska:
a ) biologického zdroja a čistoty na:
- inzulíny živočíšneho
pôvodu – v minulosti pur inzulín,
- humánne inzulíny – INSUMAN inj, HUMULIN (skr.HM) inj,
- analógy
humánneho inzulínu – INZULIN apaspart, lispro glargín- inj
b) doby pôsobenia na:
- krátkodobo
pôsobiace : - humánne 30-45 min (HUMULIN R, INSUMAN rapid,
ACTRAPID HM,
- bravčové 30-45
min (INSULIN -MONO N,
ACTRAPID MC
- analóg lispro do 15 min. (HUMALOG)
- strednodobo pôsobiace - 1 –
3 hod :
- humánne (HUMULIN N, HUMULIN L,
INSULATARD HM) ,
- bravčové (INSULIN MONO
ID, MONOTARD MC)
- zmiešané (LENTE MC),
- prolongované - humánne – 3- 4
hod (ULTRADARD HM, HUMULIN U)
- zmiešané – 3- 4 hod (INSULIN MONO SD)
- hovädzie – 3- 4 hod
(ULTRALENTE MC)
- analóg insulin glargín - 1 hod LANTUS)
Etiológia a klasifikácia
Typ 1 sa vyskytuje u pacientov, u ktorých nie je žiadna produkcia inzulínu. Títo pacienti sú liečení inzulínom. Do typu 2 sú zaradení
pacienti, so zníženou produkciou inzulínu alebo s inzulínovou rezistenciou (tab. II-6.1). Títo sú liečení p.o. Antidiabetikami a (alebo)
inzulínom. U pacientov s diabetes mellitus je okrem sacharidového metabolizmu porušený aj metabolizmus proteínov a lipidov, čo môže
rezultovať do multiorgánového poškodenia diabetického pacienta (tab. II-6.2).
Inzulín
Inzulín
je hlavným regulátorom kontrolujúcim metabolizmus a ukladanie základných požitých energetických zdrojov, ktorými sú uhľohydráty, tuky a
bielkoviny. Je produkovaný b-bunkami Langerhansových ostrovčekov pankreasu.
Mechanizmus účinku
Svoje
fyziologické účinky vyvoláva vo väzbe na špecifické membránové receptory. Inzulín ovplyvňuje depresiu expresiu rôznych génov podobne ako
rastové hormóny. Týmto mechanizmom sa inzulín podieľa nielen na regulácii základných metabolických ciest, ale aj na regulácii rastu buniek
(tab. II-6.3)
Spôsoby aplikácie
Najbežnejšie sa dnes podáva s.c. Intravenózne môžeme podávať len vo
vode rozpustné inzulíny, ktoré majú krátky účinok. Pre´dlžovanie účinnosti inzulínu bolo dosiahnuté precipitáciou so zinkom. Týmto
spôsobom vznikajú relatívne ťažko rozpustné kryštály, ktoré sa pomaly rezorbujú po sc. Podaní vo forme suspenzie. Vytvorenie komplexu
inzulínu s protamínov (Protamin-zinc-insulin) zabezpečuje vznik dlhodoboúčinných preparátov s pomalým nástupom účinku.
Nežiadúce účinky
Najzávažnejšiím nežiadúcim účinkom inzulínovej terapie je hypoglykémia, ktorá môže byť
často príčinou smrti pri intenzívnej inzulinoterapii. Liečba tejto komplikácie je zameraná hlavne na p.o. Alebo i.v. Podanie glukózy je
možné i.m. Podanie glukagónu.
1.2 Perorálne antidiabetiká
Väčšina pacientov s diabetes
mellitus 2. typu vyžaduje okrem úpravy režimu diéty aj farmakoterapiu. Zlepšenie kontroly glykémie sa dosahuje použitím perorálnych
diabetík. Metabolickú kompenzáciu u diabetikov 2. typu možno docieliť buď zvýšením reziduálnej sekrécie inzulínu, alebo
úpravou citlivosti tkanív k inzulínu, teda znížením inzulinorezistencie. Na základe toho možno antibiotiká rozdeliť na
liečivá, ktoré prednostne stimulujú skréciu inzulínu (napr deriváty sulfonylurey) a tie, ktoré zvyšujú citlivosť tkanív na inzulín (napr.
Biguanidy). Látky zo skupíny inhibítorov črevných glukozidáz vedú k spomaleniu trávenia zložitých cukrov na
monosacharidy.Teda možno povedať, že obecne ich delíme na :
a) Stimulátory sekrécie inzulínu,
b) Látky
zvyšujúce citlivosť na inzulín,
c) Inhibítory črevných glukozidáz.
1.2.1 Stimulátory sekrécie
inzulínu
Deriváty sulfonylurey
Deriváty sulfonylurey vyvolávajú zníženie glykémie tým, že zvyšujú
vnímavosť betabuniek pankreasu na glukózu a stimulujú sekréciu inzulínu. Predpokladom ich účinnosti je zachovaná vlastná sekrécia
inzulínu. Sekundárne znižujú inzulinorezistenciu.
Patria sem : glibenklamid (MANINIL, GLUKOBENE), glipizid (ANTIDIAB, MINIDIAB),
gliquidon (GLURENORM), gliklazid (DIAPREL, glimepirid (AMARYL)
Spôsoby aplikácie
Sulfonamidové hypoglykemiká sa líšia medzi
sebou svojim účinkom, biologickým polčasom a metabolizmom. Dlhodoboúčinné p.o. Antidiabetiká sa dnes používajú zriedkavo (alebo vôbec),
hlavne z dôvodov možnosti vzniku hypoglykémií, najmä u starších ľudí.
Deriváty meglitinidu
Vzhľadom na to, že
repaglinid (NOVONORM) nevyvoláva vylučovanie inzulínu v neprítomnosti glukózy, je vhodné jeho podávanie s každým hlavným
jedlom. Vznikne tak fyziologickejšie napodobenie požiadaviek na inzulín v priebehu dňa v porovnaní s derivátmi sulfonylurey.
Nežiadúce účinky
Hypoglykémia, bolesti hlavy, nausea, vomitus.
1.2.2 Látky zvyšujúce citlivosť na
inzulín
Biguanidy
Biguanidy sú liekom voľby u diabetikov so zvýšenou hmotnosťou a obezitou, u
ktorých je hyperglykémia spôsobená predovšetkým nedostatočným účinkom inzulínu. Jediným súčasným zástupcom je metformín (METFORMIN,
GLUCOPHAGE, SIOFOR).
1.2.3 Inhibítory črevných glukozidáz
Liečiva tejto skupiny kompetitívne a reverzibilne
inhibujú enzýmy s alfaamylázovou aktivitou (sacharáza, maltáza, izomaltáza, glukoamyláza) v tenkom čreve, čo spomaľuje hydrolýzu
zložených cukrov.
Zástupcami sú akarbóza (GLUCOBAY), miglitol (DIASTABIL).
Najčastejšie nežiadúce týmito účinky, tejto
skupiny látok, sú vyvolané pôsobením mikrobiálnej črevnej flóry na nenatrávené zložené sacharidy (plynatosť hnačky a bolenie
brucha).
2. Kortikosteroidy
Sú syntetizované v kôre nadobličiek. Ovplavňujú najmä metabolizmus glycidov a
bielkovín, resp regulujú vylučovanie solí z organizmu.
Mechanizmus účinku
Kortikoidy sa viažu na
intracelulárny receptor a modulujú prepis (transkripciu) génov priamou interakciou s DNA. Inhibujú taktiež proliferáciu imunitných buniek a ich
funkcie (napr. Fagocytózu). Sú schopné inhibovať syntézu zápalových a imunitných mediátorov, ako napr. Prostaglandínov, leukoterínov a
interleukerínov. Obecne ich delíme na glukokortikoidy a mineralokortikoidy.
2.1 Glukokortikoidy
Glukokortikoidy, ako liposolubilné látky, veľmi dobre prenikajú membránami a aj v p.o. Forme sa rýchlo vstrebávajú. Najčastejšie sa
používajú pre ich zápalové, antialergické a imunosupresívne pôsobenie. Ale aj endokrinné indikácie glukokorteidov sú veľmi
početné.
Klinické využitie glukokortikoidov
Glukokortikoidy majú široké použitie. Najmä pri: astme, pľúcnej fibróze,
reumatoidnej artritíde, reumatickej karditíde, myokarditíde, ekzémoch, zápaloch kože, anafylaktickom šoku, ako imunosupresia pri orgánovej
transplantácii a ďalej viď Tab II-6.4 str.144.
Spôsoby aplikácie
Glukokortikoidy je možné rozdeliť podľa ich
biologického polčasu do troch základných skupín:
a) Kortikoidy s krátkym účinkom : hydrokortizón (HYDROCORTISON, inj.,tbl., ung,
CORTEF tbl., PREDNISON tbl).
b) Kortikoidy so stredne dlhým účinkom : triamcinolón (TRIAMCINOL crm., lot. Spr., ung
c) Kortikoidy s dlhým účinkom : dexametazón (DEXAMETHAZON ung), betametazón (BETNOVATE crm., liq., ung.,CELESTODERM V crm.,
ung.,
DIPROPHOS inj.).
70% kortizolu je metabolizovaných v pečeni. Syntetické kortikoidy podlioehajú tým istým biotransformačným
procesom ako prirodzené steroidy. Aktívny účinok prednizónu a metylprednizónu (MEDROL tbl., DEPO-MEDROL a SOLUMEDROL inj) je závislý od ich
predchádzajúcej transformácie na prednizolón a metylprednizolón. Eliminácia syntetických kortikoidov sa deje výlučne renálnou cestou. Pre
závažne nežiadúce účinky pri dlhodobom systémovom podaní sa v súčasnosti preferuje lokálna aplikácia (inhalácia, krémy).
Nežiadúce účinky
Vo všetkých indikáciách, kde sa glukokortikoidy používajú ako protizápalové, antialergické a
imunosupresívne látky sú ich hormonálne glukokortikoidné a minerálokortikoidné účinky nežiadúce. Akútna aplikácia nespôsobuje výrazné
vedľajšie účinky. Pri Dlhodobej celkovej aplikácii môže však dôjsť k rozvoju závažných nežiadúcich účinkov (kortikoidný diabetes,
osteoporóza, pomalé hojenie rán, náchylnosť na infekčné ochorenia, peptidický vred, glaukóm a psychické poruchy).
2.2 Minerálokortikoidy
Prirodzený nadobličkový hormón aldosterón sa terapeuticky nepoužíva. Fyziologická regulácia
aldosterónu je ovplyvňovaná troma hlavnými faktormi : ACTH, renín-angiotenzínovým systémom a plazmatickými koncentráciami draslíka.
Zníženie krvného tlaku alebo objemu extracelulárnej tekutiny je sprevádzané uvoľnením renínu v obličkách. Renín prostredníctvom
angiotenzínu potom sprostredkuje sekréciu aldosterónu. Zvýšením retencie sodíka a vody aldosterón spätnou väzbou inhibuje uvoľňovanie
renínu.
Zvýšená produkcia aldosterónu môže byť primárna alebo sekundárna, spôsobená malígnou hypertenziou, konstrikciou
renálnej artérie, tehotenstvom, cirhózou pečene, nefrotickým edémom a u niektorých pacientov kongestívnou chorobou srdca.
Zásady terapie kortikosteroidmi
a) vypátrať relatívne kontraindikácie,
b) vylúčiť, prípadne liečiť infekciu,
c)
starostlivo vybrať druh kortizonoidu,
d) podávať najnižšiu účinnú dávku,
e) liečiť za - čo najkratší čas,
f) čo
najskôr znižovať používanú látku,
g) sledovať hmotnosť, TK, glykozúriu a kaliémiu,
h) obmedziť príjem NaCl,
)
bielkovinová diéta s dostatkom kalcia,
ch) pri vysokých dávkach pridať KCl.
3. HORMÓNYP
3.1Pohlavné hormóny
Pohlavné hormóny sú syntetizované v reprodukčných orgánoch, ale aj v niektorých iných
tkanivách ľudského organizmu. Podľa pohlavia ich delíme na dve základné skupiny, ktorými sú ženské a mužské pohlavné hormóny, tvorené
z viacerých typov jednotlivých substancií.
Mechanizmus účinku
Molekulárny mechanizmus účinku všetkých
steroidných hormónov je podobný. Voľne prechádzajú bunkovou membránou a viažu sa na intracelulárne receptory. Hormón-receptorový komplex sa
viaže na špecifické väzbové miesta DNA a aktivizuje syntézu selektívnych mRNA. Ako výsledok tejto aktivácie sú produkované rôzne enzýmy
a iné proteíny.
Spôsoby aplikácie
Pohlavné hormóny sa silne viažu na plazmatické bielkoviny
(globulíny a albumíny). Sú metabolizované v pečeni a gastrointestinálnom trakte. Prevážne sa vylučujú močom hlavne ako
glukuronylkonjugáty.
3.1.1 Estrogény a progesterón
Patria medzi ženské pohlavné hormóny, ktoré
zaisťujú rozvoj ženských pohlavných orgánov a reguláciu ich funkcie.
Klinické využitie
Estrogény sa
podávajú najmä pri nedostatku produkcie ovariálnych estrogénov. Ďalšími indikáciami je zlyhanie ovariálnych funkcií, dysfunkčné
maternicové krvácanie, primárna amenorhea, estrogénový test, karcinóm mliečnej žľazy a u mužov prostaty, postmenopauzálne výpadové
prejavy a antikoncepcia (tab.II-6.6, tab.II-6.7, str. 146-147).
Progesterón sa podáva hlavne pri nedostatočnej produkcii žltým telieskom
ovária, na vyvolanie krvácania a rýchleho odlúčenia endometria, pri nedostatočnej produkcii progesterónu v tehotenstve a antikoncepcia.
Nežiadúce účinky
Nauzea a vracanie sa objavujú často po vysokých dávkach estrogénov. Najzávažnejšími
neýiadúcimi prejavmi kombinovanej antikoncepčnej aplikácie sú však zvýšená náchylnosť a riziko tromboembolických komplikácií,
porušenie glukózovej tolerancie (môže napomáhať vzniku diabetu), zvýšené riziko karcinómu krčka maternice. Retencia sodíka a vody má za
následok vznik edémov a prírastky hmotnosti. Zvýšená záťaž z degradácie môže negatívne ovplyvniť funkciu pečene, spojenú s redukciou
metabolizácie liečiv a prejavmi žltačky. Kožné zmeny sa prejavujú výskytom akné a zvýšenou pigmentáciou. Takisto je zvýšené riziko
vzniku hypertenzie. Vo všeobecnosti však platí, že pri substitučnej terapii je incidencia a intenzita nežiadúcich účinkov
nižšia.
3.1.2 Androgény
Androgénmi nazývame každú substanciu, ktorá je schopná
indukovať a udržať diferenciáciu a vývoj funkcií pohlavného ústrojenstva, ako aj sekundárnych pohlavných znakov u mužov
Klinické využitie
Hlavnou indikáciou androgénov v klinike je substitučná terapia mužského hypogonadizmu. Ďalej
sa môžu podávať spolu s rastovým deťom v pubertálnom období za účelom stimulácie rastu a pri terapii gynekomastie. Schopnosť testosterónu
stimulovať syntézu bielkovín sa využíva v indikáciách vyžadujúcich anabolické účinky. Sú to stavy po ťažkých infekciách,
chirurgických zákrokoch, traumách, cytotoxickej chemoterapii a rádioterapii. Antiestrogénny účinok androgénov sa využíva pri liečbe
estrogén-dependendtných karcinómov prsníka.
Nežiadúce účinky
Podávanie androgénov ženám spôsobuje
virilizáciu, ktorá sa prejavuje akné a hirzutizmom. Časté sú nepravidelnosti v menštruačnom cykle. Vysoké dávky sú sprevádzané zmenou
hĺbky hlasu a zväčšením klitorisu. Pred pubertou môže stimulácia rastu urýchliť uzavretie epifizárnych chrupavkovitých štrbín a
spôsobiť tak predčasné zastavenie rastu. Nezanedbateľná je hepatotoxicita a retencia vody a sodíka.
3.2 Hormóny
štítnej žľazy
Hlavným pôsobením hormónov štítnej žľazy (tyroxín-T4 a trijódtyroxín-T3) je ovplyvnenie rastu a
dozrievania organizmu, CN a metabolických aktivít. Nedostatok týchto hormónov počas perinatálneho vývoja spôsobuje spomalenie rastu a
maturácie kostí a mozgu. V CNS ovplyvňujú tieto hormóny najmä dozrievanie neurónov, vývoj axónov a myelinizáciu., ktorých poškodenie je
problematicky reverzibilné.
Mechanizmus účinku
Bunkové receptory tyroidálnych hormónov sú
intercelulárne. Počas ontogenézy sa nukleárne receptory tyroidálnych hormónov vyvíjajú rozdielne v závislosti od tkaniva. V mozgu sú
prítomné už v prvej tretine fertálneho vývoja, kým v pečeni sa objavujú až po narodení. Účinky komplexu hormó-receptor sa prejavujú
aktiváciou RNA-polzmeráz, zvyšovaním hladín nukleárnych globulínov a fosforyláciou proteínov podieľajúcich sa na katalyzovaní
spomínaných mechanizmov. Z toho vyplýva že tyroidálne hormóny sú zapojené do regulácie transkripcie. Okrem toho majú aj výrazné
metabolické účinky, ktoré majú niekoľko podôb. Kalorigénny účinok je vysvetľovaný zvýšením spotreby kyslíka. Metabolická
aktivácia sa prejavuje po 12-36 hodinách latenčnej fázy.
Klinické využitie
Hlavnou indikačnou oblasťou
použitia tyroidálnych hormónov sú hypofunkcie štítnej žľazy rôzneho pôvodu. Ich účinok sa využíva aj u niektorých typov tyroidálnych
nádorov.
Zástupcami sú : tyroxín-T4 (EUTHYROX tbl., L-Thyroxín tbl., trijódttyronín (T3) – TRIJODTHYRONIN tbl.), kombinované
prípravky (TH YREOTOM tbl., JODTHYROX tbl.).
Spôsoby aplikácie
Koncentrácia T4 v cirkulujúcej krvi je
približne 60-násobkom koncentrácie T3. V plazme sa nachádza vo forrme voľnej ale aj vo forme viazanej na plazmatické bielkoviny. Hlavné
plazmatické proteíny transportujúce tyroidálne hormóny sú globulíny, tyroxín viažúce prealbumíny a albumín.
Nežiadúce účinky
Každé predávkovanie navodzuje vo všeobecnosti príznaky hypertyreózy. Veľmi zriedkavý je
alergizujúci účinok. Keďže ide o substitučnú terapiu, teoreticky neexistuje žiadna kontraindikácia.
3.3
Antityroidálne látky
Používajú sa na terapiu hypertyroidizmu (tyreotoxikózy), ktorý je charakterizovaný nadmernou produkciou
hormónov štítnej žľazy s následným zvýšením metabolizmu, produkciou tepla, potením, nervozitou, triaškou, stratou hmotnosti so súčasným
zvýšením apetítu.
Zástupcovia: karbimazol (CARBIMAZOL tbl.), jodidy (JODID tbl.).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta