= spôsob organizácie a uskutočňovania všetkých ľudských činností v rámci spoločnosti
– delí sa na materiálnu a duchovnú
– sociokultúrny systém = kultúra konkrétnej spoločnosti
1. Dominantná kultúra – prevládajúca
2. Subkultúra – určité skupinové kultúry, ktoré vznikajú v rámci dominantnej kultúry (sú jej súčasťou). Odlišuje sa od dominantnej – iné hodnoty, skupinové normy, ideológia (napr. hippies, punk..)
– každá kultúra má historické zázemie = vychádza z hodnôt, tradícií
– je dynamická, nie statická
– kultúrne zmeny:
a) endogénne – zmeny, ktoré vyplývajú z vnútra
b) exogénne – vonkajšie vplyvy, vzájomné vplyvy kultúr
– kultúrna difúzia – prvky jednej kultúry prenikajú do druhej (napr. amerikanizácia – sviatky, slová, spôsob stravovania..)
– niekedy dochádza až k úplnej strate kultúrnej identity ( pri veľkom vplyve iných kultúr)
– dôležitá je tolerancia, a preto rizikovou oblasťou bývajú rasové a národnostné rozdiely – rasizmus, nacionalizmus.
– vyjadruje stanovisko, podľa ktorého niet najlepšej kultúry, najlepšieho kultúrneho vzoru, t.j. nepripúšťa názor, že existuje hierarchia jednotlivých kultúr
– stavia na požiadavke, aby sa na každú kultúru hľadelo jej vlastnými očami, t.j. aby sa chápala a rešpektovala každá kultúra z jej vlastného hľadiska
– prijatie stanoviska znamená tolerovať, rešpektovať kultúrne správanie, ktoré je človeku cudzie, ,, neprirodzené“ , ,, nepochopiteľné“. Neznamená však vzdanie sa vlastných postojov či hodnôt
– vyjadruje stanovisko, podľa ktorého hierarchia jednotlivých kultúr existuje. Za najlepšiu sa obyčajne pokladá vlastná kultúra hodnotiaceho subjektu.
– posudzuje všetky kultúry z hľadiska jednej určitej kultúry
– ľahšie vzniká v relatívne homogénnych, izolovaných spoločnostiach, preferujúcich tradíciu. Ak sa členovia takýchto spoločností dostanú do kontaktu s odlišnými kultúrnymi vzormi, obyčajne ich nechápu ako odlišné, ale ako ,, zlé“. Nemajú totiž dostatok skúseností na to, aby si uvedomili vnútornú súvislosť javov odlišnej kultúry.