Imunosupresíva a imunomodulačné látky
Imunosupresíva a imunomodulačné látky
Imunofarmaká sú lieky na ovplyvnenie stavu
imunity v snahe zvýšiť alebo znížiť odpoveď organizmu.
Základnými indikáciami podávania imunosupresív sú orgánové
transplantácie, autoimunitné ochorenia i alergické ochorenia a prejavy. Všeobecne ich delíme na:
a) Imunosupresíva –
potláčajú imunitnú odpoveď.
Používame ich :
- v prevencii a terapii rejekcie transplantovaných orgánov,
- k
potlačeniu prejavov autoimunitných ochorení,
- k potlačeniu alergických prejavov a chorôb.
b) Imunostimulanciá –
potencujú imunitnú odpoveď.
Používame ich :
- v terapii imunodeficientnych stavov (vrodených aj získaných),
- na
stimuláciu imunitnej odpovede pri chronických infekciách
(vírusy a baktérie),
- na stimuláciu imunity pri malígnych
procesoch.
1. Imunosupresíva
Imunosupresíva zasahujú na rôznych miestach imunitnej odpovede
organizmu.
Všeobecne ich delíme na:
1. Glukokortikoidy,
2. Nesteroidné antiflogistiká,
3. Cytotoxické látky
(azatiopyrín, chorambucil, cyklofosfamid, metotrexát),
4. Látky suprimujúce T-lymfocyty (cyklosporín A, muromonab-CD3).
Prvé tri skupiny už boli preberané v iných kapitolách. Cyklosporin A je cyklický polypeptid. Muromonab-CD3 je
monoklonálna protilátka proti CD3 antigénu ľudských T-lymfocytov.
Mechanizmus účinku a spôsoby
aplikácie
Cyklosporin A inhibuje tvorbu IL-2 a IL-3 interferónu-gama. Súčasne inhibuje vývoj
niektorých typov tymocytov. Inhibuje bunkami sprostredkovanú imunitnú reakciu, akou je odvrhnutie alotransplantátu, opozdená hypersenzivita,
alergická encefalomyelitída, adjuvantná artritída a reakcia štepu voči hostiteľovi.
Muromonab-CD3 eliminuje po i.v.
podaní cirkulujúce T-lymfocyty exprimujúce CD3 antigén.
Absorbcia cyklosporínu A z GIT je nekompletná a variabilná. Väčšina látky je
distribuovaná mimo krvného obehu. Cyklosporín je intenzívne metabolizovaný na množstvo metabolitov pečeňovým systémom cytochrómu P-450.
Vylučuje sa primárne žlčou.
Klinické využitie
Cyklosporín A je indikovaný ako
prevencia rejekcie transplantovaných orgánov, najmä obličiek, pečene a srdca. Využíva sa aj pri terapii reakcie štepou voči hostiteľovi po
transplantácii kostnej drene. Nie je však schopný zvrátiť už začatú odlučovaciu reakciu transplantátu.
Muromonab-CD3
sa používa na zvrátenie akútnej reakcie odvrhnuia transplantátu blokádou funkcie tvorby cytotoxických T-lymfocytov.
Nežiadúce účinky
Najčastejšou nežiadúcou reakciou na cyklosporín A je renálna
toxicita. Limituje použitie cyklosporínu po transplantácii obličky. Neurotoxické účinky sa prejavujú halucináciami, generalizovanými
epileptickými záchvatmi a kŕčami.
Najzávažnejším nedostatkom terapie muromonabom-CD3 je indukcia tvorby ľudských
protilátok, čo limituje dĺžku použitia monoklonálnej protilátky.
2. Imunostimulanciá (imunomodulačné
látky)
Sú druhou základnou skupinou imunofarmák. Ich účinok sa prejavuje stimuláciou nedostatočnej alebo potlačenej imunitnej
odpovede. Ich význam vzrastá s pribúdajúcimi poznatkami o tom, že oslabená alebo nedostatočná imunitná odpoveď je často podstatným
faktorom v patogenéze mnohých ochorení (aj nárorových). V súčasnosti sú používané hlavne: biostim, ribomunyl, broncho-vaxom,
uro-vaxom, hematopoetické rastové faktory (molgramostin, filgrastim) a interferóny.
Mechanizmus účinku
Hlavným pôsobením p.o. podávaných látok je aktivácia buniek imunitného systému alebo ich produkcie a dozrievania.
Zvyšujú produkciu nešpecifických imunoglobulínov, zvyšujú fagocytárne schopnosti makrofágov a ochranu organizmu voči bakteriálnym
infekciám.
Interferóny majú mnoho biologických účinkov, najmä antivírusové, imunomodulačné a antiproliferatívne.
Klinické využitie
Najdôležitejšou indikáciou sú prevencia superinfekcií u chronických bronchopatií,
recidivujúce respiračné infekcie, sinusitídy, tonzilitídy, rinofaringitídy, laryngitídy a bronchitídy, zvýčenie aktivity imunitného
systému u ľudí vyššieho veku a detí.
Základnými indikáciami uro-vaxomu sú chronické infekcie močových ciest.
Rastové faktory sú podávané pacientom so sarkómami po chemoterapiou indukovanej myelosupresii, s rakovinou prsníka a
melanómom, liečenými vysokými dávkami kombinačnej chemoterapie, po celtelovom ožiarení a po nukleárnych haváriách a AIDS, kde zvyšujú
počet leukocytov.
Interferóny sú účinné pri niektorých typoch vírusovej hepatitídy, leukémii, v počiatkoch
chronickej fázy chronickej myoblastovej leukémie.
Spôsoby aplikácie
Po p.o. podaní sa stimulujú
imunokompetentné bunky, nachádzajúce sa v bronchiálnom a črevnom lymfatickom systéme. Zvyšuje sa tvorba protilátok v slizniciach a sekrétoch
repiračného a GIT. Následne dochádza k ovplyvneniu aktivity celého lymfatického systému.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta