Klasická novoveká filozofia

Klasická novoveká filozofia

• Začiatok: prvá polovica 17.storočia
• Vyvrcholenie: prvá tretina 19. stor.-

nemecká klas. idealistická filoz.

• Zakladatelia: Francis Bacon

René Descartes

Thomas Hobbes

• Spoločenské podmienky

Prechod od feudalizmu k buržoáznemu zriadeniu- nový pohľad na štát, zmena postavenia človeka, ľudské práva

Naviazanie na prírodnú filozofiu-

• do popredia sa dostáva gnozeológia- teória poznania
• Hľadanie poznania , aby bolo pravdivé a najefektívnejšie

Filozofické smery

• Empirizmus: Francis Bacon

John Locke

David Hume

George Berkeley

• Racionalizmus: Réne Descartes

Benedictus Spinoza

Gottfried Wilhelm Leibniz

• Empirizmus
• Zmyslová skúsenosť
• Javová stránka veci
• Zmyslové poznanie je predpokladom pre rozumové
• Induktívna metóda
• Anglicko
• Vrodené idey nejestvujú
• Gnozeologická skepsa

Racionalizmus

• Rozum
• Deduktívna metóda
• Francúzsko, Nemecko
• Vrodené idey sú v rozume narodením
• Gnozeologický optimizmus
• Snaha preniknú k podstate veci

empirizmus-racionalizmus

• Spor E- R – 1.pol. 17. stor.
• Pokus o prekonanie sporu – osvietenská filozofia
• Pokus o prekonanie sporu- 1. tretina 19.stor. -nemecká klasická idealistická filozofia

René Descartes

Zakladateľ novovekého racionalizmu

• vypracoval projekt systematického poznania

• pravé poznanie musí začať radikálnou skepsou /absolútnym pochybovaním o všetkom – o tom, čo bolo kedy napísané a povedané, o svete, o bohu…/
• jedinou skutočnosťou, o ktorej nemožno pochybovať je fakt, že pochybujeme;
• naša pochybnosť je dôkazom toho, že myslíme
• naše myslenie zasa dôkazom, že jestvujeme 
• pochybnosť – myslenie – bytie /kritérium a vzor pravdy/ 
• „Cogito ergo sum…“ /Myslím, teda som…/
• Idea Boha je súčasťou nás samých, nie je produktom človeka a je rovnako pravdivá ako naša vlastná existencia; Boh nie je výplodom ani našej vonkajšej skúsenosti /tá je totiž zameraná na prírodu a nie na Boha/ a ani našej vnútornej skúsenosti /nedokonalý ľudský duch nemôže vymyslieť dokonalého Boha/ 
• formuluje teologický dôkaz božej existencie /dielo „Meditácia o prvej filozofii“/
• Ak je Boh pravdovravný a ukazuje človeku svet skutočne taký, aký je, Descartes sa pýta, v čom spočíva prameň omylov človeka…

dualistický model sveta

• Res cogitans – vec mysliaca /myslenie, duch/ – Boh, ľudský duch – myslenie
• Res extensa – vec rozpriestranená /telesá vyplňajúce priestor/ – telo človeka, živá a neživá príroda;
• ľudské myslenie ju môže pravdivo poznávať cez jediný atribút – rozpriestranenosť /vyjadriteľná
• v matematických pojmoch/;
• nie je poznateľná cez zmysly – tie sú klamlivé
• množstvo pohybu, ktoré dal Boh svetu je vždy rovnaké – zákon zachovania pohybu
• poznanie sveta – deduktívna metóda

 „Rozprava o metóde“ 

• / Pravdivé je len také tvrdenie, ktoré je rozumu zrozumiteľné 
• / Zložitý problém je potrebné rozčleniť na menšie časti, s ktorými dokáže náš rozum lepšie pracovať
• / Postupovať musíme od všeobecného ku konkrétnemu, od jednoduchého k zložitejšiemu
• / O výsledkoch poznania si treba viesť presné záznamy

Anglická osvietenská filozofia

John Locke- najvýznamnejší predstaviteľ novovekého empirizmu

• „Moja sloboda sa končí tam, kde sa začínasloboda druhého.“

Rozprava o ľudskom rozume

• dielo je písané veľmi zrozumiteľným štýlom, prístupným pre široké čitateľské publikum
• Locke pýta, či je rozum schopný poznať pravdu a ak, tak do akej miery
• je prvým kritickým filozofom v dejinách filozofie
• v úvode diela autor nastoľuje otázku, ako sa do nášho vedomia dostávajú predstavy, pojmy /idey – obsahy vedomia/…na túto otázku sú možné len tri odpovede:

Idey

• pochádzajú z vonkajšej skúsenosti na základe zmyslového vnímania; /
• pochádzajú z vnútornej skúsenosti – vedomie sa obracia do vnútra k sebe samému a pozoruje svoju vlastnú činnosť /vnútorné vnemy – poznávanie a chcenie/; vnútorné vnemy však nevznikajú bez predchádzajúcich vonkajších vnemov!!!
• jednoznačným zamietnutím vrodených ideí vedomie dieťaťa i divocha dokazuje, že žiadne vrodené obsahy vedomia nejestvujú
• Naše vedomie je pred narodením ako nepopísaná doska „tabula rasa“ /white paper/
• a až skúsenosť na ňom zanecháva isté dáta /údaje

Rozdelenie idey

• Jednoduché idey – základné pocity a vnemy

„Základný stavebný materiál“ vedomia – rozum k nim nič nepridáva, ani neuberá

• Zložené idey - pomocou rozumu kombinujeme jednoduché idey,

– rozum hrá aktívnu úlohu (usporadúva ich, porovnáva, skladá, zovšeobecňuje...)

Zovšeobecňovaním vznikajú všeobecné pojmy