Klasická novoveká filozofia
Autor: verca123
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 13.02.2019
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 600 slov
Počet zobrazení: 3 314
Počet zobrazení: 3 314
Tlačení: 291
Uložení: 289
Uložení: 289
Klasická novoveká filozofia
- Začiatok: prvá polovica 17.storočia
- Vyvrcholenie: prvá tretina 19. stor.-
nemecká klas. idealistická filoz.
- Zakladatelia: Francis Bacon
René Descartes
Thomas Hobbes
- Spoločenské podmienky
Prechod od feudalizmu k buržoáznemu zriadeniu- nový pohľad na štát, zmena postavenia človeka, ľudské práva
Naviazanie na prírodnú filozofiu-
- do popredia sa dostáva gnozeológia- teória poznania
- Hľadanie poznania , aby bolo pravdivé a najefektívnejšie
Filozofické smery
- Empirizmus: Francis Bacon
John Locke
David Hume
George Berkeley
- Racionalizmus: Réne Descartes
Benedictus Spinoza
Gottfried Wilhelm Leibniz
- Empirizmus
- Zmyslová skúsenosť
- Javová stránka veci
- Zmyslové poznanie je predpokladom pre rozumové
- Induktívna metóda
- Anglicko
- Vrodené idey nejestvujú
- Gnozeologická skepsa
Racionalizmus
- Rozum
- Deduktívna metóda
- Francúzsko, Nemecko
- Vrodené idey sú v rozume narodením
- Gnozeologický optimizmus
- Snaha preniknú k podstate veci
empirizmus-racionalizmus
- Spor E- R – 1.pol. 17. stor.
- Pokus o prekonanie sporu - osvietenská filozofia
- Pokus o prekonanie sporu- 1. tretina 19.stor. -nemecká klasická idealistická filozofia
René Descartes
Zakladateľ novovekého racionalizmu
- vypracoval projekt systematického poznania
- pravé poznanie musí začať radikálnou skepsou /absolútnym pochybovaním o všetkom – o tom, čo bolo kedy napísané a povedané, o svete, o bohu…/
- jedinou skutočnosťou, o ktorej nemožno pochybovať je fakt, že pochybujeme;
- naša pochybnosť je dôkazom toho, že myslíme
- naše myslenie zasa dôkazom, že jestvujeme
- pochybnosť – myslenie – bytie /kritérium a vzor pravdy/
- „Cogito ergo sum…“ /Myslím, teda som…/
- Idea Boha je súčasťou nás samých, nie je produktom človeka a je rovnako pravdivá ako naša vlastná existencia; Boh nie je výplodom ani našej vonkajšej skúsenosti /tá je totiž zameraná na prírodu a nie na Boha/ a ani našej vnútornej skúsenosti /nedokonalý ľudský duch nemôže vymyslieť dokonalého Boha/
- formuluje teologický dôkaz božej existencie /dielo „Meditácia o prvej filozofii“/
- Ak je Boh pravdovravný a ukazuje človeku svet skutočne taký, aký je, Descartes sa pýta, v čom spočíva prameň omylov človeka…
dualistický model sveta
- Res cogitans – vec mysliaca /myslenie, duch/ - Boh, ľudský duch – myslenie
- Res extensa – vec rozpriestranená /telesá vyplňajúce priestor/ - telo človeka, živá a neživá príroda;
- ľudské myslenie ju môže pravdivo poznávať cez jediný atribút - rozpriestranenosť /vyjadriteľná
- v matematických pojmoch/;
- nie je poznateľná cez zmysly – tie sú klamlivé
- množstvo pohybu, ktoré dal Boh svetu je vždy rovnaké – zákon zachovania pohybu
- poznanie sveta - deduktívna metóda
„Rozprava o metóde“
- / Pravdivé je len také tvrdenie, ktoré je rozumu zrozumiteľné
- / Zložitý problém je potrebné rozčleniť na menšie časti, s ktorými dokáže náš rozum lepšie pracovať
- / Postupovať musíme od všeobecného ku konkrétnemu, od jednoduchého k zložitejšiemu
- / O výsledkoch poznania si treba viesť presné záznamy
Anglická osvietenská filozofia
John Locke- najvýznamnejší predstaviteľ novovekého empirizmu
- „Moja sloboda sa končí tam, kde sa začínasloboda druhého.“
Rozprava o ľudskom rozume
- dielo je písané veľmi zrozumiteľným štýlom, prístupným pre široké čitateľské publikum
- Locke pýta, či je rozum schopný poznať pravdu a ak, tak do akej miery
- je prvým kritickým filozofom v dejinách filozofie
- v úvode diela autor nastoľuje otázku, ako sa do nášho vedomia dostávajú predstavy, pojmy /idey – obsahy vedomia/…na túto otázku sú možné len tri odpovede:
Idey
- pochádzajú z vonkajšej skúsenosti na základe zmyslového vnímania; /
- pochádzajú z vnútornej skúsenosti – vedomie sa obracia do vnútra k sebe samému a pozoruje svoju vlastnú činnosť /vnútorné vnemy – poznávanie a chcenie/; vnútorné vnemy však nevznikajú bez predchádzajúcich vonkajších vnemov!!!
- jednoznačným zamietnutím vrodených ideí vedomie dieťaťa i divocha dokazuje, že žiadne vrodené obsahy vedomia nejestvujú
- Naše vedomie je pred narodením ako nepopísaná doska „tabula rasa“ /white paper/
- a až skúsenosť na ňom zanecháva isté dáta /údaje
Rozdelenie idey
- Jednoduché idey - základné pocity a vnemy
„Základný stavebný materiál“ vedomia - rozum k nim nič nepridáva, ani neuberá
- Zložené idey - pomocou rozumu kombinujeme jednoduché idey,
- rozum hrá aktívnu úlohu (usporadúva ich, porovnáva, skladá, zovšeobecňuje...)
Zovšeobecňovaním vznikajú všeobecné pojmy
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Náuka o spoločnosti – Filozofia | Referát | 6 035 slov | |
Klasická novoveká filozofia | Učebné poznámky | 1 152 slov | |
Zdôvodnite potrebu filozofie v súčasnom období | Referát | 178 slov | |
Vysvetlite vzťah medzi filozofiou a mýtom | Ostatné | 145 slov | |
Zadanie č. 1 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia | Ostatné | 1 413 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#induktívna metoda #Empirizmus #klasicka novoveka filozofia #novoveká filozofia #descartes , vec mysliaca a vec rozpriestranená #deduktívna metóda #klasická filozofiaDiskusia: Klasická novoveká filozofia
Pridať nový komentárVygenerované za 0.041 s.