Náboženstvo starých Keltov

Náboženstvo starých Keltov

Pôvod a najstaršie dejiny Keltov:

Strednú EÚ zaplavili okolo r. 400 p.n.l. bojové družiny historických Keltov a tým začala doba laténska, ml. doba železná. V dobe veľkej expanzie medzi 5.-3. st. p.n.l. obsadili obrovské územia od Iberského poloostrova a britských ostrovov cez Taliansko, strednú EÚ a Balkán až po Grécko a dostali sa dokonca až do Malej Ázie. Tak sa dostali do kontaktu s gréckou antikou, s Etruskami a Rímanmi, zo starovekými Illyrmi. Od konca 3. St. p.n.l.

ich z Talianska vytlačili Rimania, v Gallii boli porazení Caesarom, na strednom Dunaji porazení vojskom kmeňového zväzu Dakov a Tauristkov a v strednej EÚ ukončili ich vládu Germáni. Keltovia boli početní (mnohomiliónový) národ zložený z veľkého počtu kmeňov a v dobe expanzie sa niektoré silné kmene rozdelili na viac častí, a prenikali do iných území. Vzhľadom k ich veľkému počtu a tiež preto, že nikdy nevytvorili riadne fungujúci štát, sa hovorí o keltskom partikularizme (roztrieštenosti).

Dejiny Keltov sa delia do 4 vývojových fáz:

1. fáza pra- a protokeltská (±1500- 500/400 p.n.l.)

2. fáza historických Keltov (laténska ±500/400 p.n.l. – ±0)

3. fáza romantizujúca (±0-400 n. l.)

4. fáza ostrovná (±200- 900 n. l.)

Pramene poznania keltského náboženstva:
Sú trojakého druhu:

1. písomné správy antických spisovateľov

2. povesti a mýty z neskoršej doby (11. a 12. st. n. l.) v západných oblastiach (Brestaň, Wales, Škótsko, Írsko)

3. pramene hmotnej kultúry
Svedectvá o Keltoch: Hérodot z Halikarnassu, Poseidon z Apameie, Gaia Iulia Caesara, Strabona z Amaseie, Tita Livia, Plinius starší, M. A. Lucana z Corduby, Pomponia Melu, C. Tacita a Lukiána zo Samosaty.

Prvé informácie:

– G.I. Caesar nás informuje o dualizme svetskej a duchovnej moci st. Keltov, o tom že boli veľmi nábož. založený

– historický epos Pharsalia (M. A. Lucana)- konkrétne údaje o keltskej religiozite, o viere v nesmrteľnosť

– dielo Prírodoveda (Plinius Starší)- o keltských druidoch

– satirik Lukián- informácie o bohoch minulého i súčasného sveta

– podanie aj od kresťanských kňazov, básnikov a spisovateľov- 600 príbehov bohov, odrážajú sa tu autentické prvky pôvodnej keltskej religiozity

– archeolog. pramene z doby laténskej- svätyne, kult. miesta, plastiky, rezby bohov, sakrálne predmety, grafity, pohrebné pozostatky

– z doby gallo- rímskej a ostrovnej keltskej- reliéfy, kamenné piliere s obrazmi bohov i s ich menami
Teoreticko- dogmatická zložka:

– v ml. praveku- animizmus, príp. animatizmus, kult Veľkej Matky, prírod. síl a významných mŕtvych predkov

– v dobe laténskej– špecifický keltský polyteizmus

Historický Keltovia:

– boli silno vznetliví, poverčiví, nadaní veľkou predstavivosťou

– uctievali pramene, hory, stromy, niektoré rastliny, pôdu

– oddávali sa do ochrany nadpozemských bytostí

– smrť pre nich znamenala len prechod do iného prostredia (bola len stred dlhého života)

– podstatou ich náboženstva podľa Caesara bola viera v nesmrteľnosť duše, v sťahovaní duše, v posmrtný život, v moc a silu nesmrteľných bohov a prísna morálka, cnosť, čestnosť a statočnosť
Druidovia (vzdelaný kňazi) povzniesli ich náboženstvo na úroveň teologicko- filozofického učenia, ovplyvneného Grékmi a myšlienkovými prúdmi Orfizmus a Pýthagoreizmus. Ku Keltom prenikla aj kresťanská viera.
Keltský panteón:

– keltovia poznali množstvo bohov, ochranných géniov vôd, prameňov, lesov a pôd

– z historických prameňov je známe 400 mien či prezíviek

– starodávny kult Matky Zeme (ženské božstvá a trojice bohýň- matiek)

– verili v mýtus o Matky bohov Dan (bohyňa zeme a plodnosti), jej syn bol Dagda (boh zeme, dobrý boh) a Dagdova dcéra bola bohyňa Brighid (vznešená a mocná)

– na čele panteónu stála trojica najvýznamnejších bohov: Taranis, Teutates a Esus

– náznaky viery v boha s troma hlavami: trojhlavý boh (najmocnejší boh), Taranis (najvyšší boh, nebies = hromovládca), Teutates (kráľ kmeňa, boh vojny), Esus (stromový boh a vetru, bohatstva a vojny)
Vyobrazení bohovia v sakrálnom umení Keltov:

– aplikácie troch hláv, boh s jelením parožím, kovová maska boha s kravskými rohami, Mokos (boh s kancom na hrudi), (kanec bol považovaný za najposvätnejšie zviera), Ogmios (sprievodca mŕtvych s lukom, boh vojny a kráľovskej moci), Belen (boh slnka, svetla, ohňa, umenia i lekárstva), Lug (slnečný boh, patrón roľníkov, remeselníkov, umenia i vojny), manžel bohyne Epony (otec bohov), Sucellus (boh ohňa, kováč), Albiorix (boh sveta), Manopos (ochranný boh kmeňa Brigantov), Caturix (boh boja), Divona (bohyňa plodnosti), Rudiobos (boh alebo numinum), nemenovaný boh s hadom, Arvernus (ochranca kmeňa Arvenov), Smertrios (boh vojny a ochranca Tréverov), Epona (bohyňa koní a ochrankyňa jazdcov), Séquanu (bohyňa liečivej sily), Sirona (bohyňa liečiteľstva a ochrankyňa vodných prameňov), Visuna (bohyňa lekárskeho umenia), Niskai (bohyňa prameňov), Arduinna, Rosmerta (bohyne plodnosti)

– božské páry: Sucellus a Nantosuelta, Vidasus a Tiana, Sirona a Apollón, ženská dvojica sestry Sulevie

– triáda bohyní matiek (kult Matron)

– Abnoba (bohyňa lesov a riek), Alisanos (boh zeme), Icauna (riečna bohyňa), Nehalennia (bohyňa moreplavcov), Nemetona (bohyňa posvätných hájov)

– zmiešaný bohovia (rímsko-keltský): Sulisa Minerva (bohyňa), Antenocitikus (boh)

– rímski bohovia: Apollón, Merkur, Mars, Minerva, Jupiter, Bellon

– miestne božstvá: Noreie (bohyňa plodnosti a materstva)

– démoni: veľmi málo, väčšinou mytológie- boje s morskými, vtáčími démonmi, hermafroditmi...

Spoločenstvo zvierat:

– zvieratá mali symbolicky nadväzovať spojenie sveta živých zo svetom mŕtvych

– kanec – symbol sily a odvahy

– jeleň – posol obnovy a hojnosti, sprievodca duší mŕtvych

– býk, kôň, koza, baran, had, pes, hovoriaci havran, kohút, labuť, holub, orol...

Prakticko-kultová zložka:

– keltským obyčajom bolo uctievanie bohov hlavne v prírode na posvätných miestach ako: jaskyne, hory, na skalách, bažinách...

– zvlášť si ctili posvätné stromy ako: dub (imelo), tis
Najstaršie svätyne:

– rondely (doba halštatská) napr. Goloring

– temenos (Praha) – výstavný sakrálny okrsok

– kruhové kromlechy, symbolické slávnosti druidov až dodnes

– posvätné háje „nemetony“ – najvýznamnejšie prírodné svätyne kde mohol vstúpiť iba zasvätený

– najstaršia umelá svätyňa v strednej EÚ je kultové miesto z doby halštatskej v Libenicích

– štvoruholné svätyne a valy

– ostatné svätyne – domáce, výstavné