Antická filozofia
Antická filozofia
- začiatky filozofie sa objavujú v 6. storočí pred naším letopočtom v gréckych
kolóniách
- 3 obdobia:
1) Raná (prírodná) filozofia
- 6.st. pred n.l. - 4. st. pred n.l.
- Milétska škola,
Pytagoras, Herakleitos, Eleátska škola, Poeleátska, atomisti, sofisti
2) Klasická (vrcholná) filozofia
- 5.st. pred n.l. - 322
pred n.l.
- Sokrates, Platón, Aristoteles
3) Poklasická (helenistická) filozofia
- 322pred n.l. - 6st. n.l.
- Stoici,
Skeptici, Novoplatonizmus + rímska filozofia
1. RANÁ FILOZOFIA
- prírodná
- zaoberá sa
otázkami bytia, prechod od mýtu k logu
- arché = spoločný počiatok
- Milétska škola - Táles z Miléta (za prameň pohybu
a života považoval vodu)
- Anaximandros (zaviedol arché, apeiron =za počiatok vecí považoval neobmedzené)
- Anaximenes ( za
arché považoval vzduch)
- Pytagorejci - Pytagoras - založil filozofickú školu v osade Krotón (mala povahu spolku)
-
matematika: poučka o súčte uhlov v trojuholníku, Pytagorova veta
- akustika: závislosť medzi dĺžkou napnutím struny a výškou
tónu
- chceli poznaním sveta pripraviť elitu spoločnosti na funkciu vládcu a udržať tak
v rukách aristokracie slabnúci
vplyv
- filozofia má zdokonaľovať človeka a viesť ho k sebaovládaniu, poskytovať mu vedomosti
- sebaovládanie vedie
k múdrosti, múdrosť je dokonalá znalosť čísel
- za základ sveta považujú číslo (číselný zákon), svet spočíva v nemenných
číselných
pomeroch (1 - bod, 2 - priamka, 3 - trojuholník,10- guľa - dokonalosť)
- protikladom je nekonečnosť a konečnosť =
párne a nepárne čísla
- telo je pasívna látka, duša je aktívna (po smrti duša vandruje podľa zásluh, prevteľuje)
-
morálne je nasledovanie Boha
- v strede sveta je oheň, okolo neho sa v kruhu pohybuje Zem a ostatné planéty
Eleátska
škola - založená v meste Elea v južnom Taliansku
- ich učenie vychádza z monistického predpokladu jedinej podstaty veci
- Xenofanes - zakladateľ, filozof, básnik
- popiera existenciu viacerých bohov (vymysleli si ich ľudia)
- tvrdil že existuje
len jeden Boh a stotožňuje ho s prírodou = panteizmus
- Parmenides - metafyzik, popiera pohyb
- za základ sveta považuje
nehybné jediné božské bytie, ktoré
stotožňuje s myslením
- bytie je a nebytie nie je, preto nie je možný pohyb alebo
zmena, lebo
bytie by sa mohlo zmeniť len na nebytie
- Zenón z Eley - pravdivé bytie je jediné nehybné, poznané rozumom
a nie zmyslami
- pohyb nepatrí k pravdivému bytiu, ale len zmyslovému vnímaniu, preto
sa usiluje apóriami (bezvýchodisková
situácia) pohyb vyvrátiť, poprieť
1. námietka proti pohybu = dichotómia ... rozpolovanie
2. Achilles a korytnačka
3. Šíp
(v každom bode letu šíp stojí)
4. Štadión
- pohyb je súčet stavov kľudu
- učenie bolo zamerané proti dialektike
Herakleita z Efezu
Herakleitos z Efezu = temný filozof, dialektik (zakladateľ)
- dielo: O prírode
- arché =
oheň
- pohyb je základom bytia, všetko sa neustále mení „Panta Rei“
- duša človeka je iskra z božieho ohňa
-
oheň je večný, tak aj život je večný - Život a smrť sú len prechodné fázy
- sformuloval zákon jednoty a boja protikladov (všetko
sa mení, veci prechádzajú
do svojich protikladov - deň/noc, studené/teplé, život/smrť...)
- premeny zapaľujúceho
a zhasínajúceho sa ohňa má svoju zákonitosť
- na vyjadrenie skrytej jednoty sveta používa logos = základné princípy sveta
Poeleatská filozofia - Empedokles - arché = 4 živly (voda, vzduch, oheň, zem)
- spájaním živlov pôsobením lásky veci
vznikajú, nenávisti zanikajú
- Anaxagoras - arché = semená vecí
- každá vec mala svoju vlastnú pralátku. Na začiatku
bol chaos
pralátok, ale ich pohyb a roztriedenie spôsobil nús (svetový rozum)
- pluralista
Atomisti - Leukippos -
zakladateľ, vytvoril prvé učenie o atómoch a prázdnom priestore
- Demokritos z Abdér - dielo: Malé usporiadanie vesmíru
- súcno = zložené z množstva, ktoré nazval atomos
- atomos = nezanikajú, nie sú deliteľné, hmotné častice, v pohybe
-
zhluky atómov vznikajú ich rôznym pohybom a vrážaním = vznik vecí
- determinizmus - všetko je určené predchádzajúcimi
príčinami
- všetko je z atómov (aj duša, po smrti sa rozplynie na atómy)
- materialistický systém
- zmyslové poznanie
je temné, rozumovým môžeme spoznať atómy
Sofisti - tvoria prechod od prírodnej filozofie ku klasickej
- učitelia
múdrosti, pôsobili v Grécku
- učili: dobre argumentovať, vytvárať argumenty, umenie sporu, rétoriku
- agnostici
-
relativizácia pravdy (subjektivizácia) = „Neexistuje žiadna objektívna miera veci,
pravda je len subjektívna“
- Gorgias -
„Nič nie je“ „Ak aj niečo je, nemožno to poznať“
„Ak to aj možno poznať, nemožno to vysvetliť blížnemu“
-
Protagoras - učil, ako presadiť v politike práve svoju vec
- človek je mierou všetkých vecí, neexistuje absolútna pravda, iba
subjektívna
- Prodikos, Kritias, Trasimachos
2. KLASICKÁ FILOZOFIA
- Sokrates -
filozofia sa má zaoberať skúmaním človeka a morálky, etiky
- jeho názory sú označované ako etický intelektualizmus - mravný je len
človek múdry
- pri vzdelávaní použil metódu irónie, zosmiešňovanie protivníka a dialektiku - vedenie
rozhovoru na základe
otázok a odpovedí
- uznával 3 hlavné cnosti: spravodlivosť, mužnosť, ovládanie seba samého
- heslo: „Poznaj seba
samého“
- Platón - žiak Sokrata
- založil v Aténach školu, Akadémia
- diela: Prothagoras (o výchove k cnosti),
Gorgias (o rétorike), Štát, Ústava, Zákony....
- svet ideí = jaskyňa
- uznával 3 hlavné cnosti: múdrosť, statočnosť,
umiernenosť
- dobrá spoločnosť sa skladá z troch tried:
1. filozofi = múdrosť
2. vojaci = statočnosť
3.
pracovníci, roľníci, remeselníci = umiernenosť
- Aristoteles - vychovávateľ Alexandra Macedónskeho
- založil vlastnú
filozofickú školu v Aténach, Lykeion (lýceum)
- zaoberal sa otázkami filozofie, logiky, medicíny, politiky, etiky, prírodných vied
- diela: Organon (nástroj), O vyjadrovaní, Fyzika, O nebi, Politika, Rétorika....
- považovaný za zakladateľa tradičnej logiky,
zaoberal sa skúmaním pojmov
- zaoberal sa: súdy (výpoveď) o veciach, úsudok (spájanie súdov), premisy
- príčiny pri vzniku
vecí - materiálna a formálna príčina, pôsobiaca príčina, účel
- hýbateľ je Boh (1. pohyb šiel od Boha)
- za najlepšiu
formu vlády považoval takú, ktorá nesleduje osobné blaho vládcov, ale
obecný prospech. Moc má pripadnúť stredným vrstvám,
otrokárom.
- otroctvo a iné formy spoločenskej nerovnosti sú prirodzené (sú len hovoriace nástroje)
3. HELENISTICKÁ FILOZOFIA
- nadvláda krajín (Rím, Alexandria, Macedónsko)
- helenizmus = šírenie gréckej
kultúry a prelínanie s prvkami iných kultúr
- vo filozofii je v popredí praktický život človeka (etika, politika)
- etika =
mravné konanie človeka
- politika = pôsobenie človeka v štáte
Stoická škola - stoa = stĺporadie
-
filozofiu delili na logiku, etiku a fyziku. Ich vzťah prirovnali k záhrade, logika
predstavuje plot, fyzika pôdu a etika plod
- hlásali dosiahnuť potrebu ataraxie (stav duševného pokoja)
- logika: chápu ju ako náuku o jazyku, vychádza z Aristotelovej
logiky
- delia ju na rétoriku a dialektiku
- teória pozania = „Jedinou skutočnosťou sú jednotlivé objekty“
-
poznávame zmyslovo (empiricky)
- tabula rasa = nepopísaná tabuľa (človek pri narodení)
- popisujú ju až vnímanie
a skúsenosti
- fyzika: je materialistická, prebrali od Herakleita logos
- logos je formujúca sila, ktorá tvorí neodvratný
osud sveta
- etika: človek má žiť v súlade s prírodou (podľa našej prirodzenosti - rozum)
- cieľom je viesť rozumný
život = jediná cnosť (život, majetok.. sú im ľahostajné)
- duša človeka sa musí oslobodiť od vášní, tak je človek rozumný
a slobodný.
Tento stav nazývajú ataraxia (stav duševného pokoja za akýchkoľvek okolností)
- ataraxia je spojená
s myšlienkou neodvratného osudu sveta
- život človeka je predurčený a on sám ho nemôže zmeniť
- zachovať stoický pokoj
- ľudská duša je súčasťou logos
- spravodlivosť a láska k človeku (aj k otrokom..) = šírili kozmopolizmus
-
rozlišujeme 3 obdobia
1. Najstaršie - Zenón z Kitia (zakladateľ)
2. Stredné - Poseidonios
3. Najmladšie - Seneca, Epiktetos,
Marcus Aurelius
Epikurovci - škola, ktorú založil Epikuros v Aténach = „Epikurova záhrada“
- rímsky epikurovci:
Lucretius Carus
- Epikuros - hlavný predstaviteľ
- fyzika: svet považuje za plne poznateľný (svet je materiálny - od
Demokrita)
- človek má poznať svet v ktorom žije, nezaoberať sa bohmi, lebo svet
ani nestvorili, a ani ho neriadia
-
nesúhlasí z determinizmom , dianie nie je jednoznačne určené,
existujú aj náhody (pripúšťa slobodu v konaní, rozhodovaní
človeka)
- etika: človek sa má zbaviť nadpozemského, má sa sústrediť na pozemský život
- cieľom je blaženosť (dosiahne:
venovať sa slastiam a vyhýba strastiam )
- hedonizmus = rozumové pôžitkárstvo (človek sa má zamerať na pôžitok)
Skeptická škola - myšlienka skepsa = poznanie nie je možné, pochybnosť o filozofickom poznaní sveta
- náuka o trópoch
(tropos) - fakty, ktoré potvrdzujú nepoznateľnosť pravdy
- zásada držania súdu - o ničom nebudem súdiť, lebo pravda nie je
poznateľná
- etika: snaha dosiahnuť blaženosť = epoché = stav neotrasiteľného duševného pokoja
- epoché dosiahnem: vzdať
sa požiadavky poznať svet, zdržanie sa súdu
Eklektici - eklekticizmus = preberanie rôznych prvkov, teórií a ich spojenie do 1
celku ( 1fil. systém)
a) Rímsky eklekticizmus
- študovali grécku filozofiu, vybrali si toho to, čo sa im zdalo správne
-
chápali filozofiu ako prostriedok k praktickému životu
- predstaviteľ: Cicero - filozofické myšlienky uskutočňoval v praktickom
živote
b) Alexandrijský eklekticizmus
- spájanie prvkov gréckej filozofie a židovského náboženstva
- predstaviteľ:
Filón
Novoplatonizmus - predstaviteľ: Plotinos
- vychádza z učenia Platóna, preberá prvky od Aristotela,
skepticizmu, stoicizmu
- všetky formy bytia sú odvodené od základu= jedno (božský základ)
- ako vznikajú veci: teória
emanácie (emanácia = vyžarovanie) = vyžarovanie z jedna
- jedno nie je dostupné pojmovému poznaniu, je absolútne dokonalé
Antická filozofia sa končí v r.529, cisár Justinián dal zavrieť Platónovú akadémiu a zakázal vyučovanie filozofie!
Zones.sk – Zóny pre každého študenta