– ústavy a zákony určujú, ktorý volebný systém sa uplatňuje
– napr. v USA, GB
– znaky:
· územie štátu je rozdelené na viacero volebných obvodov
· utvárajú sa jednomandátové volebné obvody, v každom obvode sa volí 1 kandidát
· obvodov je toľko, koľko je poslaneckých miest v zastupiteľskom zbore, ktorý sa má voľbami utvoriť
· voliči volia kandidáta, nie politickú stranu
– výhody:
ü Je postavený na konkurencii
jednotlivcov
ü v politickej sfére vyrastá viac individualít
ü volič môže priamo porovnávať kvality potenciálnych poslancov
ü do
parlamentu sa môžu dostať aj nezávislí poslanci
ü zaručuje väčšiu politickú stabilitu
– nevýhody:
û všetci okrem víťaza
sú porazení bez možnosti dostať sa do zastupiteľského orgánu
û stráca sa menšinový hlas, menšie politické strany nemajú šancu
û
osobný boj kandidátov je bojom „na život a na smrť“
û nekompromisnosť volebného súperenia vedie k vytláčaniu žien
z politiky
– napr. vo väčšine európskych štátov
– mladší typ volebného systému, politické strany reprezentujú záujmy čoraz väčšieho počtu občanov
– znaky:
· územie štátu je rozdelené na menší počet volebných obvodov
· utvárajú sa veľké a viacmandátové volebné kraje
· počet mandátov, ktoré majú pripadnúť na každý volebný kraj, sa určuje na základe počtu ich obyvateľov alebo voličov
· volič si vyberá jednu politickú stranu alebo politické hnutie (volič môže preferenčnými hlasmi niekoho uprednostniť a ovplyvniť poradie kandidátov, ktorých navrhli politické strany)
· mandáty sa v každom volebnom kraji rozdeľujú medzi kandidátov politických strán v pomere k celkovému zisku hlasov
· mandáty získavajú kandidáti politických strán v takom poradí, v akom boli uvedení na kandidačných listinách
–
výhody:
ü verejnejšie zobrazuje rozloženie politických strán v krajine
ü umožňuje presadiť sa aj menším politickým stranám
ü
umožňuje vytvárať pluralitu názorov v parlamente
ü uľahčuje vytváranie nových politických strán
– nevýhody:
û do
volebného procesu môžu vstúpiť len politické strany, nie jednotlivci
û volebný prah = 5% získaných hlasov (menšinový hlas sa do
parlamentu nemusí dostať)
û strácajú sa osobnosti, rozhodujúce sú dohody medzi politickými stranami
û politická moc sa triešti,
často vznikajú menej stabilné koaličné vlády
– sú súbežnou parlamentnou kombináciou dvoch základných princípov
– v praxi: 1 snemovňa sa volí podľa 1. volebného systému a druhá podľa 2. volebného systému