Klasická novoveká filozofia

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 13.02.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 600 slov
Počet zobrazení: 3 314
Tlačení: 291
Uložení: 289

Klasická novoveká filozofia

  • Začiatok: prvá polovica 17.storočia
  • Vyvrcholenie: prvá tretina 19. stor.-

nemecká klas. idealistická filoz.

  • Zakladatelia: Francis Bacon

René Descartes

Thomas Hobbes

  • Spoločenské podmienky

Prechod od feudalizmu k buržoáznemu zriadeniu- nový pohľad na štát, zmena postavenia človeka, ľudské práva

Naviazanie na prírodnú filozofiu-

  • do popredia sa dostáva gnozeológia- teória poznania
  • Hľadanie poznania , aby bolo pravdivé a najefektívnejšie

Filozofické smery

  • Empirizmus: Francis Bacon

John Locke

David Hume

George Berkeley

  • Racionalizmus: Réne Descartes

Benedictus Spinoza

Gottfried Wilhelm Leibniz

  • Empirizmus
  • Zmyslová skúsenosť
  • Javová stránka veci
  • Zmyslové poznanie je predpokladom pre rozumové
  • Induktívna metóda
  • Anglicko
  • Vrodené idey nejestvujú
  • Gnozeologická skepsa

Racionalizmus

  • Rozum
  • Deduktívna metóda
  • Francúzsko, Nemecko
  • Vrodené idey sú v rozume narodením
  • Gnozeologický optimizmus
  • Snaha preniknú k podstate veci

empirizmus-racionalizmus

  • Spor E- R – 1.pol. 17. stor.
  • Pokus o prekonanie sporu - osvietenská filozofia
  • Pokus o prekonanie sporu- 1. tretina 19.stor. -nemecká klasická idealistická filozofia

René Descartes

Zakladateľ novovekého racionalizmu

  • vypracoval projekt systematického poznania
  • pravé poznanie musí začať radikálnou skepsou /absolútnym pochybovaním o všetkom – o tom, čo bolo kedy napísané a povedané, o svete, o bohu…/
  • jedinou skutočnosťou, o ktorej nemožno pochybovať je fakt, že pochybujeme;
  • naša pochybnosť je dôkazom toho, že myslíme
  • naše myslenie zasa dôkazom, že jestvujeme 
  • pochybnosť – myslenie – bytie /kritérium a vzor pravdy/ 
  • „Cogito ergo sum…“ /Myslím, teda som…/
  • Idea Boha je súčasťou nás samých, nie je produktom človeka a je rovnako pravdivá ako naša vlastná existencia; Boh nie je výplodom ani našej vonkajšej skúsenosti /tá je totiž zameraná na prírodu a nie na Boha/ a ani našej vnútornej skúsenosti /nedokonalý ľudský duch nemôže vymyslieť dokonalého Boha/ 
  • formuluje teologický dôkaz božej existencie /dielo „Meditácia o prvej filozofii“/
  • Ak je Boh pravdovravný a ukazuje človeku svet skutočne taký, aký je, Descartes sa pýta, v čom spočíva prameň omylov človeka…

dualistický model sveta

  • Res cogitans – vec mysliaca /myslenie, duch/ - Boh, ľudský duch – myslenie
  • Res extensa – vec rozpriestranená /telesá vyplňajúce priestor/ - telo človeka, živá a neživá príroda;
  • ľudské myslenie ju môže pravdivo poznávať cez jediný atribút - rozpriestranenosť /vyjadriteľná
  • v matematických pojmoch/;
  • nie je poznateľná cez zmysly – tie sú klamlivé
  • množstvo pohybu, ktoré dal Boh svetu je vždy rovnaké – zákon zachovania pohybu
  • poznanie sveta - deduktívna metóda

 „Rozprava o metóde“ 

  • / Pravdivé je len také tvrdenie, ktoré je rozumu zrozumiteľné 
  • / Zložitý problém je potrebné rozčleniť na menšie časti, s ktorými dokáže náš rozum lepšie pracovať
  • / Postupovať musíme od všeobecného ku konkrétnemu, od jednoduchého k zložitejšiemu
  • / O výsledkoch poznania si treba viesť presné záznamy

Anglická osvietenská filozofia

John Locke- najvýznamnejší predstaviteľ novovekého empirizmu

  • „Moja sloboda sa končí tam, kde sa začínasloboda druhého.“

Rozprava o ľudskom rozume

  • dielo je písané veľmi zrozumiteľným štýlom, prístupným pre široké čitateľské publikum
  • Locke pýta, či je rozum schopný poznať pravdu a ak, tak do akej miery
  • je prvým kritickým filozofom v dejinách filozofie
  • v úvode diela autor nastoľuje otázku, ako sa do nášho vedomia dostávajú predstavy, pojmy /idey – obsahy vedomia/…na túto otázku sú možné len tri odpovede:

Idey

  • pochádzajú z vonkajšej skúsenosti na základe zmyslového vnímania; /
  • pochádzajú z vnútornej skúsenosti – vedomie sa obracia do vnútra k sebe samému a pozoruje svoju vlastnú činnosť /vnútorné vnemy – poznávanie a chcenie/; vnútorné vnemy však nevznikajú bez predchádzajúcich vonkajších vnemov!!!
  • jednoznačným zamietnutím vrodených ideí vedomie dieťaťa i divocha dokazuje, že žiadne vrodené obsahy vedomia nejestvujú
  • Naše vedomie je pred narodením ako nepopísaná doska „tabula rasa“ /white paper/
  • a až skúsenosť na ňom zanecháva isté dáta /údaje

Rozdelenie idey

  • Jednoduché idey - základné pocity a vnemy

„Základný stavebný materiál“ vedomia - rozum k nim nič nepridáva, ani neuberá

  • Zložené idey - pomocou rozumu kombinujeme jednoduché idey,

- rozum hrá aktívnu úlohu (usporadúva ich, porovnáva, skladá, zovšeobecňuje...)

Zovšeobecňovaním vznikajú všeobecné pojmy

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.041 s.
Zavrieť reklamu